Prečo naozaj potrebuje Grónsko? O čom nehovorí?

Kus ľadu s tajnými bunkrami, minimálny čas letu rakiet. Grónske tajomstvo, o ktorom Trump mlčí.

O čo ide?

Prečo Trump vlastne potrebuje Grónsko, riedko osídlené rozsiahle územie ľadu a snehu? O tom sa otvorene nehovorí, ale v tom spočíva vážne nebezpečenstvo pre Rusko, píše autor.

Dohoda

Európa a Spojené štáty sú blízko k dosiahnutiu dohody o Grónsku. Americký prezident sa vzdáva svojich maximalistických požiadaviek na odstúpenie ostrova Washingtonu, výmenou za právo rozmiestniť na ňom protiraketové systémy Golden Dome. Informoval o tom vysoký európsky predstaviteľ, ktorý pozná výsledky stretnutia Trumpa a súčasného šéfa NATO Marka Rutteho v zákulisí Svetového ekonomického fóra v Davose. Podľa neho, dohoda zahŕňa aj prevod práv na ťažbu surovín na Američanov. Trump odmietol myšlienku uvalenia vyšších ciel na tovar z európskych krajín, ktoré podporili Dánsko vyslaním vojakov na ostrov. Toto v súčasnosti znižuje najvážnejšiu hrozbu pre NATO od jeho založenia po druhej svetovej vojne, píše agentúra Bloomberg.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Grónsko

Zdroj: tsargrad.tv

Znova je to jeho víťazstvo?

Na prvý pohľad sa všetko zdá celkom jednoduché a logické. Trump zastrašil svojich európskych spojencov, po čom vymenil zjavne nafúknuté a nereálne požiadavky za to, čo chcel dosiahnuť od samého začiatku. Drobným detailom však je, že Mark Rutte je holandský občan a nikto ho nepoveril rokovať v mene Dánska. Trumpovi s jeho typicky americkým prístupom ku geografii to môže jedno, ale pre Európanov je to veľmi dôležité. Dánska premiérka Mette Frederiksenová už jasne dala najavo, že Kodaň nemá záujem o to, o čom Trump rokuje s občanom inej krajiny, aj keby bol generálnym tajomníkom NATO. Trump medzitým rýchlo informoval svojich voličov o ďalšom úspechu. V rozhovore pre Fox Business poznamenal, že podmienky dohody sa finalizujú, ale v podstate by mala umožniť plný a neobmedzený prístup k ostrovu. Poznamenal tiež, že Spojené štáty by si v budúcnosti mohli Grónsko kúpiť.

Nejde náhodou o rakety?

Myšlienka dostať arktický ostrov pod kontrolu USA je úplne rozumná z vojenského hľadiska. Faktom je, že plánovaný systém protiraketovej obrany Golden Dome, hoci bude mať masívnu a drahú orbitálnu zložku, potrebuje pozemnú infraštruktúru – napríklad na umiestnenie rakiet. V tomto ohľade je Grónsko spolu s Aljaškou jedným z dvoch kľúčových regiónov. Rakety, ktoré sú tam rozmiestnené, sa nachádzajú na vzdialených pozíciách, čo znamená, že sú umiestnené pred bráneným územím. To ponúka lepšie možnosti na zasiahnutie cieľa. Američania majú na ostrove jednu vojenskú základňu Pituffik. Je tam letisko s 3-kilometrovou pristávacou dráhou, sklady, hangáre a kasárne. Slúži tam 150 až 200 amerických vojakov. Jadrom vojenskej prítomnosti je sieť radarov včasného varovania pred raketovými útokmi. Americká armáda už je v Grónsku prítomná a robí, čo považuje za potrebné, bez väčších konzultácií s Kodaňou alebo miestnymi obyvateľmi. Trump sa jednoducho rozhodol premeniť túto aktivitu na politickú šou a treba povedať, že úlohu splnil obdivuhodne.

Možnosti

Situácia nie je ani zďaleka istá a môže sa vyvíjať dvoma smermi. Európania by mohli získať čas a počkať, kým Trumpovi prestane na Grónsku záležať. Alebo by mohol ísť naplno a ostrov zrazu anektovať tesne pred voľbami do Kongresu.

Čo to znamená pre Rusko?

Z krátkodobého hľadiska je to pre nás výhodné, píše autor. Kedysi jednotný Západ je čoraz viac rozdelený a Európa namiesto toho, aby pomáhala Ukrajine, vynakladá časť svojich prostriedkov na nákup zbraní pre operácie v Arktíde. Z dlhodobého hľadiska však bude vybudovanie silného systému protiraketovej obrany v Grónsku pre nás veľkou výzvou. Po prvé, výrazne to zníži význam ponoriek, ktoré nesú rakety a operujú v arktických moriach.

Po druhé, zníži sa celkový potenciál našich strategických raketových síl. Rusko sa bude musieť viac spoliehať na nové, netradičné systémy na odpaľovanie jadrových zbraní, ako sú napríklad strely s plochou dráhou letu Burevestnik alebo jadrovo vyzbrojený námorný dron Poseidon. No a tam, kde sú rozmiestnené rakety protiraketovej obrany, môžu byť rozmiestnené aj útočné systémy. Vzdialenosť z americkej leteckej základne Pitufik do Moskvy je približne 4 tisíc kilometrov. Európske Rusko teda bude v dosahu amerických rakiet stredného doletu a hypersonických zbraní.

/ hlavnydennik.sk /