Weis: Slovensko spolupáchateľom

Rada EÚ sa dohodla na použití výnosov zo zmrazených ruských aktív. Použije ich najmä na nákup zbraní.

Rozoberme si túto zásadnú vetu a jej následky. Odmyslime si, že ide o ruské aktíva. Nie je to z právneho pohľadu vonkoncom podstatné. Pozrime sa na to optikou investora v blízkej budúcnosti. Investori sa budú totiž pozerať najmä na to, čo sme kedy v minulosti s ich peniazmi urobili a nebude veľmi podstatné komu. Zoberú si z toho iba to, že sa to stalo a môže sa to zopakovať.

Čo sa reálne stalo? Rada EÚ požiadala členské štáty EÚ, aby hlasovali o tom, či súhlasia de iure s ukradnutím cudzích finančných prostriedkov. A je jedno, či je to istina, výnos alebo mimoriadny výnos. Už tá žiadosť o hlasovanie o kradnutí je hrozivá. Odsúhlasili si to.

Na tom, že ide o trestný čin (a nie je podstatné, či hovoríme o sprenevere alebo krádeži) nič nemení fakt, že sa trestnému činu dodá punc legitimity alebo pseudozákonnosti nejakým hlasovaním alebo prijatím predpisu na lokálnej úrovni. Ide o nepredvídateľnú situáciu z pohľadu investora, ktorý by nebol v minulosti nikdy investoval, keby nemal právnu istotu, že má účinný prostriedok na ochranu svojej investície. A ten aktuálne neexistuje. A preto si Slovensko kope finančný hrob. Vlastnou lopatkou a pod dozorom EÚ. Investor bude robiť v budúcnosti rozdiely, pretože investíciu nevníma ako dar.

Samozrejme, nájdu sa odporcovia, ktorí tento skutok nazvú miernejšie, politicky korektnejšie: zoštátnenie, vyvlastnenie bez primeranej náhrady alebo ho počastujú iným pojmom, ktoré v konečnom dôsledku bude pre budúcich potenciálnych investorov znieť vždy iba takto: “Slováci tiež ukradnú.“.

Aká je k tomuto trestnému činu pozícia slovenského Ministerstva zahraničných vecí?

Čítajte z ich vyhlásenia.

“Slovensko súhlasilo s presmerovaním týchto mimoriadnych výnosov, ktoré nie sú zdrojmi SR, v prospech Ukrajiny. Časť bude využitá na vojenskú pomoc prostredníctvom Európskeho mierového nástroja a časť na rekonštrukciu Ukrajiny. Odmietavá pozícia vlády SR k poskytovaniu vojenskej pomoci zo skladov Ozbrojených síl SR je v tejto súvislosti rešpektovaná,“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu.

Slovenská pozícia pre laika:

Veď kradnite, bude na vás, nie na nás, keby sa niečo niekedy riešilo. My sme s tým OK, len principiálne nám nevravte, že za to kupujete zbrane, lebo doma sme voličom povedali, že na Ukrajinu žiadne zbrane nepôjdu. A hlavne, pochopili sme odkaz z 15.mája, už budeme dobrí.

Aký to bude mať dôsledok pre údajne suverénnu politiku Slovenskej republiky?

Žiaden zahraničný investor z krajín BRICS odteraz neopomenie vo svojich úvahách, či investovať v SR fakt, že sme naklonení v čase politických treníc nerešpektovať medzinárodné právo a jednoducho buď cudzie ukradnúť, alebo dovoliť ukradnúť. Z pohľadu ochrany zahraničných investícii sú obe varianty rovnaké.

Suverén alebo suterén? Rozdiel je len v jednom písmenku, ale obsahovo zásadný. Robíme to zle. Nemyslíme na budúce generácie. Tento postoj sa nám v budúcnosti vráti. Stali sme sa dobrovoľne spolupáchateľmi. A nemôžeme to zhodiť na tých pred 8 mesiacmi.

A otázka za milión na záver: Kúpili by ste si ako občan štátny dlhopis takého štátu, ktorý simultánne v čase, keď vám dlhopis chce predať, siaha na cudzí majetok? Len tak? Právom neprávom? Zamyslite sa.

/ akw.sk /