Tichá epidémia úmrtí tínedžerov. Nárast o 54% vo V4! Prečo?

Svet čelí vznikajúcej kríze rastúcej úmrtnosti tínedžerov a mladých dospelých, uvádza sa v rozsiahlej globálnej štúdii o príčinách úmrtí a zdravotného postihnutia na celom svete. Dôvody sa síce líšia od užívania drog a alkoholu a samovrážd v Severnej Amerike až po infekčné choroby a zranenia v subsaharskej Afrike, ale výskumníci varujú, že zistené údaje by mali slúžiť ako „budíček“, upozornil portál Startitup.

Štúdia Global Burden of Disease predstavuje jedno z najrozsiahlejších vedeckých úsilí v dejinách modernej demografie. Na jej tvorbe sa podieľalo viac ako 16 500 vedcov z celého sveta, ktorí spojili svoje poznatky a údaje z viac ako 300 000 zdrojov. Výsledky výskumu publikoval prestížny časopis The Lancet a boli predstavené na Svetovom summite o zdraví v Berlíne. Poskytol obraz o tom, ako sa mení zdravie populácie naprieč vekovými skupinami, pohlaviami a kontinentmi.

Len do 2023

Demografická analýza sledovala vývoj úmrtnosti a očakávanej dĺžky života v 204 krajinách a 660 subnárodných oblastiach od roku 1950 až po rok 2023. Po skúsenosti s pandémiou COVID-19 sa vedci zamerali na to, ako sa globálne krízy premietajú do demografických ukazovateľov. V roku 2023 zomrelo na Zemi 60 miliónov ľudí. Z tohto počtu tvorilo až 4,67 milióna úmrtí detí do 5 rokov. Celkový obraz sa však dramaticky líši podľa regiónov. Vo východnej Ázii sa úmrtnosť detí do 5 rokov znížila o približne 68 %. 

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Najviac zomierajú naši tínedžeri!

Naopak, úmrtnosť tínedžerov a mladých dospelých stúpla najmä vo vysokopríjmových rodinách a východoeurópskych krajinách.  Absolútne najväčší nárast úmrtnosti mladých bol vo východnej Európe 54% vo vekovej skupine 15–19 a 40% u 20–24- ročných. Následne vo vysokopríjmovej Severnej Amerike vo veku 5 – 14 rokov, 25 – 29 rokov a 30 – 39 rokov 11,5 %, 31,7 % a 49,9 %. Vedci predpokladajú, že tieto úmrtia súvisia s prudkým nárastom úzkosti a depresie, najmä u mladých žien.

Najviac srdcových chorôb – myokarditídy, či aneuryzmy?

Štúdia zistila, že chronické ochorenia, ako sú srdcové choroby a cukrovka, v súčasnosti tvoria dve tretiny všetkých zdravotných problémov a že problémy s duševným zdravím narastajú.V Severnej Amerike a častiach Latinskej Ameriky bol nárast spôsobený samovraždami a konzumáciou drog a alkoholu. „Veľmi výrazný nárast medzi tínedžermi a mladými dospelými určite upútal našu pozornosť, keď sme sa pozerali na údaje,“ uviedol Dr. Christopher Murray, riaditeľ Inštitútu pre zdravotné metriky a hodnotenie (IHME) na lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity.     

Prečo duševné poruchy?

Hoci sa nárastu duševných porúch venuje veľká pozornosť, stále sa veľa diskutuje o jeho príčinách. „Sú to sociálne médiá? Sú to elektronické zariadenia? Sú to širšie spoločenské trendy v rodičovstve? Vieme, že to Covid ešte zhoršil. Takže v psychiatrickej epidemiológii a všeobecných spoločenských komentároch existuje veľa kontroverzií o príčinách duševného zdravia. A to je problém pri hľadaní riešení,“ analyzuje Dr. Murray. 

ALARM pre vládu

Murray apeluje: „Dôkazy predložené v štúdii Globálna záťaž chorôb sú budíčkom a naliehajú na vládnych a zdravotníckych predstaviteľov, aby rýchlo a strategicky reagovali na znepokojujúce trendy, ktoré menia potreby verejného zdravia.“ Vedci vypočítali, že polovici svetovej chorobnej záťaže sa dá predísť, a to v dôsledku rizík, ktoré sa dajú znížiť, ako je vysoký krvný tlak, znečistenie ovzdušia, fajčenie a obezita. Odborníci preto vyzývajú vlády, medzinárodné organizácie aj súkromný sektor, aby zdravie mladých prestali vnímať ako okrajovú tému a začali ho považovať za strategickú prioritu.

Národ bez detí

Na Slovensku pritom ani po 5 rokoch nemáme a nezbierame údaje, koľko smrteľných myokarditíd bolo prirodzených a koľko indukovaných, upozornil práve včera splnomocnenec Kotlár. Poučenie z krízového vývoja a pred krízovým vývojom je stále v nedohľadne.                                                                 

/ hlavnydennik.sk /