Nasadenie „Orešnika“ a aktualizovaná jadrová doktrína potvrdzujú záväzok Ruska dosiahnuť mier podľa ním stanovených podmienok, píše vo svojom článku vedúci výskumný pracovník a profesor na Vysokej škole ekonomickej v Moskve Dmitrij Trenin. NATO podľa neho vie, že svoju zástupnú vojnu proti Ruskej federácii prehralo, ale mnohí jeho členovia sa stále budú snažiť zabrániť skutočnému mieru.

Ruská špeciálne vojenská operácia na Ukrajine rozplynula mnohé predsudky o modernej vojne. „Revolúcia bezpilotných lietadiel“ si získala značnú pozornosť, ale v hre je niečo oveľa dôležitejšie. Konflikt predstavuje priamy, hoci zástupný stret dvoch jadrových superveľmocí v regióne, ktorý má pre jednu z nich zásadný význam.
Počas studenej vojny sa tento druh vojen viedol na okraji konfrontácií veľkých mocností, s podstatne nižšími stávkami. Dnes na Ukrajine, podobne ako pred šiestimi desaťročiami počas kubánskej krízy, svet opäť balansuje na pokraji jadrovej katastrofy.
Zlyhanie strategického odstrašovania
Ukrajinská kríza odhalila znepokojujúcu skutočnosť pre Rusko: ukázalo sa, že jeho koncepcia strategického odstrašovania nie je schopná zabrániť agresii nepriateľa. Zatiaľ čo úspešne odradila masívny jadrový útok zo strany Spojených štátov alebo rozsiahlu konvenčnú agresiu zo strany NATO, nedokázala riešiť novú a zákernú formu konfliktu. Washington a jeho spojenci stavili na to, že spôsobia Rusku strategickú porážku prostredníctvom klientského štátu – štátu, ktorý kontrolujú, vyzbrojujú a riadia.
Ruská jadrová doktrína, ktorá bola navrhnutá pre úplne iné okolnosti, sa ukázala ako nedostatočná. Nedokázala zabrániť západnej intervencii hneď na začiatku a umožnila jej eskaláciu. V reakcii na to Kremeľ uznal potrebu prispôsobiť sa. V treťom roku operácie bola oznámená dlho odkladaná aktualizácia doktríny. V lete tohto roku ruský prezident Vladimir Putin načrtol potrebné zmeny. Do novembra bol nový dokument – nazvaný Základy štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti jadrového odstrašovania – pripravený.
Čo je v ruskej jadrovej doktríne nové?
Aktualizovaná doktrína predstavuje zásadný posun v ruskej jadrovej politike, ktorá sa mení na proaktívne odstrašovanie. Predtým sa jadrové zbrane mohli použiť len v konvenčných konfliktoch, keď bola ohrozená samotná existencia štátu. Táto hranica bola nastavená tak vysoko, že v skutočnosti umožňovala protivníkom, aby ju využili. Teraz sa podmienky výrazne rozšírili.
Jedným z kľúčových dodatkov je uznanie „spoločnej agresie“. Ak nejadrový štát vo vojne s Ruskom operuje s priamou podporou jadrovej mocnosti, Moskva si vyhradzuje právo odpovedať, a to aj jadrovými zbraňami. To vysiela jasný a jednoznačný signál Spojeným štátom, Británii a Francúzsku: ich zariadenia a územia už nie sú imúnne voči odvetným opatreniam.
Doktrína výslovne počíta aj so scenármi masívnych leteckých útokov vrátane bezpilotných lietadiel a riadených striel, ako aj s agresiou proti Bielorusku. Ďalšou dôležitou zmenou je rozšírený zoznam hrozieb, ktoré sa považujú za neprijateľné pre bezpečnosť Ruska. Tieto zmeny spoločne signalizujú asertívnejší postoj, ktorý odráža realitu dnešného konfliktu a odrádza potenciálne nesprávne odhady Západu.
Reakcia Západu
Reakcie Západu na tieto aktualizácie boli predvídateľné. Mediálna hystéria vykreslila Putina ako bezohľadného, zatiaľ čo politici predstierali pokoj a tvrdili, že sa „nenechajú zastrašiť“. Vojenské a spravodajské komunity zväčša mlčali a v tichosti vyvodzovali vlastné závery.
