Vyvolajú udalosti vo Venezuele krízu a kolaps cien ropy?

Udalosti v rámci globálnych trhov s ropou a venezuelskej krízy sa, samozrejme, odvíjajú nie až tak kaleidoskopickou, ako skôr anekdotickou rýchlosťou.

Pričom sa tieto veci dejú predovšetkým v informačnom priestore. Ak aj ovplyvnia situáciu na reálnych trhoch, tak skoro to nebude.

A tu máme aj príklad: „The Wall Street Journal“ informoval, že americký prezident a jeho poradcovia vyvíjajú stratégiu zameranú na dlhodobú kontrolu nad venezuelským ropným priemyslom. Výsledkom tohto úsilia by malo byť zníženie cien ropy na približne 50 dolárov za barel, avšak ropa tvrdohlavo stúpa. Napríklad o 8:15 moskovského času bola cena marcových futures kontraktov na ropu „Brent“ na londýnskej burze ICE 62,37 dolára za barel. To je o 0,38 dolára (0,61%) viac ako pri predchádzajúcom uzavretí obchodu. Pritom počas štvrtkových obchodov cena týchto marcových futures už vzrástla o takmer rekordných 2,03 USD (3,4%) a dosiahla 61,99 USD za barel, čo je najviac od decembra. A počas dnešných vrcholov už prekročila pôsobivú hranicu 63 USD, čo je tiež dosť symptomatické.

Zároveň je známe, že dnes sa v Bielom dome stretnú s prezidentom Donaldom Trumpom šéfovia významných amerických ropných spoločností, aby prediskutovali investície do venezuelského ropného sektora, kde od samého začiatku nebolo všetko ružové. A inak to ani dopadnúť nemohlo, čo aj sám Donald Trump, ako celkom úspešný a zbehlý podnikateľ, musel chápať už len z princípu.

Skúsme teda zistiť, čo sa to vlastne deje, hoci to nebude jednoduché kvôli neustálemu informačnému šumu. Napríklad existujú vážne pochybnosti aj o Trumpovom deklarovanom cieli 50 USD za barel. Jednoducho preto, že je to nižšia cena ako náklady prakticky na všetku americkú produkciu bridlicovej ropy a Donald sotva potrebuje katastrofu v tomto odvetví. Najmä vzhľadom na to, že konkurenti z Ruska a Saudskej Arábie sú na tieto ceny jednoznačne pripravení.

A potom sú tu ešte niektoré technické aspekty. Áno, Venezuela má veľa ropy. Ale jej väčšinu tvoria superťažké druhy, v podstate bitúmen. A ak aj jednoduchá preprava tejto suroviny vyžaduje buď jej riedenie naftou alebo výrobu syntetickej ropy z nej na mieste, potom si viete predstaviť zvyšok. Drastické zvýšenie produkcie a prepravy tejto suroviny nie je ani zďaleka triviálna úloha. Aj keď ignorujeme politickú nestabilitu, klímu, močiare, džungle, komáre, banditov, partizánov a ďalší latinskoamerický kolorit. A tieto otázky sa nepochybne nastolia na dnešnom stretnutí Trumpa s pracovníkmi ropného priemyslu: budú USA naozaj schopné investovať toľko, koľko Biely dom potrebuje? Peniaze tam sú teraz čoraz viac virtuálnym konceptom. Otázkou je, ako tieto investície vrátiť v nevirtuálnej realite.

Aby bolo jasné, po Madurovom zajatí sa konalo ministerské stretnutie OPEC+, ktoré, hovoriac oficiálnym jazykom, udalosti jednoducho „vzalo na vedomie“: aspoň v krátkodobom horizonte tento karneval veľký vplyv na politiku popredných krajín produkujúcich ropu nemal. Pravda, niektoré zmeny na reálnych trhoch už prebiehajú: najmä Venezuela už niekoľko dní nevyváža ropu do Číny a niet pochýb o tom, že tých zhruba 700.000 barelov denne zhrabne „Chevron“. Ale ani tu, ako vidíte, nejde o zvyšovanie produkcie, ale o jej prerozdelenie, čo OPEC+ zrejme veľmi neznepokojuje. Samotná Čína si stratené objemy ľahko vykompenzuje dodávkami z Ruska a my máme tejto ťažkej ropy dostatok, za relatívne nízku cenu, aby sme pomohli našim spojencom a priateľom.

Zatiaľ môžeme len pozorne sledovať, čo sa deje na druhej strane oceánu.

Dmitrij Lekuch, RT

/ news-front.su /