V USA sa pripravujú plány na vojenskú inváziu na Kubu a zvrhnutie súčasnej vlády

Trhové reformy, ktoré oznámila Havana, Biely dom neuspokojujú.

Prezident USA Donald Trump nedávno arogantne vyhlásil, že Kuba sa údajne „hýbe smerom k Spojeným štátom“. Zároveň sa dopracovávajú varianty vojenskej intervencie na Kube a likvidácie jej vedenia, ak by sa pohyb Havany, ktorý si želá majiteľ Bieleho domu, zastavil. Už skôr, koncom júna tohto roku, majiteľ Bieleho domu opäť pripustil možnosť uskutočnenia vojenskej operácie „na zmenu  moci na Kube po vzore tej, ktorú USA úspešne vykonali vo Venezuele. Tieto miesta sú blízko seba. Ak sa pozrieme na Irán, je to veľmi dlhý let. Venezuela sa nachádza relatívne blízko, a Kuba – vlastne na dosah ruky“.

Podľa dostupných informácií ide o určitú operáciu priamo v Havane s cieľom rýchleho obsadenia hlavných riadiacich štruktúr Kuby. „Maximálna“ verzia predpokladá aj zadržanie najvyšších predstaviteľov kubánskeho vedenia. Druhý variant, ktorý sa môže realizovať spolu s prvým, predpokladá obsadenie kubánskej oblasti v blízkosti americkej základne v Guantáname na juhovýchode ostrova s vyhlásením takzvanej „demokratickej vlády“. Obe varianty zahŕňajú možnosť diverzných a teroristických operácií, ktorých dôsledkom by bolo jednorazové prerušenie dodávok elektriny a vody v krajine, blokáda prístavov, letísk, rafinérií a skladov ropných produktov, a to súbežne s rozširovaním falošných peňazí v krajine a podnecovaním protivládnych akcií.

Súčasne sa od júna zavádzajú alebo sprísňujú sankcie USA proti krajinám a obchodným subjektom, ktoré obchodujú s Kubou, predovšetkým tým so sídlom v krajinách Strednej Ameriky a Karibiku. Podľa informácií denníka Politico s odvolaním sa na zdroje na Kube a vo washingtonskej administratíve „… Trump a jeho poradcovia sú sklamaní, pretože kampaň nátlaku na Havanu zo strany Washingtonu, vrátane odopretia dodávok paliva, neviedla k tomu, aby Kuba súhlasila s politickými a ekonomickými reformami. Takže teraz je vojenská akcia na stole tak, ako tomu doteraz nebolo.“

Pôvodne sa predpokladalo, že kubánske vedenie „…je slabé a kombinácia sprísnenia sankcií, v podstate ropnej blokády, a zjavných vojenských víťazstiev USA vo Venezuele a v Iráne (ukázalo sa, že to je víťazstvo! – pozn. autora) prinúti Kubáncov pristúpiť na dohodu. Teraz sa však situácia v Iráne zmenila a Kubánci sa ukázali byť oveľa menej ústretoví, než sa pôvodne predpokladalo.“ V súlade s tým sa v súčasnosti zvažuje možnosť použitia „vojenskej sily, čo sa predtým nepredpokladalo“.

Túto informáciu vo Washingtone nepopierajú a nezriekajú sa svojho hlavného cieľa, ktorým je zrušenie socialistického štátneho zriadenia a z neho vyplývajúceho sociálno-ekonomického systému na Kube. Na konci júna parlament republiky schválil vládou navrhnutý plán trhových reforiem, ktorý počíta s liberalizáciou takmer všetkých odvetví hospodárstva (s výnimkou zbrojného priemyslu) a podporuje rozvoj súkromného podnikania. Konkrétne sa na Kube už povoľuje zakladanie súkromných spoločností v poľnohospodárstve, textilnom a potravinárskom priemysle; kubánske podniky budú môcť zamestnávať viac ako 100 zamestnancov, dovážať a vyvážať tovar bez kontroly zo strany štátnych orgánov a podnikatelia budú môcť vlastniť viacero spoločností, vrátane tých s účasťou zahraničného kapitálu.

