„Slovensko by prechod na čisté dodávky LNG plynu stál stovky miliónov eur viac,“ vyhlásil šéf Slovenského plynárenského a naftového zväzu a upozornil na paradox, že Ukrajinci zastavili tranzit ruského plynu cez svoje územie, ale plyn, ktorý získavajú zo západu je väčšinou ruský

Momentálne Slovensko podľa plynárov dováža ruský plyn na Slovensko na základe dlhodobého kontraktu medzi spoločnosťami SPP a Gazprom. Tento dlhodobý kontrakt trvá do roku 2034.

Slovenskí plynári sa pripravujú na rôzne alternatívy. Počítajú aj s úplným odstrihnutím sa od ruských energií od roku 2027, ktoré plánuje Európska komisia. Upozorňujú však, že ak by Slovensko napríklad prešlo úplne iba na dodávky čisto LNG plynu stálo by nás to ročne stovky miliónov eur.

„Sme pripravení na akékoľvek alternatívy. Tvrdíme len jedno, že tá nákladovo najvýhodnejšia alternatíva pre nás je ruský plyn, pretože napríklad neplatíme tranzitné poplatky. V prípade, že by sme sa mali zásobovať len čisto LNG plynom tak tá suma za ten zakúpený plyn narastie jednak o tie tranzitné poplatky a jednak o cenu plynu. Teraz vidíme v našom regióne, že tá cena plynu je vyššia o 3 až 5 eur oproti západnej Európe, lebo je tam tá riziková prirážka vzhľadom na situáciu u nás, ktorá sa týka veľkého záujmu o plyn. Plus je tu faktor Ukrajiny, lebo tá je na trhu veľmi aktívna a snaží sa získať akýkoľvek dostupný plyn. Ten celkový dosah je vyčíslený na náš trh, že by sa to mohlo pohybovať v stovkách miliónoch eur pokiaľ by sme mali dovážať len LNG plyn,“ povedal novinárom výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský, ktorý pripomenul jeden už známy paradox, že Ukrajinci zastavili tranzit ruského plynu cez svoje územie, ale plyn, ktorý získavajú zo západu je väčšinou ruský.

Momentálne Slovensko podľa plynárov dováža ruský plyn na Slovensko na základe dlhodobého kontraktu medzi spoločnosťami SPP a Gazprom. Tento dlhodobý kontrakt trvá do roku 2034. „Ruský plyn k nám prichádza na základe toho spomínaného kontraktu, ale neprichádza smerom z východu, ale z juhu. Plyn k nám prichádza aj vďaka tomu, že Slovensko v posledných rokoch investovalo do prepojení so susedskými krajinami. Čiže my už nie sme odkázaní len na jeden smer z východu, ale dá sa povedať, že od každého suseda ten plyn vieme dostať. Momentálne najviac plynu prichádza z juhu, to je ten ruský, ale máme dodávky aj zo západu, či už z Rakúska alebo z Česka a plus cez nás prechádza plyn na Ukrajinu. Prichádza zima a Ukrajinci majú veľmi málo naplnené zásobníky a sú tým pádom v riskantnej situácii,“ dodal Kvasňovský.

Základným kameňom dodávok plynu na Slovensku je teda ešte stále zmluva medzi Slovenských plynárenským priemyslom (SPP) a Gazpromom. „Ale okrem toho má SPP uzavreté aj diverzifikačné zmluvy s viacerými svetovými dodávateľmi. No a títo dodávatelia im dodávajú plyn napríklad z Nórska alebo z LNG terminálov. Toto je v súčasnosti už na úrovni 30 až 40 % z dodávok, ktoré idú na Slovensko. Čiže sa už nebavíme čisto o ruskom plyne,“ podotkol Kvasňovský.

Slovenskí plynári sa pripravujú aj na prichádzajúcu zimu. „Momentálne zásobníky sú naplnené na viac ako 76 %. Je predpoklad, že sa ich podarí niekedy do novembra, decembra naplniť na požadovanú úroveň Európskej komisie,“ konštatoval Kvasňovský.

Slovenskí plynári mali snem v Tatrách. Okrem iného si volili nové vedenie zväzu. Staronovým prezidentom Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) sa na obdobie rokov 2025–28 stal Rastislav Ňukovič. Na sneme obhájil pozíciu, do ktorej ho po prvý raz delegáti zvolili v roku 2022.

„Plynárenstvo je od začiatku vojny na Ukrajine v náročnej situácii. Plynárenská mapa v EÚ sa výrazne zmenila a Slovensko je jednou z krajín, ktorá to cíti najviac. Nehovoriac o tom, že od januára nemáme žiadne dodávky plynu z východu. Aj napriek týmto ťažkostiam je však náš sektor naďalej dôležitým pilierom energetickej bezpečnosti,“ uviedol Ňukovič.

Slovensko je považované za jednu z významných plynárenských krajín v Európe, s robustnou infraštruktúrou, ktorá je po Holandsku druhá najrozsiahlejšia. Väčšinu ročnej spotreby zemného plynu na úrovni 4,5 mld. metrov kubických dovážame.

Snem rozhodol, že SPNZ bude podporovať inovatívne projekty, vrátane využívanie umelej inteligencie v plynárenstve a prispieť k tomu, aby sa mohli uchádzať o podporu IPCEI, či rôznych európskych fondov. Chce presadzovať plynovú mobilitu ako relevantnú alternatívu voči iným pohonom, spolupracovať so samosprávami a verejným sektorom na jej využívaní aj ako súčasti cirkulárnej ekonomiky, či rozvíjať partnerstvá s plynárenskými asociáciami v susedných krajinách ako je Česká republika, Poľsko alebo Maďarsko s cieľom prezentovať spoločný hlas na medzinárodnej úrovni a preberanie noriem, či inšpirovanie sa v projektovej a technickej oblasti.



Zdroj: pravda.sk