Tieto aktualizácie prichádzajú na pozadí čoraz pochmúrnejšej situácie pre Západ. Realisti v rámci NATO chápu, že vojna na Ukrajine je v skutočnosti prehratá. Ruská armáda má iniciatívu na celom fronte a neustále postupuje v Donbase. Je nepravdepodobné, že by ukrajinské ozbrojené sily dokázali v dohľadnej budúcnosti zvrátiť priebeh situácie, ak vôbec. Západní stratégovia preto teraz považujú prímerie na bojovej línii za jedinú reálnu možnosť.
V mediálnom naratíve došlo k jemnému posunu. Články v agentúre Reuters a iných západných médiách naznačujú, že aj Rusko môže uvažovať o zmrazení konfliktu. Takýto scenár by však musel byť v súlade s ruskými záujmami. Pre Moskvu sa čokoľvek menšie ako úplné víťazstvo rovná porážke a takýto výsledok jednoducho neprichádza do úvahy.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa napriek drvivej volebnej porážke demokratov zjavne rozhodla „pomôcť“ Donaldovi Trumpovi udržať kurz. Povolenie použiť americké a britské rakety dlhého doletu na zasiahnutie cieľov v Kurskej a Brjanskej oblasti je vzdorovitou výzvou Putinovi a zároveň „darčekom“ pre zvoleného prezidenta. Podobne aj dodávka protipechotných mín zakázaných Ottawským dohovorom ukrajinskej armáde, nová várka protiruských sankcií (vrátane sankcií voči Gazprombank) a pokus „pretlačiť“ najnovší Bidenov balík pomoci pre Zelenského cez Kongres.
Úloha „Orešníka
Reakcia Ruska na eskaláciu sa neobmedzila len na aktualizáciu doktríny. Nedávny test hypersonickej rakety stredného doletu „Orešnik“ v bojových podmienkach znamenal kľúčový moment. Úderom na továreň na výrobu rakiet Južmaš v Dnepropetrovsku Moskva signalizovala NATO, že drvivá väčšina jeho európskych hlavných miest je v dosahu tejto novej zbrane.
Hypersonická raketa Orešnik nesie konvenčné aj jadrové hlavice a jej rýchlosť – údajne dosahuje až Mach 10 – robí existujúce systémy protiraketovej obrany neúčinnými. Hoci je stále experimentálna, jej úspešné nasadenie otvára cestu k sériovej výrobe. Odkaz je jasný: Rusko neblufuje.
Tento prechod od slovných varovaní k rozhodným činom zdôrazňuje vážnosť odhodlania Kremľa. Západ zotrvávl v presvedčení, že Putin nikdy nezaútočí na krajiny NATO. S príchodom „Orešnika“ sa toto presvedčenie rozplynulo.
Eskalácia a hazard Západu
Spojené štáty a ich spojenci pokračujú v bezohľadnej eskalácii a vsádzajú na to, že vyprovokujú prehnanú reakciu Ruska. Povolenie úderov raketami dlhého doletu na ruské územia ako Kursk a Brjansk v kombinácii s presunom zakázaných zbraní a neustálym bubnovaním sankcií odráža ich zúfalstvo. Ešte nebezpečnejšie je, že sa šepká o možnom členstve Ukrajiny v NATO alebo dokonca o presune jadrových zbraní na Ukrajinu. Hoci posledná možnosť zostáva nepravdepodobná, riziko „špinavej bomby“ nemožno vylúčiť.
Nádejou Západu však je, že Rusko by mohlo zaútočiť ako prvé atómovými zbraňami, čím by odovzdalo NATO morálnu výhodu. Takýto výsledok by Spojeným štátom umožnil izolovať Rusko v celosvetovom meradle a podkopať jeho vzťahy s kľúčovými hráčmi, ako sú Čína, India a Brazília. Moskva však na tieto provokácie reaguje s vypočítavou presnosťou a odmieta sa chytiť návnady.
