Slovanské Noviny

18. júna 2026

Slovanské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

VIDEO: V nedeľu 21. júna 2026 štartuje astronomické leto. Letný slnovrat patril k najvýznamnejším sviatkom starých Slovanov, ktorí ním veľkolepo oslavovali víťazstvo svetla nad tmou.

Hlbší význam slnovratu približuje slovenský hudobník a šíriteľ vedomectva Miro ŽiariSlav Švický, odborník na pôvodné prírodné duchovno a autentickú kultúru našich predkov

Letný slnovrat fascinoval ľudstvo od nepamäti a mnohé staroveké civilizácie stavali svoje monumenty s dokonalou astronomickou presnosťou. Tieto stavby slúžili ako kalendáre, rituálne miesta a symboly prepojenia pozemskej moci s kozmom.

Astronomické leto sa začína v nedeľu (21. 6.) letným slnovratom, keď je severná pologuľa Zeme najviac priklonená k Slnku. V tomto období je deň najdlhší v roku a Slnko je nad obzorom 16 hodín a desať minút. S nocou sa vyrovná v okolí jesennej rovnodennosti a bude sa skracovať až do zimného slnovratu 21. decembra. TASR o tom informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.

Tento projekt funguje len vďaka vám.
Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Každý dar pomáha pokryť pravidelné náklady na prevádzku, technické zabezpečenie. Ak má pre vás tento projekt hodnotu, podporte ho

Podporiť teraz
Už od 1 € • jednorazovo

Slávnosť letného slnovratu je jedným z najvýznamnejších sviatkov Slovanov a sú s ním spojené viaceré rituály. „Na mnohých miestach sa zapaľujú Jánske ohne, skáče cez vatru, z kopcov sa púšťajú zapálené kolesá, vijú vence či vykonávajú obradné kúpania. Všetky tieto zvyky súvisia s vierou a túžbou po dobrom a teplom lete (oheň) i dostatku vody (kúpanie) pre dozrievanie úrody,“ priblížil Rapavý.

Ako doplnil, do súčasnosti sa zachovali krajové názvy spojené s kúpaním, napríklad Kupalo, Kupajlo, Kalojan alebo aj označenie najkratšej noci v roku ako Vajano odvodené od slovného spojenia svätý/svetlý Jano. Podľa ľudovej tradície sa v túto noc otvárajú poklady zeme, ukazujú sa víly a škriatkovia, je možné porozumieť reči zvierat a nazbierané liečivé byliny sú najúčinnejšie.

Podotkol, že letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu Slnka. Tento súvis podľa Rapavého možno nájsť napríklad aj u známej megalitickej stavby Stonehenge v anglickom grófstve Wiltshire, ktorej najstaršie časti majú viac ako 5000 rokov.

Letný slnovrat môže nastať 20. alebo až 22. júna. Naposledy nastal 20. júna v roku 2020, prvýkrát od roku 1796, a 22. júna bude až v roku 2103. „Leto je najdlhším ročným obdobím a stále sa predlžuje, čo bude trvať až do roku 4000, keď bude o šesť hodín a 43 minút dlhšie ako v súčasnosti,“ dodal Rapavý.

Slávnosť letného slnovratu (Kupalo / Vajano) bola pre starých Slovanov najdôležitejším sviatkom roka, pretože oslavovala víťazstvo svetla nad tmou, silu Slnka a vrchol prírodného cyklu. Po príchode kresťanstva sa tieto tradície pretransformovali do osláv svätého Jána Krstiteľa (Jánske ohne, 24. jún).

Veľké vatry sa zapaľovali na kopcoch, symbolizovali pozemské Slnko a očisťovali ľudí od zlých síl. Tento rituál slúžil ako skúška odvahy, upevňoval zdravie a mladým párom mal zabezpečiť šťastné manželstvo. Dievčatá vili vence z lúčnych kvetov a liečivých bylín, púšťali ich po prúde rieky a veštili si z nich vydaj. Podľa povier papradie kvitne iba počas tejto magickej noci a nálezcovi prinesie rozprávkové bohatstvo a schopnosť rozumieť reči zvierat. Verilo sa, že byliny nazbierané počas slnovratnej noci majú najväčšiu liečivú a magickú moc.

„Často sa stretávame s názorom, že naše pôvodné duchovno je vlastne len rekonštruované a že nevieme, ako vyzeralo. Vedomectvo je „o tom“, že vieme, ako naše pôvodné duchovno vyzeralo a vyzerá. To, ako vyzeralo kedysi, vieme do určitej miery. Ale vieme celkom presne, ktoré sú jeho pôvodné prvky a keď sa vyskytnú nejaké nové veci, vieme, že sú to nové veci. Tie môžeme, ale aj nemusíme prijať. Teda – budú overené skúškami času. To sú aj nové obradové piesne, vlastné obrady i mnohé ďalšie veci,“ uviedol vo svojom príspevku na Facebooku slovenský hudobník, spisovateľ, šíriteľ vedomectva, ktorý sa zaoberá pôvodným prírodným duchovnom a kultúrou našich predkov – Miro ŽiariSlav Švický. Zároveň v ňom priblížil duchovno-obradové prvky dnešného Slnovratu.

„Spevy a obrady divíc sú krásny jav, čo dotvára neopísateľného ducha Slnovratu. Na Letnom Slnovrate je aj krásny obrad divíc, ktorý sa deje skôr v začiatkoch častiach hlavného obradového reťazca. Predchádzajú mu cvičenia spevov. Tam patrí – uvoľnenie a plné spriechodnenie samotného dievčenského / ženského hlasu, ktorý má v slovenskom prostredí rázovitý zvuk,“ napísal Miro ŽiariSlav Švický vo svojom ďalšom príspevku.

Miro ŽiariSlav Švický o Slnovrate – najväčšom sviatku Slovenov v rozhovore zverejnenom v roku 2024 (Prečo sú slnovraty také dôležité? A čím je tento sviatok najväčší? Odkedy vlastne slávime Slnovraty? A prečo boli po tisíc rokov zakazované? prečo tento náš pôvodný sviatok nie je v štátnom kalendári? A o našom veľkom slnečnom návrate):


Zdroj: InfoVojna / bleskovky.sk / szaa.org