Ústavný súd dočasne stopol zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov

Ústavný súd (ÚS) SR dočasne pozastavil účinnosť zákona, ktorým mala koalícia zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a nahradiť ho novou inštitúciou. Opozícia to považuje za zásadné rozhodnutie v prospech ochrany základných práv a nezávislých kontrolných mechanizmov. Progresívne Slovensko hovorí o úspechu v boji proti tomu, čo označuje za „zákon pomsty“. Informoval portál uje portál ta3

ÚS SR rozhodol, že sa bude v plnom rozsahu zaoberať návrhom 63 poslancov NR SR, ktorí napadli zákon z 12. decembra 2025 o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Poslanci namietajú jeho súlad s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj právom Európskej únie.

Zároveň súd rozhodol, že účinnosť tohto zákona dočasne pozastavuje. V praxi to znamená, že zákon sa zatiaľ nebude uplatňovať ani vykonávať, a to až do momentu, kým Ústavný súd definitívne nerozhodne, či je alebo nie je v súlade s ústavným poriadkom.

Žilinka: Mimoriadne významné rozhodnutie

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka považuje rozhodnutie ÚS za mimoriadne významné.

„Rozhodnutie Ústavného súdu SR zamedzí možným negatívnym a nenapraviteľným následkom novej právnej úpravy a zároveň umožní preskúmanie jej súladu s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Zmluvou o EÚ,“ skonštatoval Žilinka.

Generálny prokurátor ešte koncom novembra adresoval predsedovi Národnej rady SR Richardovi Rašimu (Hlas-SD) list s výhradami k návrhu transformácie ÚOO na iný úrad. Podľa Žilinku neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie.

Zároveň podľa neho navrhovateľ, ministerstvo vnútra, zvolil neštandardný spôsob kreovania nového úradu, zúžil ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti bez zreteľa na právo Európskej únie a nerešpektoval princípy právneho štátu.

Kritika aj zo strany Dobrovodského

Podanie na ÚS podporil aj verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. V prípade zákona sa obáva nezvratných zásahov do základných práv a slobôd. Hlavný problém vidí v ustanovení, ktoré umožňuje kedykoľvek preskúmať už udelenú ochranu oznamovateľa. Podľa Dobrovodského to do systému vnáša nepredvídateľnosť.

Nový úrad má okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú prevezme od ministerstva spravodlivosti. Okrem toho rieši i preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.

Opozícia aj rezort vnútra reagujú

„Ústavný súd podržal demokraciu a právny štát,“ reagovala poslankyňa za stranu Sloboda a solidarita (SaS) Mária Kolíková. Ako doplnila, práve teraz krehká slovenská demokracia potrebuje takúto záchrannú ruku ústavného súdu.

„Je to naozaj len predbežné rozhodnutie, ale veľmi dôležité pre Slovensko. Toto rozhodnutie Ústavného súdu je dôležité pre boj s korupciou, kde nezávislý úrad hrá svoju dôležitú rolu,“ dodala.

„Toto je malé víťazstvo právneho štátu nad mafiou a jej aroganciu. Ústavný súd jasne odkázal Ficovej vláde, že účelové zákony šité na pomstu konkrétnym ľuďom nemôžu len tak platiť. Úrad na ochranu oznamovateľov je jedným z pilierov boja proti korupcii a jeho likvidácia by znamenala zastrašovanie ľudí, ktorí majú odvahu oznamovať nekalosti. Boliestky Eštoka a jeho osobná pomsta tak zatiaľ narazili na limity právneho štátu,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

„Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov – a tým potvrdil, že naše výhrady môžu byť oprávnené. Aj skrátené konanie a lámanie pravidiel cez koleno touto vládou má svoje hranice. Právny štát sa nedá budovať obchádzaním zákonov a bez rešpektu k základným princípom demokracie,“ uviedlo v stanovisku Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).

Rozhodnutie ÚS pozastaviť účinnosť zákona zrušujúceho ÚOO je odkaz, že bojovať sa oplatí, uviedol poslanec NR SR Igor Matovič (Slovensko – Za ľudí). „Aj Ústavný súd má zásadné pochybnosti o tom, či je v súlade s ústavou rušiť úrad pre ochranu oznamovateľov korupcie, a stotožnil sa s našimi argumentami opozície,“ vyhlásil Matovič.

Predsedníčka strany Za ľudí a poslankyňa NR SR Veronika Remišová považuje pozastavenie účinnosti zákona za malé svetielko nádeje, „že súčasnej hrôzovláde sa nemusí podariť zlikvidovať všetky nezávislé inštitúcie, ktoré chránia zákonnosť a verejný záujem. Ficov zlepenec sa v predvianočnom čase opäť rozhodol zahájiť frontálny útok na spravodlivosť a právny štát“.

