O globálnej očkovacej kampani a reakcii tých, ktorí už nemajú čo stratiť

Nehovorím, že očkovanie je zlo. No nehovorím ani to, že očkovanie je spása. Očkovanie môže byť pre niekoho prospešné, niekomu môže vyložene uškodiť a pre niekoho nemusí mať vôbec žiaden praktický význam. Chcete sa očkovať? Očkujte sa, len si to dobre premyslite. Nechcete sa očkovať? Neočkujte sa. A tiež si to dobre premyslite s ohľadom na vašu zdravotnú dispozíciu. Preboha, len sa nerozhodujte podľa reklamnej kampane, ktorej účelom nie je informovať vás, ale vymývať a premývať ľuďom v masovom meradle mozgy.

Rozhorčenie občanov na vakcinačnú kampaň sa prejavuje rôzne. Kampaň sa rozbehla na rôznych úrovniach. Prvá fáza spočívala v demonštratívnom očkovaní osobností slovenského vedeckého a politického neba. Ako prvý sa pred kamerami nechal zaočkovať profesor Krčméry, nechýbali ikony ako prezidentka a vtedy ešte podpredseda NR SR Juraj Šeliga. Napriek týmto kapacitám sa nedarí populáciu na Slovensku presvedčiť o výhodách očkovania. Ďalšou fázou bolo získavanie finančných prostriedkov. Tie boli rozdelené medzi mainstreamové médiá. Ak by si niekto myslel, že majitelia médií predvídali budúci príval peňazí a že z tohto dôvodu mainstream tlačil horom-dolom katastrofické scenáre a poplašné správy o ochorení na COVID-19, určite sa mýli. A nasleduje argument všetkých argumentov: „Veď to by predsa neurobili“!

Keďže sme si nejako zvykli na skoro vojenské podmienky, neprekáža nám ani militantný jazyk. Po atómových zbraniach, ktoré sa chvália v českej uniforme zo solidarity s ozbrojenými silami, tu máme ďalšiu zbraň hromadného ničenia: reklamnú kampaň. Sú oslovované známe tváre, aby predali svoju tvár v záujme masírovania verejnej mienky. Slovné spojenia ako „vakcína je sloboda“ (niekto nám ju zobral, lebo sama od seba nezanikne?!), „vakcína je dovolenka“ (niekto zaočkovaným zaplatí dovolenkové pobyty?!), „vakcína je riešenie“ (no, to tu už raz bolo! Volalo sa to „konečné riešenie“!), oblažujú obyvateľov Slovenska valiac sa takmer zo všetkých médií. Či už ide o televízie, rádiá, podcasty. Skrátka akýkoľvek nosič informácií, ktorý je schopný doručiť posolstvo ku konzumentovi. Finančné prostriedky, ktoré na kampaň uvoľnil štát, nie sú malé. Zarážajúca je skôr rýchlosť, akou boli peniaze prevedené z účtov štátu na kontá prevádzkovateľov médií. Nepochybne to prekvapilo tých, ktorí boli odkázaní na pomoc od štátu, keď im zakázal prevádzkovať živnosti.

Reklama na očkovanie sa na nás najnovšie valí z televízií. Rôzni umelci podľa scenára rapocú, niečo v tom zmysle, že keďže nerozumejú mechanizmom práčok či mrazničiek, v prípade poruchy volajú odborníkov. S takýmto tvrdením súhlasím a potiaľto je to aj pravda. Na druhej strane si myslím, že nebolo povedané b. Ak by nám opravár povedal, že oprava práčky, prípadne mrazničky vyjde rovnako ako nákup nového a výkonnejšieho spotrebiča, nechali by sme ho pustiť sa do práce? Alebo by sme si dali opravu naceniť aj u iného opravára? Ak s vrátime k ľudskému zdraviu, nerozhoduje o operácii pacienta konzílium? A nie je náhodou pravda, že najnovší trend v medicíne je založený na zásade čo najmenej invazívnych zásahov do ľudského tela?

Ohľadom kovidu a obdobia po ňom máme viac otázok, než poznáme odpovedí. V záplave množstva informácií nie je v našich silách odfiltrovať šum od skutočného signálu. Horšie, než čokoľvek iné je však poznanie, že všetky televízie, a tentokrát celosvetovo, hovoria jedno a to isté. To je neklamným znamením nárastu vlny, ktorá po sebe zanecháva spúšť nazývanú diktatúra. Motiváciu jednotlivých aktérov nepoznáme. U jedných to môže byť naozaj dobrý úmysel, u iných vypočítavosť, u ďalších ľahostajnosť k tomu, k čomu prepožičajú svoje meno. A u iných zase túžba možno aj po Nobelovej cene za medicínu. Netreba zabúdať, že tá bola udelená aj Antóniovi Egas Monizovi, vynálezcovi  angiografie (CT alebo MR – medicínska vyšetrovacia metóda, ktorej účelom je zobrazenie ciev) a „priekopníkovi“ lobotómie. Nobelovu cenu však dostal za vynález lobotómie. No, niežeby nás niektorí aktéri súčasnosti intenzívne nepresviedčali o tom, že ich niečo veľmi podobné lobotómii postihlo.

Napriek globálnej hospodárskej recesii vyvolanej kovidovým šialenstvom sa svetový rebríček miliardárov rozšíril o ďalších deväť. Nie za každým konaním stoja peniaze. Kapitalizmus je založený na priamej korelácii medzi dopytom a ponukou. Reklama je založená zase na tom, že iniciuje dopyt, aby producent mal odbyt. Tak to je a skoro sa na tom nič nezmení. Nemorálne však je umelo vytvárať dopyt s cielenou ponukou, a to na úkor zdravia iných. Možno je to naozaj tým, že tri generácie v Európe nezažili vojnu, a preto si nevedia vážiť ľudský život. Nikto po vojne ani netúži. Avšak to neznamená, že k nej nemôže napriek tomu prísť. A nielen na medzinárodnej scéne, ale vnútri jednotlivých spoločností. Ide o to, že tí, ktorí diktujú iným, často žijú v omyle, že tých, ktorých zaháňajú do kúta, ich nemôžu pohrýzť. Slabí ustupujú len do okamihu, kým stále majú čo stratiť. Ak už nemajú, potom sa môžu začať diať veci…

Autor: Mgr. Judita Laššáková