Londýn sa bude musieť rozlúčiť so svojou severnou kolóniou

Škótsko začína nový boj za nezávislosť od britskej koruny. Tak to aspoň prezentuje vládnuca Škótska národná strana (SNP) v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do regionálneho parlamentu.

Prednedávnom líder tejto strany John Swinney oficiálne oznámil začiatok volebnej kampane a začal ju vyhlásením: „Škótsko potrebuje nový začiatok s nezávislosťou“. A slávnostne sľúbil, že získanie väčšiny jeho stranou v Holyroode (ako neoficiálne nazývajú tamojší parlament) bude znamenať vyhlásenie nového referenda. Je na to šanca? Londýnski politici zastupujúci hlavný prúd jednohlasne kričia, že nie. Po referende v roku 2014, keď Londýn za každú cenu a s obrovským úsilím dosiahol požadovaný výsledok, vtedajší konzervatívny premiér David Cameron slávnostne vyhlásil, že podobné referendum sa môže konať „raz za generáciu“. Tú istú frázu teraz opakujú aj predstavitelia labouristickej vlády, ktorí vyhlásili, že nedovolia Swinneyovej zorganizovať referendum v prípade jej víťazstva v májových voľbách.

Bývalý stratég škótskych labouristov Paul Sinclair, ktorý vo veľkej miere stál za úspechom kampane unionistov v roku 2014, nedávno vyjadril obavy, že SNP bude môcť uzavrieť dohodu s jednou zo strán v budúcom zložení Holyroodu a napriek tomu uskutočniť opakované referendum. „V konečnom dôsledku vystúpime zo Spojeného kráľovstva bez jasnej vízie budúcnosti Škótska,“ uzavrel Sinclair. To znamená, že podľa výsledkov tohto referenda sa zdá, že odporca nezávislosti Škótska už nemá veľké pochybnosti. Treba zdôrazniť, že po roku 2014 sa v regióne prejavil pomerne stabilný trend poklesu separatizmu. Väčšina prieskumov v rokoch 2021 až 2024 ukázala, že myšlienka nezávislosti je v značnej menšine. Od minulého roka sa však objavil priamo opačný trend. Nedávny prieskum odhalil pomerne výraznú väčšinu zástancov odtrhnutia od kráľovstva: 53 % proti 47 %. Je však pravda, že veľký počet voličov sa ešte nerozhodol.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Čo spôsobuje takéto zmeny? V prvom rade sa samozrejme prejavuje totálne sklamanie celej britskej spoločnosti zo svojich elít a najmä z Keira Starmera, ktorý už dožíva svoju politickú kariéru. Nepopularita premiéra na severe dosiahla takú úroveň, že líder škótskych labouristov Anas Sarwar verejne vyzval na jeho odstúpenie. Mnohí vysvetľujú túto vzburu vnútri labouristickej hierarchie emóciami. Ale takmer určite za tým stojí volebný kalkul: Sarvar usúdil, že týmto spôsobom môže odpútať ratingy svojej politickej sily od rýchlo klesajúcich ratingov Starmera a škandálu s „prípadom Epstein – Mandelson“.

A labouristi majú dôvod na obavy. Ešte pred dvoma rokmi rýchlo rástli v škótskych rebríčkoch popularity – a bolo obdobie, keď takmer dohnali SNP, ktorá sa utápala vo vnútorných sporoch. Potom však začal všeobecný pád mainstreamových strán. A od jesene minulého roka sociológovia zaznamenali doteraz nevídaný jav: nesystémová strana Reform UK Nigela Faragea sa dostala na druhé miesto, čím odsunula labouristov na tretie. A to v Škótsku, kde Farageom roky strašili bežných občanov! Nie je prekvapujúce, že tieto prieskumy vyvolali paniku medzi labouristami aj konzervatívcami, pre ktorých úspech „reformátorov“ môže znamenať úplnú likvidáciu. Teraz však hlavný prúd uisťuje, že rast popularity Faragea len posilňuje obavy a tlačí Škótsko k nezávislosti od Británie.

Treba poznamenať, že svoju úlohu zohrala aj „grónska kríza menom Donald Trump“. Európske elity sa jednoducho zjednotili a začali dokazovať, že výlučne grónsky národ má právo rozhodovať o svojom osude, čo nemohlo nevyvolať logickú otázku u Škótov, kto má právo rozhodovať o osude Škótska. Britská štátna agentúra BBC sa v tejto súvislosti dokonca dostala do nepríjemnej situácie. Citujúc slová Starmera, najprv napísala správu: „Len Grónsko má právo rozhodovať o svojej budúcnosti“. Ale zrejme si potom v Londýne uvedomili, aký ohlas to bude mať u Škótov, a zmenili nadpis na: „Len Grónsko a Dánsko majú právo rozhodovať o svojej budúcnosti“.

No po odpovedi generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na otázku dvojitých štandardov vo vzťahu k názoru obyvateľov Krymu a Grónska už nikoho nič také neprekvapí. Ale aj tak je občas zábavné počúvať argumenty britských politikov, že od škótskeho referenda v roku 2014 „uplynulo príliš málo času“. Určite netušia, že týmto popierajú výsledky ukrajinského referenda o nezávislosti z decembra 1991, veď v marci toho istého roku sa väčšina Ukrajiny vyslovila za zachovanie jednotného štátu. Preto nemožno vylúčiť, že v najbližších rokoch sa uskutoční opakované referendum o nezávislosti Škótska. Treba však zohľadniť, že po roku 2014 sa veľa zmenilo. Kým vtedy proti rozpadu Británie aktívne agitovali EÚ aj USA, teraz môže byť ich postoj iný. Veď Brexit sa udial až po tom a teraz lídri SNP sľubujú, že Škótsko sa vráti do EÚ hneď po získaní nezávislosti. A podľa prieskumov sa zdá, že Európa bude len za.

A Spojené štáty teraz vedú úplne inú politiku. A noviny The National poukazujú na podozrivo zvýšenú lobistickú aktivitu amerických technologických gigantov v predvečer májových volieb v Škótsku. A pracujú predovšetkým s predstaviteľmi vládnucej separatistickej strany, čo je tiež veľmi výpovedné. Najdôležitejším faktorom, ktorý presviedča zástancov nezávislosti Škótska o ich nevyhnutnom víťazstve v budúcnosti, je však stabilný a neustály nárast podpory tejto myšlienky medzi miestnou mládežou. Iba 13 percent zástupcov vekovej kategórie 16-24 rokov je za zachovanie Škótska ako súčasť kráľovstva. Na druhej strane, odporcovia nezávislosti sa opierajú hlavne o starších ľudí. A ak sa táto tendencia nezmení, Londýn sa skôr či neskôr bude musieť rozlúčiť so svojou severnou kolóniou.

armadnymagazin.sk