Oficiálna mainstreamová veda a nezainteresovaná verejnosť spochybňujú psychické schopnosti nahliadania do budúcnosti, ako aj techniku diaľkového pozorovania.

Prečo ich teda vláda USA v rámci projektu Stargate financovala celých 20 rokov? Americké spravodajské služby (CIA, DIA) financovali v rokoch 1972 – 1995 prísne tajný program známy pod názvom projekt Stargate. CIA tým reagovala na správy, že Sovietsky zväz investuje milióny do parapsychologického výskumu. Technika diaľkového pozorovania (Remote Viewing – RV) a predvídanie budúcnosti (prekognícia) fungujú na princípe schopnosti vnímať informácie o vzdialených cieľoch, osobách či budúcich udalostiach prostredníctvom mimozmyslového vnímania (ESP), a to bez akéhokoľvek fyzického kontaktu.

Oficiálna veda už dlho odmieta pozorovanie na diaľku (tzv. remote viewing) ako pseudovedu – teda predstavu, že niekto dokáže vnímať vzdialené alebo skryté ciele iba pomocou svojej mysle. Vláda USA však tento fenomén viac ako 20 rokov financovala a skúmala v rámci projektu Stargate.



Americké spravodajské služby (CIA, DIA) financovali v rokoch 1972 – 1995 prísne tajný program známy ako Project Stargate. CIA reagovala na správy, že Sovietsky zväz investuje milióny do parapsychologického výskumu.

Americké spravodajské služby začali od 70. rokov 20. storočia investovať približne 20 miliónov dolárov do testovania, či vybraní jednotlivci dokážu získavať informácie nad rámec bežných zmyslových možností. Kontext studenej vojny zohral dôležitú úlohu. Správy totiž naznačovali, že Sovietsky zväz sa zaoberá podobným psychotronickým výskumom, a predstavitelia tajných služieb nechceli ignorovať ani minimálnu potenciálnu strategickú výhodu.

Počas dvoch desaťročí sa vyškolení pozorovatelia pokúšali v kontrolovaných podmienkach opísať zahraničné vojenské základne, tajné objekty a iné utajované ciele. Interní hodnotitelia považovali niektoré sedenia za prekvapivo presné. Joseph McMoneagle, jeden z najznámejších pozorovateľov programu, údajne opísal detaily zo sovietskeho lodenicového komplexu na stavbu ponoriek, ktoré neskôr potvrdili satelitné snímky. Iné experimenty zasa ukázali štatistické výsledky, ktoré podľa výskumníkov prekonali rámec náhody.

Nie každé sedenie bolo úspešné. Výsledky sa líšili a informácie boli niekedy nejasné. Vládne prehľady však priznali merateľné anomálie v laboratórnych podmienkach. Zástancovia programu tvrdili, že štruktúrované protokoly zvyšujú spoľahlivosť výsledkov.

V roku 1995 dospel externý audit k záveru, že kontrola na diaľku neprinášala konzistentné a prakticky využiteľné informácie pre operačné nasadenie, a program bol ukončený. Hodnotenie napriek tomu netvrdilo, že všetky zistenia boli bezvýznamné – iba to, že nestačili na potreby spravodajských služieb.

Projekt Stargate neponúka nezvratný dôkaz o psychických schopnostiach. Vyvoláva však presvedčivú otázku: ak by bola kontrola na diaľku úplne nepodložená, prečo sa tešila financovaniu počas dvoch desaťročí a naprieč vládami viacerých prezidentov?

V spravodajskej práci na najvyššej úrovni programy len zriedkakedy prežijú tak dlho bez toho, aby priniesli niečo, čo stojí za preskúmanie. Bez ohľadu na to, či ho prijmeme, alebo o ňom budeme diskutovať, Stargate zostáva jedným z najfascinujúcejších výskumov možných limitov ľudského vnímania.

CIA v 80. rokoch 20. storočia uskutočnila viaceré experimenty s osobami, ktoré tvrdili, že dokážu vnímať informácie o vzdialených predmetoch, udalostiach alebo iných ľuďoch.

V správe sa podrobne opisuje jeden z týchto testov, pri ktorom boli diaľkovému pozorovateľovi zadané súradnice na lokalizáciu cieľa, pričom tieto súradnice opisovali biblickú Archu zmluvy, ktorá sa ukrývala na Blízkom východe.

Diaľkový pozorovateľ (Remote Viewer) s označením č. 032 dostal iba geografické súradnice. Vopred netušil, na aké miesto alebo objekt sa zameriava, čo malo zabrániť vedomému ovplyvneniu jeho vnemov. Cieľový objekt opísal ako „kontajner, ktorý v sebe ukrýva ďalší kontajner“. Uviedol, že je vyrobený z dreva, zlata a striebra a zdobený plastikou šesťkrídleho anjela (serafína). Tento opis sa nápadne zhodoval s biblickou charakteristikou Archy. Podľa jeho vnemov sa objekt nachádzal pod zemou v tmavom, vlhkom a skrytom priestore na Blízkom východe.

V správe sa tiež uvádza, že objekt je chránený neznámymi entitami a silami. Podľa pozorovateľa by bol každý, kto by sa pokúsil kontajner otvoriť násilím (páčením či údermi), týmito ochrancami zničený.

Tento konkrétny experiment sa uskutočnil 5. decembra 1988 v rámci prísne tajného vojenského programu známeho pod názvom Project Sun Streak (ktorý bol súčasťou širšieho projektu Project Stargate).

Programy ako Project Sun Streak spravovala Obranná spravodajská služba (DIA) v spolupráci s CIA s cieľom preskúmať využitie mimozmyslového vnímania (ESP) na špionážne účely počas studenej vojny.

Technika diaľkového pozorovania (Remote Viewing – RV) a nazeranie do budúcnosti (prekognícia) fungujú na princípe schopnosti vnímať informácie o vzdialených cieľoch, osobách alebo budúcich udalostiach pomocou mimosmyslového vnímania (ESP) bez fyzického kontaktu.


Diaľkové pozorovanie nie je nekontrolované „veštenie“, ale štruktúrovaný protokol, ktorý v 70. rokoch vyvinuli vedci v Stanford Research Institute (SRI).

Zaujímavé je v tejto súvislosti aj nedávne vyhlásenie amerického fyzika, elektroinžiniera a výskumníka Dr. Hala Puthoffa, ktorý sa stal známym najmä vďaka práci v oblasti laserovej fyziky, parapsychológie, kvantového vákua a výskumu UFO/UAP. Ten v 70. a 80. rokoch spoluzaložil a riadil tento prísne tajný program financovaný agentúrami CIA a DIA. 

V podcaste Stevena Bartletta „The Diary of a CEO“, zverejnenom 14. mája 2026, uviedol, že z vrakov havarovaných UFO boli zaistené štyri biologické druhy mimozemšťanov.

Zdroj: Facebook Truth Theory / InfoVojna