„Ide zatiaľ len o rozhodnutie o pozastavení účinnosti. V rámci konania pred Ústavným súdom sa kvalifikovane vyjadríme a sme presvedčení, že Ústavný súd potvrdí, že zákon je v poriadku a nadobudne účinnosť,“ uviedol hovorca rezortu vnútra Matej Neumann

Opozičné PS rozhodnutie víta

Podpredsedníčka poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová uviedla, že Ústavný súd dal opozícii za pravdu a dočasne zastavil účinnosť zákona, ktorým mala vláda zrušiť ÚOO.

„Podarila sa nám veľká vec – Ústavný súd nám dal za pravdu a pozastavil tak zákon pomsty z dielne neschopného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka,“ vyhlásila Števulová.

Podľa nej ide o dôležitý signál v prospech právneho štátu. „Je to dobrá správa pre spravodlivosť na Slovensku. Zákon o zrušení úradu a jeho nahradení novým nebude platiť dovtedy, kým Ústavný súd nepreskúma jeho súlad s ústavou. Zabránili sme tak okamžitému zničeniu fungujúcej a nezávislej inštitúcie, ktorá chráni oznamovateľov korupcie a iného protispoločenského konania,“ doplnila.

Kritika rýchleho prijatia zákona bez diskusie

Števulová zároveň pripomenula, že koalícia zákon presadila v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie a bez zapojenia relevantných inštitúcií.

Podľa nej k prijatiu zákona došlo „bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez konzultácií s Európskou komisiou a bez zapojenia odbornej verejnosti“ a nasledovalo po tom, čo minister vnútra opakovane neuspel v súdnych sporoch.

„Ide o čistú pomstu Šutaja Eštoka voči nezávislej inštitúcii,“ dodala. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že Ústavný súd v ďalšom konaní zákon zruší. „Preto pevne verím, že Ústavný súd v ďalšom konaní naše argumenty potvrdí a zákon definitívne zruší,“ uviedla.

Hrozba vážneho zásahu do práv a možné porušenie práva EÚ

Členka Ústavnoprávneho výboru NR SR Lucia Plaváková zdôraznila, že Ústavný súd pozastavuje účinnosť zákonov len vo výnimočných prípadoch.

„Ústavný súd pozastavuje účinnosť zákonov len vtedy, keď hrozí vážne ohrozenie základných práv a slobôd, značná hospodárska škoda alebo iný nenapraviteľný následok. Rovnako postupoval aj pri novele trestných kódexov či pri novele infozákona,“ pripomenula.

Podľa Plavákovej bol Ústavný súd požiadaný aj o zváženie postúpenia veci Súdnemu dvoru Európskej únie, keďže zákon môže byť v rozpore s právom EÚ. „Ústavný súd sa však môže rozhodnúť, že zákon posúdi sám. V takom prípade možno rozhodnutie očakávať v priebehu niekoľkých mesiacov,“ vysvetlila.

Opozícia poukazuje na porušenie legislatívnych pravidiel

Plaváková zároveň zdôraznila, že Progresívne Slovensko napadlo zákon z procesného aj obsahového hľadiska. „Upozornili sme na to, že neboli splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, rozprava bola obmedzovaná, zákon sa riadne neprerokoval vo výboroch a odborná diskusia bola úplne potlačená,“ uviedla.

Ako dodala, koalícia podľa nej neumožnila vyjadriť sa ani predsedníčke samotného Úradu na ochranu oznamovateľov. „To len ukazuje, akým hulvátskym spôsobom bol zákon prijímaný,“ uzavrela Plaváková.

Ako zákon prešiel parlamentom a prečo ho prezident nepodpísal

Zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov schválili poslanci Národnej rady SR 9. decembra v skrátenom legislatívnom konaní. Prezident SR ho vetoval s odôvodnením, že neboli splnené podmienky na skrátené konanie, poukázal na vážne vecné výhrady k ochrane obetí trestných činov a na nevyriešené pripomienky Európskej komisie s možnými dôsledkami pre Slovensko.

Parlament však 12. decembra veto prelomil a zákon opätovne schválil, pričom prezident avizoval, že ho nepodpíše ani po jeho prelomení. Rezort vnútra zákon obhajoval tým, že vytvorí jednotný systém ochrany ohrozených osôb, zároveň však zavádza nové mechanizmy preskúmavania ochrany oznamovateľov, ktoré by umožnili jej zrušenie, ak by oznámenie nebolo posúdené ako kvalifikované alebo podané v dobrej viere. Zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026, jeho uplatňovanie však dočasne pozastavil Ústavný súd.

skspravy.sk