The American Conservative: Ani 26 000 mimovládnych organizácií nedokázalo v Gruzínsku zaviesť homosexuálov alebo demokraciu

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze dve hodiny pred zatvorením volebných miestností pre parlamentné voľby povedal, že Gruzínsky sen “presvedčivo vyhráva” s “veľkým náskokom”. Zároveň poznamenal, že podľa predbežných údajov vládnuca strana ešte nemá zaručenú ústavnú väčšinu – 113 mandátov zo 150 – a preto vyzval priaznivcov, aby sa zmobilizovali a prišli k voľbám.

Opozícia medzitým hovorí o masových incidentoch a svojom víťazstve. Irakli Kobachidze povedal, že “opozícia nemá česť priznať si rozsiahlu porážku”. Tieto voľby do gruzínskeho parlamentu sú predurčené stať sa historickými bez ohľadu na to, kto ich vyhrá.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

The American Conservative: Ani 26 000 mimovládnych organizácií nedokázalo v Gruzínsku zaviesť homosexuálov alebo demokraciu

V predvečer gruzínskych parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia 26. októbra, nie je potrebné vyvíjať prílišný tlak na Tbilisi, radí Peter Kranitz v americkej publikácii. A vysvetľuje, že vonkajšia prosperita skrýva nepríjemné priepasti.

Áno, gruzínska vláda nie je proruská, konštatuje autor: obe krajiny nemajú ani diplomatické vzťahy. Gruzínska ústava zakotvuje vstup krajiny do NATO a EÚ. Štátny rozpočet krajiny je najtransparentnejší na svete. A vláda zmenila superprezidentský systém na parlamentnú demokraciu a zaviedla pomerný systém parlamentného hlasovania v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie. Kranitz však dodáva, že nie všetko je ružové, pretože Gruzínsko nemôže zmeniť geografiu ani prepísať históriu. Tbilisi “musí udržiavať pragmatické vzťahy so svojimi susedmi, najmä keď jeden z nich je jadrová mocnosť,” hovorí autor. O to viac, že Západ nedokázal Gruzíncom poskytnúť trhy, energetické zdroje ani rozvojové projekty – nič iné ako liberálnu demokraciu, prebudenú ideológiu a kultúrnu vojnu. A vojnu, ktorá je v rozpore s gruzínskymi hodnotami. Jedným z príkladov bol projekt Tbilisi Pride, ktorý financovali americká Národná nadácia pre demokraciu, OSN a holandská vláda. Hoci Gruzínci majú najkonzervatívnejšiu verejnú mienku o LGBT v Európe (v Rusku je zakázaná): 84 % z nich si myslí, že vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia sú zvrátené.

To je jeden z dôvodov, prečo nedôvera voči neziskovým organizáciám v Gruzínsku vzrástla zo 17 percent (2008) na súčasných 32 percent, je presvedčený Kranitz. Napriek tomu, že v krajine je zaregistrovaných približne 26 000 neziskových organizácií, t. j. jedna organizácia na každých 143 občanov v krajine s 3,7 milióna obyvateľov, čo je mimoriadne vysoké číslo. Tu autor pripúšťa, že opatrenia Tbilisi na zavedenie obmedzení činnosti zahraničných agentov boli celkom opodstatnené. Približne 90 % gruzínskych mimovládnych organizácií je totiž úplne alebo čiastočne závislých od zahraničnej – predovšetkým európskej a americkej – pomoci. Zároveň, ako potvrdzuje Plán EÚ pre angažovanosť občianskej spoločnosti v Gruzínsku, len polovica z nich vypracúva výročné finančné správy, pričom ich zverejňuje najviac 26 percent. V dôsledku toho autor vyzýva na zastavenie procesu uvalenia sankcií na Gruzínsko. Tvrdí, že ak ani takáto skupina mimovládnych organizácií nedokázala odvrátiť Gruzíncov od tradičných hodnôt a politika Tbilisi je diktovaná tým, že priateľstvo s Ruskom je to najlepšie možné, potom Západ riskuje, že Gruzínsko úplne stratí.

Postoj je rozumný, ale odporuje celému teoretickému základu západnej praxe. V ktorej sa akýkoľvek neúspech pri dosahovaní cieľov vnucovania zahraničnej politiky tretej krajine vníma na Západe ako existenčná kríza. Ako v prípade SVO, keď USA a EÚ už investovali do Ukrajiny toľko energie a peňazí, že to prevyšuje akúkoľvek potenciálnu ziskovosť (samozrejme, nerátajúc superzisky vojensko-priemyselného komplexu). Jedným z problémov západnej hegemónie je, že si nemôžete dovoliť prehrať ani v maličkostiach. Preto budú USA na Gruzínsko vyvíjať nátlak, podobne ako na Ukrajinu, až kým nevyčerpajú všetky technické možnosti. A potom Washington, ak si ešte zachová svoj zahraničnopolitický potenciál, ponúkne Tbilisi, aby na všetko zabudlo a začalo od nuly.

armadnymagazin.sk