Súčasná vláda premiéra Roberta Fica bude musieť v nasledujúcich dvoch rokoch pre vysoký verejný dlh opakovane žiadať parlament o vyslovenie dôvery, informuje portál ta3

V súlade s takzvanou dlhovou brzdou sa prísnejšie sankcie, ktoré súvisia s vysokým zadlžením štátu, nevzťahujú na vládu počas prvých dvoch rokov od schválenia jej programového vyhlásenia parlamentom. Súčasnému kabinetu táto výnimka uplynie v novembri budúceho roka.
Následne tak okrem hlasovania parlamentu o dôvere vláde budú nanovo zmrazené rozpočtové rezervy premiéra a kabinetu.
Vláda sa v budúcom roku, na rozdiel od roku 2026, ešte môže vyhnúť povinnosti predložiť návrh rozpočtu verejného sektora bez deficitu.
Čaro paušálnych náhrad
V súčasnosti sa kvôli vysokému zadlženiu štátu naďalej uplatňuje okrem iného zmrazenie základných platov členov vlády.
Ficov kabinet toto opatrenie z dlhovej brzdy ale obišiel tým, že tento rok rozhodol o výraznom zvýšení paušálnych náhrad pre členov vlády. O výške paušálnych náhrad, ktoré nepodliehajú zdaneniu, rozhoduje vláda, zatiaľ čo základný plat ministrov a premiéra stanovuje zákon
Strany súčasnej trojčlennej vládnej koalície získali v minuloročných voľbách 79 kresiel v 150-člennej snemovni, teda potrebnú väčšinu na presadzovanie bežných zákonov.
Tento rok v októbri opustili poslanecký klub najmenšej vládnej strany SNS traja zákonodarcovia, ktorí súčasne vyjadrili podporu kabinetu a následne spravidla hlasovali spolu s poslancami vládnych strán.
Nevhodný vyrovnaný rozpočet
Návrh rozpočtu verejného sektora na rok 2024 bez deficitu v súlade s dlhovou brzdou už vlani pripravila úradnícka vláda premiéra Ľudovíta Ódora, ktorá doviedla krajinu k predčasným voľbám.
Na tento kabinet sa výnimka z uplatňovania najprísnejších sankcií nevzťahovala, pretože nedostal dôveru parlamentu. Súčasná vláda, ktorá vznikla z volieb konaných na konci septembra 2023, potom presadila vlastný návrh rozpočtu s predpokladanými vyššími výdavkami ako príjmy.
Už skôr úrady označili dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu počas jedného roka za nereálne, pretože by to znamenalo ekonomickú recesiu a prepúšťanie.
/ skspravy.sk /
Podzemný zásobník plynu a ešte niečo – aké boli ciele útoku „Orešnika“ na Ľvov?
Technologická hegemónia: Európa stráca kontrolu nad vlastným digitálnym priestorom
Der Spiegel: Prečo je rozpad EÚ otázkou času
RUSKO VYTIAHLO OREŠNIK! Masívny raketový útok otriasol Ukrajinou
USA strácajúc hegemóniu vymysleli nemysliteľné
Podpora Ukrajincov v Poľsku rýchlo klesá
Tucker Carlson o kolapse NATO po obsadení Grónska
Impérium SŠA ako globálny kolonizátor
Británia si pripomenula svoju pirátsku minulosť, priznala účasť na zajatí “ruského” tankera
Trump pripravuje novú operáciu
Prezidentka Venezuely nariadila zatknutie generála ktorý zradil a nechal uniesť Madura
Bola to len veľká fraška?! Maduro už viac nie je obvinený z údajného riadenia drogového kartelu
Plány pro Ukrajinu: Převzetí BlackRockem, výměna obyvatel a první evropský digitální koncentrák
Západ sa vzdal vojenského víťazstva nad Ruskom. Teraz vsádza na prevrat
Desiati inštruktori NATO a elitný ukrajinský oddiel boli zlikvidovaní úderom dronu pri Odese
„Koalícia ochotných“ prehrala s Ruskom
VIDEO: Andrej Babiš a Robert Fico sa na stretnutí v Bratislave dohodli, že Slovensko a Česko sa vrátia k formátu spoločného rokovania vlád.
„Ordo ex chaos“. Plánovaný chaos v spoločnosti
Čo sa stalo s americkým „mierovým prezidentom“? Kto stojí za americkou zahraničnou politikou?
Odstrašenie USA? EÚ navrhla zvážiť vyslanie vojakov do Grónska, informuje Politico
zo sekcie
Ficova vláda bude musieť pre vysoký dlh žiadať parlament o dôveru. Od zatiahnutia dlhovej brzdy ju delí presne rok
Ficova vláda bude musieť pre vysoký dlh žiadať parlament o dôveru. Od zatiahnutia dlhovej brzdy ju delí presne rok
Ficova vláda bude musieť pre vysoký dlh žiadať parlament o dôveru. Od zatiahnutia dlhovej brzdy ju delí presne rok