Slovanská architektúra – dedičstvo našich predkov

Terem – (obytná stavba z dreva postavená podľa špecifických znalostí) vznikol vďaka védickému svetonázoru našich predkov a jedným z jeho hlavných cieľov bolo sprostredkovať tento silný, slobodný a zmysluplný pohľad budúcim generáciám. Zakladaním od ranného detstva lásky k svojej kultúre a dedičstvu predkov učíme deti, aby boli hrdé na svojich predkov a pomáhame im nájsť si svoje miesto v živote.

Jednotu a silu dáva národu chápanie svojich koreňov, svojej historickej cesty, kultúry a hodnôt, ktoré ju formovali. Bohužiaľ, v posledných niekoľkých storočiach, mnoho z nášho kultúrneho dedičstva zmizlo v minulosti a krok za krokom upadlo do zabudnutia. Takto národ po častiach prichádzal o svoju kultúrnu a historickú identitu a spolu s ňou aj o svoju silu.

Spomeňme si na 17. storočie, kedy patriarcha Nikon zakázal stavať domy a chrámy v štýle šiatra. Peter I. pozval do Ruska talianskeho architekta Trezíniho, ktorý vypracoval modelové typy domov pre rôzne sociálne skupiny. Týmto spôsobom prakticky prinútil aj najbohatších občanov žiť v týchto domoch západného štýlu a nestavať chrámy a teremy. Toto viedlo nielen k strate časti nášho kultúrneho dedičstva, ale aj k privykaniu ľudí žiť západným spôsobom.

Našťastie sa zachovali živé príklady slovanských domov a teremov, ktoré boli ešte postavené podľa hlbokých znalostí sakrálnej geometrie, geologického, geografického vplyvu, podľa znalostí vplyvu planetárneho usporiadania planét na vhodnú dobu získania stavebného materiálu, energetického vplyvu tvaru na organizmus človeka podľa znalostí ideálnych mier na konkrétneho človeka, rodinu, atď. Dnes musíme tieto násilím zabudnuté znalosti skladať a obnovovať po kúskoch ako mozaiku.

V snahách Petra I. v likvidácii pôvodných znalostí Slovanov pokračovala Katarína Veľká, ktorá dala rozobrať drevený palác Alexeja Michajloviča, ktorý cudzinci nazývali ôsmym divom sveta. Drevený palác mal 2 až 4 poschodia, 270 izieb a 3000 okien. V súčasnosti bol palác obnovený a nachádza sa tam štátne múzeum. Ďalej nasledoval európsky klasicizmus a o prastarých tradíciách nemohlo byť ani reči.