Smiech, tragédia, aj úľava z eurovolieb. Čo odhalili ich výsledky o nás samých?

Tak sme si zvolili poslancov do Európskeho parlamentu. Síce s väčšou účasťou, ako po minulé roky, ale stále s nedostatočným uvedomením si toho, ako tento orgán výrazne vplýva na náš život, komentuje na sociálnej sieti aktuálne eurovoľby exposlanec a historik Anton Hrnko.

Výsledky volieb príliš neprekvapili, ale zato ukázali na achilové päty nás všetkých, ale i jednotlivých subjektov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Najskôr, čo hovoria o nás? Predovšetkým, že sme stále fatálne rozdelení na cca dve rovnaké časti, ktorých pohľad na svet sa diametrálne odlišuje. To, čo sa za socializmu zdalo uzavretou kapitolou, po roku 1989 vyrašilo ako huby po dáždi.

Starý maďarónsky a čechoslovácky duch pretvarovaný do globalistickej podoby má v značnej časti slovenskej spoločnosti stále dostatok živnej pôdy. Napriek tomu, že uhorské vládne špičky predstavovali Slovákov ako primitívov, nevzdelancov, opilcov a pod., v slovenských volebných obvodoch vládni kandidáti vždy s prevahou vyhrávali.

Je síce pravdou, že uhorský volebný systém umožňoval voliť len cca 6% voličov, ale aj tak. Obdobne to bolo aj za prvej ČSR. Masaryk podobne ako K. Tisza tvrdil, že slovenského národa niet, všeobecne sa písalo, že Slováci sú inferiórni (neschopní sa sami spravovať, neschopní vyššieho duchovného výkonu), čechoslovácke strany a politici mali dostatok voličskej základne.

Nečudujme sa, že dnes kvitnú na našom území strany, ktorých reprezentanti tvrdia, že Slováci sú malý zbabelý národ, ktorý nikdy nebojoval, že volič, ktorý nevolí progresívcov, je sviňa v ľudskej koži, keď predstaviteľov hnutia, ktoré obhájilo slovenskú národnú samostatnosť, pokladáme za najväčšie zlo v našich dejinách len preto, že v určitej medzinárodnej situácii niektorí jeho predstavitelia zlyhali.

Keď boj za slovenské národné záujmy sa považuje za niečo, čo nepatrí do výbavy “slušného politika”.

To, že tretine z tretiny slovenských voličov neprekáža, že niekto uráža ich národnú podstatu a ich rodičov a prarodičov, je smutné.

Ale na druhej strane je potešiteľné, že neuspela strana, ktorej predstaviteľ si chcel v Bruseli zarobiť na dostavbu svojho ranča v Austrálii, ani starna dezolátov a opičiakov.

Voľby na Slovensku dopadli tak, ako dopadli. Mierne uspeli strany, ktoré reprezentujú tradičné Slovensko. Debakel utrpeli iba dve strany. Musí nás všetkých tešiť, že sa v osadách nedalo tento raz kupovať hlasy, a tak trnavský mág (dúfajme) nastúpil svoju cestu do minulosti.

Úplnou tragédiou je však “úspech” neuveriteľne dobrého človeka. A. Danko dotiahol SNS na úplné dno. Ani keby ho za to platili, by lepšie likvidovať najstaršiu politickú stranu nemohol. Jeho politický analfabetizmus sa prejavil v plnej nahote. Dúfam, že po tomto výsledku ani SMER neurazí slovenský národ natoľko, žeby ho pretláčal tam, kde sa tlačí!

Anton Hrnko/skspravy.sk