Kennedyho atentát bol prínosom pre všetky mocenské skupiny v USA

Akú politiku je potrebné realizovať, aby ňou Kennedy dokázal v USA naštvať všetkých mocných? Pýta sa Michail Chazin vo svojej knihe “Kríza a moc Mocenské elity”.

V dnešný dátum 22. novembra 1963 približne o 12:30 popoludní bol v Dallase (štát Texas) zavraždený 35. prezident USA John F. Kennedy. Počas jazdy po Elm Street ho zastrelil ostreľovač. Komisia sudcu Earla Warrena označila za jediného vraha osamelého zabijaka Lee Harveyho Oswalda, ktorého 40 minút po výstreloch na prezidenta zadržali za inú vraždu, ktorej obeťou sa stal policajt, pričom štyri guľky vyňaté z tela Tipita neboli identifikované ako vystrelené z revolvera, ktorý bol neskôr nájdený u Oswalda. Oswald sa k žiadnej z vrážd nepriznal. Približne o jednej hodine v noci 23. novembra bol obvinený z vraždy prezidenta Kennedyho. 24. novembra, keď ho prevážali z policajného oddelenia do okresnej väznice v Dallase, bol Oswald o 11:21 smrteľne zranený výstrelom do brucha majiteľom nočného klubu v Dallase Jackom Rubym. Streľba bola vysielaná naživo na území USA a Kanady.

Mnohí ľudia vtedy aj dnes majú pochybnosti, či Oswald vôbec bol skutočným vrahom. V záveroch vyšetrovania je množstvo rozporov a “faktov”, ktorých pravosť je jednoducho pochybná, ak nie – nereálna. Napríklad vrah vystrelil tri rany za päť sekúnd z obyčajnej, nesamonabíjacej pušky, čo dokáže len malý počet profesionálov. A Oswald bol veľmi zlý strelec. A ešte niečo: podľa záverov vyšetrovania prvá guľka prenikla Kennedyho krkom, potom vnikla do ramena texaského guvernéra Johna Connollyho, ktorý sedel vpredu, a potom, keď mu roztrieštila rebro a vyšla z pľúc, prešla cez dlaň a vyšla zo stehna, pričom zostala prakticky neporušená. Je to zázrak, však? Zápletka pre ostrý film, ale nie pre skutočný život. Mimochodom, sám Connolly tvrdil, že ho zranil druhý výstrel, ktorý nepočul. Napokon, existujúce amatérske filmové zábery jasne ukazujú, že guľka dopadla na prezidentovu hlavu a odhodila jeho telo dozadu.

Texaská školská úschovňa kníh, z ktorej Oswald údajne strieľal, však bola v zadnej časti – guľka mala telo tlačiť dopredu. A charakter poškodenia zadnej časti Kennedyho hlavy tiež naznačuje, že guľka vnikla do lebky spredu. Zaujímavé je, že guľka, ktorá zasiahla prezidenta do hlavy, jednoducho zmizla. Podľa oficiálnej verzie sa “rozpadla v tele”. Zmizol aj mozog zavraždeného, ktorý údajne vzali na vyšetrenie. A chirurg, ktorý vykonával pitvu, sa údajne čoskoro zastrelil vo vlastnom dome. Séria záhad sa tým neskončila a ľudia, ktorí niečo videli a počuli, boli umlčaní akoby švihnutím čarovného prútika: taxikár, ktorý Oswalda viezol na miesto činu, zahynul pri autonehode, policajt, ktorý obhliadal Oswaldov dom, sa zastrelil a novinár, ktorý ho sprevádzal, bol za nejasných okolností zabitý vo vlastnom dome. Novinár, ktorý robil rozhovor s Oswaldovým vrahom, bol tiež zabitý. Ale najdôležitejšia je smrť muža, ktorý bol oficiálne vyhlásený za vraha JFK. Leeho Harveyho Oswalda zastrelil majiteľ nočného klubu Jack Ruby pri prevoze z policajného riaditeľstva do okresnej väznice. Ruby tvrdil, že to urobil, keď bol rozrušený z prezidentovej smrti (po zatknutí tvrdil, že pomohol mestu Dallas “očistiť sa” v očiach verejnosti).

V prípade JFK však došlo k úmyselnému odstráneniu kľúčových bezpečnostných osôb. Je jasné, že to mohli zabezpečiť len veľmi vplyvní ľudia, ktorí mali páky kontroly vo vnútri amerických špeciálnych služieb. V skutočnosti verzie o zapojení ZSSR alebo Kuby istý čas zaznievali, ale nakoniec boli odmietnuté ako úplne nepravdepodobné a americký establišment sa držal verzie o “osamelom ostreľovačovi”, ktorý si svoje tajomstvo vzal do hrobu. Je to veľmi pohodlné – nedá sa to vyvrátiť. Napriek tomu, ako to znelo pochybne vtedy, tak to znie aj teraz. Je zrejmé, že išlo o sprisahanie veľmi vplyvných ľudí. Začiatok Kennedyho prezidentovania sprevádzali práve nie najpríjemnejšie skúšky: neúspešné pokusy o zvrhnutie revolučných orgánov na Kube, neúspešná operácia Zapata, berlínska kríza, kubánska raketová kríza, považovaná za najťažšie epizódy studenej vojny, a rozhorievajúca sa vojna vo Vietname, v ktorej sa Spojené štáty začali naplno angažovať. Je príznačné, že Kennedyho nástupca Lyndon Johnson hneď po jeho smrti prakticky otočil zahraničnú politiku USA o 180 stupňov a načrtol kontúry, v ktorých sa USA pohybujú dodnes. Jednotlivé mocenské skupiny, a nielen tie, ktoré odstránili Kennedyho, ďalej podrobne analyzuje Michail Chazin vo svojej knihe.

armadnymagazin.sk