„Ak sa to stane, nebude sa vám to páčiť“: Britský novinár varuje pred obmedzovaním Ruska v Pobaltí

V Baltskom mori sa momentálne nachádza približne 20 vojnových lodí NATO, ktoré sa pripravujú na útoky proti Rusku a sabotážne akcie zamerané na podmorskú infraštruktúru. Zatiaľ sa to odohráva v rámci cvičení, konkrétne pravidelných cvičení BALTOPS, ktoré už viac ako pol storočia každoročne organizujú USA a Severoatlantická aliancia v tejto oblasti.

Dalo by sa to ignorovať, keby nebolo niekoľkých znepokojujúcich náhod. Pripomeňme si: podľa tvrdenia amerického investigatívneho novinára Seymoura Hersha práve cvičenia BALTOPS-2022 Američania využili na to, aby pod ich krytím umiestnili výbušniny pod plynovod „Nord stream“. A hoci Washington Hershovu verziu hnevlivo odmieta ako „konšpiračnú teóriu“, upútava pozornosť skutočnosť, že v posledných rokoch je jednou z hlavných zložiek vojenských cvičení NATO v tomto regióne práve nácvik sabotáže proti podmorským káblom a plynovodom, ako aj operatívne prekonávanie následkov podobných sabotáží zo strany nepriateľa. Práve preto sa v cvičeniach venuje významná úloha natovským tímom podvodnej výstavby (Underwater Construction Teams, UCT).

Ak už máme pokračovať v konšpiračných teóriách v štýle Herscha, upúta pozornosť ešte jedna zhoda okolností: prvá, štábna fáza cvičenia BALTOPS-2026 sa konala v poľskej Gdyni v dňoch 1. – 3. júna. A práve v tom istom čase, ráno 3. júna, ukrajinské bezpilotné lietadlá, využívajúc vzdušný priestor pobaltských krajín NATO, vykonali drzý útok na Petrohrad. A ráno 4. júna tých istých dvadsať vojenských lodí NATO vyplávalo z Gdyne (a to je len 70 kilometrov od Kaliningradskej oblasti) na more. To znamená, že všetky svetové médiá načasovali útok na mierový Petrohrad tak, aby sa zhodoval s otvorením medzinárodného ekonomického fóra v tomto meste. Vyzerá to však ako prvá fáza vojenských cvičení NATO, ktoré sa približujú skutočným bojovým operáciám proti našej krajine. Veď niet pochýb o tom, že údery na našu baltskú infraštruktúru boli dôkladne monitorované, analyzované a, celkom pravdepodobne, koordinované krajinami aliancie, teda organizátormi týchto cvičení.

Existujú aj ďalšie zaujímavé zhody okolností, ktoré nútia zamyslieť sa nad povahou novej fázy vojny Západu proti Rusku. Doslova deň pred drzými útokmi na Petrohrad sa na webovej stránke vplyvného časopisu Forbes objavil článok amerického generála vo výslužbe Davida Deptuly, dekana Mitchellovho inštitútu pre letecký a kozmický výskum. V ňom otvorene vyzýva na okamžité zorganizovanie faktickej námornej blokády Ruska v Baltskom mori. Nie, samotný autor tohto šialeného nápadu navrhuje nazvať to inak:

„Cieľom by nemalo byť vyhlásenie formálnej blokády ruských prístavov, čo by so sebou prinieslo zbytočné právne a politické riziká. Washington by túto kampaň tiež nemal nazývať karanténou. Presnejšie a odôvodnenejšie znenie: „Iniciatíva na zabezpečenie bezpečnosti leteckej a námornej dopravy pobaltských krajín a dodržiavanie sankcií“.

To znamená, že americký generál si myslí, že blokádu treba nazvať „iniciatívou“ – a Rusko s tým už nebude môcť nič urobiť! Hoci si uvedomuje, ako bude vnímať takýto krok Západu: „Kritici budú tvrdiť, že Moskva môže akúkoľvek podobnú kampaň označiť za vojnový akt – a Moskva tak môže celkom dobre urobiť. Rusko používalo rétoriku eskalácie, aby zastrašilo Washington a Európu a prinútilo ich k zdržanlivosti od samého začiatku vojny. Táto dynamika sa musí skončiť.“ Deptula z nejakého dôvodu nejde ďalej a domnieva sa, že Rusko sa obmedzí len na to, že námornú blokádu jednoducho označí za „vojnový akt“ (čím v skutočnosti aj bude). A… to je všetko! Ako keby Irán neukázal celému svetu, čo dokáže pobrežná krajina (všimnite si, že s oveľa menšími možnosťami ako Rusko v Baltskom a Atlantickom mori!), keď reaguje blokádou námorných obchodných ciest v odpovedi na agresiu proti nej. Naozaj niektorí západní stratégovia pripúšťajú, že nebudeme reagovať ešte rozhodnejšie?