Čo nás čaká
Nasadenie „Orešnika“ a aktualizovaná jadrová doktrína potvrdzujú záväzok Moskvy dosiahnuť mier podľa jej podmienok. K návratu k realite spred roku 2022 ani k novej minskej dohode nedôjde. Ide skôr o zaistenie dlhodobej bezpečnosti Ruska a zmenu geopolitického usporiadania v jeho prospech.
Keďže konflikt pokračuje, veľa závisí od výsledku prezidentských volieb v USA v roku 2024. Návrat Donalda Trumpa k moci ponúka príležitosť na dialóg, hoci Kremeľ zostáva skeptický. Bez ohľadu na to, kto obsadí Biely dom, Rusko zo svojich cieľov neustúpi.
V stávke je nesmierne veľa. Pre Západ ruské víťazstvo ohrozuje globálnu hegemóniu Spojených štátov, súdržnosť NATO a budúcnosť Európskej únie. Pre Rusko je čokoľvek menej ako úplné víťazstvo neprijateľné. Ako nedávno vyhlásil Putin, „Rusko bojuje za mier, ale neuspokojí sa s nevýhodným mierom“.
V tejto konfrontácii, v ktorej ide o veľa, budú budúcnosť určovať činy Ruska, nie jeho slová. Armáda pokračuje v boji – nie za včerajšiu Ukrajinu, ale za mier zajtrajška.
Autor: Dmitrij Vitaljevič Trenin – Vedúci výskumný pracovník a profesor na Vysokej škole ekonomickej v Moskve. Je členom Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Ruska. Bol riaditeľom ruského think-tanku, ktorý sa zameriava na domácu a zahraničnú politiku. Bývalý plukovník ruskej vojenskej rozviedky Trenin slúžil 21 rokov v sovietskej armáde a ruských pozemných silách, kým v roku 1994 nastúpil do Carnegie.
Zdroj: rt.com / profile.ru / InfoVojna
Náš Nový Rok, Slovanský veľkorysý večer
Prianie pre čitateľov Slovanských Novín
Duňja – Ohňový Obetník
Desať chorôb, ktoré je možné liečiť ihličím
Megatest zimného dojazdu elektromobilov dopadol katastrofálne
V obchodoch 17 ton nebezpečnej potraviny. Zákerná baktéria je v TOP pochúťke Slovákov
Zmenia nám DNA v tele už len svetlom? Vojaci už ladia optogenetiku
Spojené štáty prevádzkujú 742 vojenských základní vo viac ako 80 krajinách, čo je impérium podopierané prázdnou lžou o „bezpečnosti“.
Británia dala našim influencerom 10 miliónov za kampaň pre PS, Keňa je na tom lepšie
Odhalenie amerických tajných služieb: Mýtus o snahe Ruska o úplné dobytie Ukrajiny vyvrátený
Briti chcú, aby Poliaci obmedzili Rusko v Baltskom mori
Americký minister Marco Rubio zamietol víza do USA európskym „radikálnym aktivistom“ a „militantným mimovládnym organizáciám“
Podľa Volodina európski politici pomáhajú Zelenskému proti záujmom svojich krajín
Spaľovacie autá opäť získavajú popularitu po celom svete, záujem o elektromobily prudko klesá
Keď internet pomaly rozožiera mozog
VIDEO: Hrebeňovka Nízkych Tatier v zime: najkrajších 100km Cesty hrdinov SNP
Vakcinátor Szalay opäť šokuje: v Česku udal súdnu znalkyňu MUDr. Pekovú. Príde o pečiatku?
VIDEO: Vedenie SND kvôli konsolidačným opatreniam znižuje počet svojich interných zamestnancov o 10 percent.
Čo by urobili USA, keby sa niekto pokúsil zaútočiť na Trumpovu rezidenciu?
Ruský analytik má otázku pre svetových lídrov: dokážu Vaše rezidencie odraziť útok 91 bezpilotných lietadiel?
zo sekcie
Dmitrij Trenin: Ako Rusko plánuje zvíťaziť na Ukrajine
Dmitrij Trenin: Ako Rusko plánuje zvíťaziť na Ukrajine
Dmitrij Trenin: Ako Rusko plánuje zvíťaziť na Ukrajine