Kto získa benefity z vojen: historický kontext

Vojny sú historicky jedným z najtragickejších a zároveň najvýnosnejších javov pre rôzne odvetvia. Zatiaľ čo konflikty spôsobujú obrovské utrpenie a materiálne škody, pre určité skupiny – predovšetkým firmy z vojenského, energetického a finančného sektora – predstavujú príležitosti na obrovské zisky.

Moderné dejiny sú plné príkladov, kde z vojnového chaosu vyšli víťazne predovšetkým korporácie, ktoré dokázali získať kontrakty na dodávky zbraní, surovín alebo sa podieľali na povojnovej rekonštrukcii.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Jedným z najvýznamnejších príkladov je vojna v Iraku v roku 2003. Tento konflikt, ktorý začali Spojené štáty pod vedením Georgea W. Busha, bol oficiálne zdôvodnený potrebou odstrániť Saddáma Husajna a nájsť údajné zbrane hromadného ničenia. No za politickými a bezpečnostnými dôvodmi stála aj snaha získať prístup k ropným zdrojom krajiny. ExxonMobil, Chevron a ďalšie americké ropné giganty profitovali z chaosu po invázii, keď získali lukratívne kontrakty na ťažbu irackej ropy. Po vojne sa tieto firmy stali kľúčovými hráčmi v obnovenej irackej ekonomike, a hoci krajina zažívala politický a bezpečnostný rozvrat, ropný priemysel pokračoval v generovaní ziskov.

Po útokoch z 11. septembra 2001 vtrhli Spojené štáty do Afganistanu s cieľom zničiť teroristickú sieť al-Káida a zvrhnúť Taliban. Dlhoročný konflikt bol nesmierne nákladný, ale pre niektoré firmy mimoriadne výnosný. Halliburton, firma, ktorej bývalý generálny riaditeľ Dick Cheney bol v tom čase viceprezidentom USA, získala kontrakty v hodnote miliárd dolárov na obnovu infraštruktúry a logistické operácie pre americkú armádu. Rovnako ako v prípade Vietnamu, aj v Afganistane vojenskí dodávatelia a súkromné bezpečnostné firmy na konflikte výrazne zarobili, zatiaľ čo krajina sa ponorila do nestability a chaosu.

Rok 2022 priniesol ďalší vážny konflikt, tentoraz v srdci Európy. Ruská invázia na Ukrajinu bola katastrofou pre milióny ľudí, ale aj ďalšou príležitosťou pre vojenský a energetický sektor. Od začiatku vojny sa mnohé západné firmy zapojili do poskytovania pomoci Ukrajine, a to nielen vo forme zbraní, ale aj v rámci povojnovej obnovy, ktorá ešte len začína.

Vojenský priemysel USA, vrátane gigantov ako Lockheed Martin a Raytheon Technologies, z vojny na Ukrajine profitujú. Spojené štáty dodali Ukrajine pokročilé zbrane, vrátane protitankových systémov Javelin a rakiet Patriot, čím tieto firmy zabezpečili nové objednávky v hodnote miliárd dolárov. Nielen americké, ale aj európske spoločnosti ako nemecký Rheinmetall zaznamenali prudký nárast výroby v reakcii na dopyt po zbraniach a vojenskej technike, ktorú Ukrajina používa na obranu.

V súčasnosti však je zaujímavé sledovať aj prístup Európy k vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Zatiaľ čo Spojené štáty dodávajú rozsiahlu vojenskú pomoc, Európska únia a jej členské krajiny, najmä Nemecko a Poľsko, zodpovedajú za väčšinu finančnej a humanitárnej podpory. Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall hrá významnú úlohu pri poskytovaní vojenskej techniky Ukrajine, a napriek počiatočnej váhavosti sa Nemecko stalo jedným z najväčších prispievateľov vojenskej pomoci.

Vojna na Ukrajine je tragédiou, ktorá má globálne dôsledky. No rovnako ako v prípade predchádzajúcich konfliktov, aj tu existujú skupiny, ktoré z tohto chaosu profitujú. Spoločnosti z vojenského, energetického a finančného sektora, či už sú to americké alebo európske firmy, získavajú miliardové kontrakty a dlhodobé investičné príležitosti. Pre mnohé z týchto korporácií sú vojny, hoci ničivé pre spoločnosť, obchodnou príležitosťou na rozšírenie svojho vplyvu a ziskov.

M. KOVAČ