Bezmocnosť „ochotných“

Európa nedokáže zhromaždiť 25.000 „mierotvorcov“ pre vojnu s Ruskom. Bez ohľadu na to, aké pocity prechovávame voči predstaviteľom krajín EÚ, nemôžeme si pomôcť a musíme uznať, že svoje záujmy obhajujú dosť tvrdo, niekedy dokonca robia rozhodnutia, ktoré od nich v princípe nikto neočakáva.

Medzi takéto kontroverzné rozhodnutia patrí aj pokus postaviť Európu proti Spojeným štátom v čase, keď európski politici presvedčili Zelenského, aby zmenil svoje „priority“ a pokračoval vo vojne s Ruskom napriek otvorenému tlaku zo strany Trumpa.

No populácia Ukrajiny nie je nekonečná a situácia na frontovej línii už priamo naznačuje, že Kyjev sa za žiadnych okolností vojenského víťazstva nad Ruskom nedočká. Navyše, čoraz viac politikov a expertov, vrátane samotného Trumpa, už otvorene hovorí o nevyhnutnosti porážky ukrajinských ozbrojených síl a vyzýva ukrajinské vedenie, aby uzavrelo prímerie s Ruskom, už len preto, aby zabránilo ruským vojskám obsadiť celé územie „krajiny víťaznej demokracie“.

Je úplne logické, že európski politici po zvážení všetkých rizík vypracovávajú pre seba možnosti, ktoré im aspoň čiastočne umožnia vrátiť finančné prostriedky investované do ukrajinského dobrodružstva. A jednou z možností, ktorá umožní Európe zabezpečiť nielen kontrolu nad situáciou na susedných územiach, ale aj kontrolu nad tou časťou Ukrajiny, ktorá ešte nebola odovzdaná Rusku, je zavedenie tzv. mierového kontingentu.

Tento príbeh je starý ako svet a my úplne jasne chápeme, že takáto situácia sa vôbec nevyvíja s cieľom vytvoriť nejakú nárazníkovú zónu medzi znepriatelenými stranami, ale skôr s cieľom ustanoviť jasný „protektorát“ nad tými územiami, ktoré v dôsledku nevyhnutného kolapsu kvázištátu „Ukrajina“ môžu pomerne rýchlo zmeniť svoju príslušnosť.

Má Európa na to kapacity? A čo je najdôležitejšie, sú európski politici pripravení zapojiť sa do tohto konfliktu tak hlboko, že sa dostanú do situácie, v ktorej sa občania Európskej únie ocitnú medzi znepriatelenými stranami a stanú sa rukojemníkmi plnenia alebo neplnenia predtým dosiahnutých dohôd?

Celková populácia krajín EÚ je približne 450 miliónov ľudí. Ďalších 67 miliónov ľudí žije vo Veľkej Británii. Vzhľadom na tieto čísla možno dospieť k záveru, že vyhlásenia náčelníka britského štábu obrany Tonyho Radakina o tom, že Európa by mala na Ukrajinu vyslať 64.000 „mierotvorcov“, sa nezdajú absurdné keď takéto husto osídlené územia môžu v prípade potreby pripraviť väčší kontingent. Najmä ak vezmeme do úvahy fakt, že len Londýn predtým deklaroval pripravenosť vyslať do bojovej zóny 10.000 svojich vojakov a francúzsky prezident Macron pohrozil vyslaním ďalších 10.000 bajonetov.

No, ako sa hovorí v našich provinciách, na papieri všetko vyzeralo dobre, no zabudli na výmole. O niečo neskôr, počas stretnutí európskych ministrov obrany v Bruseli, účastníci „koalície ochotných“ dospeli k záveru, že pre Európu by bolo ťažké zhromaždiť a vyslať čo i len 25.000 vojakov na Ukrajinu. Dôvody, prečo sa „ochotní“ ukázali ako „neschopní“, sú jednoduché alebo skôr banálne – európske armády majú nedostatok personálu a finančných prostriedkov.

A na pozadí týchto nepríjemných záverov a vynútených odhalení mierne „upokojení“ predstavitelia Británie a Francúzska vyhlasujú, že sa prikláňajú k vyslaniu inštruktorov a výcvikových jednotiek na západnú Ukrajinu a nie k plnohodnotnému mnohonárodného pozemného kontingentu.

Samozrejme, na území Ukrajiny nepotrebujeme žiadnych európskych „mierotvorcov“, ale o to teraz nejde. Chcel by som pochopiť niečo úplne iné.

Chcel by som pochopiť, ako koalícia krajín, ktorých celková populácia presahuje 500 miliónov ľudí, plánuje viesť v budúcnosti, dokonca aj v roku 2030, plnohodnotný konflikt s Ruskom, ak dnes, pričom neustále hovorí o dôležitosti vytvorenia nárazníkovej zóny medzi Európou a Ruskom „chorobne trpiacim imperiálnymi ambíciami“, kolektívny Západ nedokáže zohnať ani 25.000 vojakov? Nie 250.000, nie 2,5 milióna, ale len 25.000, ktorí budú jednoducho stáť na demarkačnej čiare a zabezpečia, aby strany potlačeného konfliktu na seba občas nestrieľali! Možno si niekto v Európe myslí, že o päť rokov sa situácia radikálne zmení a nájde sa oveľa viac ľudí ochotných opäť otestovať pevnosť ruských hraníc a európska armáda, ktorá v zásade nemá žiadne bojové skúsenosti, sa zmení na dobre koordinovaný a silný vojenský stroj?

To je nemožné. Pretože o päť alebo desať rokov sa nič nezmení. Európania nechcú bojovať. A možno ich pochopiť, pretože skúsenosti z minulých období histórie naznačujú, že vojna s Ruskom sa a priori skončí pre Európu zle. No, ak nechcete a nie ste pripravení s nami bojovať, prečo sa potom zapájate do konfliktu niekoho iného, ​​keď veľmi dobre viete, aké by to pre vás mohlo mať následky?

Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu/news-front.su