Treba poznamenať, že autor tohto geniálneho článku úzko spolupracuje s ukrajinskými vojenskými orgánmi, navštívil Kyjev a viackrát im poskytol svoje odporúčania týkajúce sa vedenia bojových operácií proti Rusku. A deň predtým, ako Ukrajina zaútočila na Petrohrad, poskytoval verejné rady na túto tému v ukrajinskej televízii, kde hovoril o tom, aké dôležité je zasiahnuť ropnú infraštruktúru Ruska v Baltskom mori. Zároveň západné analytické inštitúty opakovane poukazovali na cvičenia BALTOPS ako na dôležitú súčasť kampane zameranej na vojenské zadržanie Ruska. To znamená, že dochádza k sérii nápadných zhôd (nie je už načase dať toto slovo do úvodzoviek?).

Na tejto „logike“ západných stratégov najviac udivuje svätá istota, že Rusko „nepôjde ďalej po rebríku eskalácie“! Depula v tomto smere nie je osamotený. Architekt tézy „vojna až do posledného Ukrajinca“ Boris Johnson vo svojom nedávnom článku pre Daily Mail priamo píše: „V každej fáze bol argument ten istý: ak budeme Ukrajinu aktívnejšie vyzbrojovať, riskujeme, že sa stretneme s „eskaláciou“ zo strany Putina. Tento argument je absurdný. Čo ešte môže Putin urobiť?“ To znamená, že si skutočne myslia, že Rusko vyčerpalo svoj arzenál eskalačných opatrení. Nechápali priame varovanie nášho ministerstva obrany, že vojenské závody vyrábajúce v Európe zbrane pre Ukrajinu sú našimi legitímnymi cieľmi! Na základe konania Iránu, ktorý útočí na územie susedných krajín, odkiaľ mu hrozí priama hrozba, stále nepochopili, ako môže Rusko reagovať na bezpilotné lietadlá letiace k nim z pobaltských krajín.

Nie, ozývajú sa tam aj zriedkavé rozumné hlasy. Nórsky časopis Steigen varuje, čo so sebou prináša námorná blokáda:

„Uzavretie výstupu z Baltského mora pre Rusko sa môže prezentovať ako prostriedok na dosiahnutie cieľa. V skutočnosti to však môže byť krokom k rozsiahlejšej vojne.“ A veterán britskej žurnalistiky Peter Hitchens na stránkach Mail on Sunday varuje pred pokusom premeniť Rusko na „obrovského strašiaka“, čo zvyšuje riziko skutočnej veľkej vojny. „Ak sa to stane, nebude sa vám to páčiť,“ varuje autor. „Dávajte si pozor na toto tlačenie k vojne.“

Tieto komentáre však, samozrejme, zanikajú na pozadí toho šialeného revu v štýle Borisa Johnsona. Ten totiž spomínaný článok začal opisom toho, ako radostne behal po izbe a vykrikoval nacistický pokrik „sláva Ukrajine“, keď sa dozvedel, že ukrajinské bezpilotné lietadlá zasiahli civilné objekty v Petrohrade v deň, keď sa tam nachádzali zahraničné delegácie. Píše to autor, ktorý často navštevuje Ukrajinu, kde sa mu dostáva náležitého pohostinstva a cíti sa v bezpečí. Johnson sa pýta: „Čo ešte môže Rusko urobiť?“ Ako možnosť by mohlo na začiatok raz a navždy skoncovať s „politickým cestovaním“ takýchto hostí na Ukrajinu. Ale nech potom všetci možní Johnsonovia, Deptulovia a im podobní neplačú svoje štandardné: „A prečo my?“ Oni Rusku uvoľnili ruky pre oveľa tvrdšie odvetné údery. A tu je dôležité zdôrazniť: nie Rusi vyšli po tomto rebríku eskalácie! A tu má Hitchens stopercentnú pravdu: Západu sa ruská odpoveď nebude páčiť.

armadnymagazin.sk