Úrady tiež umožnia vstup súkromného a zahraničného kapitálu do bankového sektora a upustia od oficiálneho „pevného“ kurzu 24 pesos za americký dolár, ktorý bol stanovený na polovicu roka 2025: plánuje sa postupná devalvácia národnej meny a legalizácia súkromných zmenární. Zahraničnú účasť sa plánuje rozšíriť v odvetviach energetiky, obchodu, vo väčšine prístavov, v oblasti nehnuteľností, cestovnej infraštruktúry a vo väčšine druhov dopravy a prepravy (okrem potrubnej a železničnej), a to až na 55-ročné nájmy a/alebo koncesie. Celkovo sa zavádza „176 nových opatrení zameraných na ďalšiu decentralizáciu kubánskeho štátneho hospodárstva, ktoré trpí embargom. Plán zahŕňa vytvorenie väčšieho priestoru pre súkromné podniky, povolenie dovozu a vývozu bez účasti štátu, povolenie na zriaďovanie súkromných bánk a podporu kubánskych súkromných investícií v zahraničí“.

Podľa slov prezidenta Miguela Díaz-Canela „…štát sa, na rozdiel od minulosti, nevzdáva myšlienky budovania komunizmu“, avšak dnes ide o to, „ako pokračovať v procese socialistického budovania, ktoré prežilo najdlhšiu blokádu v histórii zo strany najväčšej svetovej veľmoci. Odklad realizácie navrhovaných opatrení môže viesť k nezvratným politickým a sociálnym dôsledkom“. „Základné prvky, ktoré sa po celé desaťročia považovali za oporu ‚kubánskej revolučnej ekonomiky‘, ako napríklad štátny monopol na medzinárodný obchod a centralizácia výrobných síl, sa systematicky rušia v prospech kapitalizmu,“ tvrdí Luis Carlos Batista, kubánsko-americký politológ a právnik, doktorand na Univerzite v Salamance.

Vo Washingtone sa však dôsledne usilujú o zmenu štátneho zriadenia na Kube, o odstránenie komunistickej strany z moci a zavedenie viacstraníckého systému, a to za podmienky, že americká vojenská základňa v oblasti Guantánama – jedna z najstarších (od roku 1901) a najmodernejšie vyzbrojených zahraničných základní Pentagónu – bude nevyhnutne využívaná na dobu neurčitú. Americký minister vojny Pete Hegseth tak počas svojej návštevy tejto základne v polovici júna tohto roku celkom otvorene vyhlásil, že „Kuba, a tým viac základňa v Guantáname, je strategicky dôležitou časťou amerického územia (zdôraznené nami – pozn. red.). Budúcnosť Kuby je v rukách prezidenta USA a kubánskeho vedenia. Či sa stane čokoľvek, ministerstvo vojny bude pripravené na akékoľvek možné nepredvídateľné okolnosti.“

V máji vstúpila do Karibského mora (súčasne s vznesením absurdných obvinení voči bývalému prezidentovi Raúlovi Castrovi) úderná skupina lietadlových lodí „Nimitz“ spolu s niekoľkými torpédoborecami a krížnikmi s riadenými strelami na palube, ktoré sú schopné odpáliť vysoko presné strely na pobrežné ciele. Podľa údajov monitorovacích služieb už niekoľko mesiacov nad Kubou krúžia moderné americké bezpilotné lietadlá a prieskumné lietadlá. Výsadkové lode a eskortné plavidlá USS Kearsarge s tisíckami príslušníkov námornej pechoty sa nachádzajú pri pobreží Virgínie a pripravujú sa na nové nasadenie. Zvyšovanie počtu síl otvára ďalšie možnosti, hoci na rozsiahlu pozemnú inváziu bude Pentagon potrebovať ďalšie sily, ktorých nasadenie nemožno donekonečna odkladať.

Mnohé vojnové lode vyslané na „karibskú výpravu“ sú na mori už takmer 10 mesiacov, čo výrazne presahuje bežných 6–7 mesiacov. „Dlhodobé nasadenie [v Karibskom mori a v Perzskom zálive] sa časom prejaví,“ nepochybuje anonymný predstaviteľ Pentagónu. „Ak ich tam budeme držať tak dlho, v dlhodobom horizonte vznikne viac problémov s prestavbou a opravami týchto lodí po návrate domov.“ Lietadlová loď „Nimitz“ (CVN-68), ktorá pláva už pol storočia, tiež dostala predĺženú dobu služby do roku 2027: pôvodne sa plánovalo, že odpláva do Norfolku (štát Virgínia) na demontáž jadrových motorov, ale námorníctvo sa rozhodlo predĺžiť jej dobu služby.

armadnymagazin.sk