VIDEO: Dlhoročné zneužívanie inštitútov trestného práva, napríklad inštitút väzby alebo spolupracujúcich obvinených, viedlo k systémovým deformáciám.

Je zarážajúce, že opozícia bojuje za zločinca Lipšica. Špeciálna prokuratúra sa nedá opraviť iba jeho odchodom. Debata zástupcov koalície a opozície v relácii televízie TA3 „Král na ťahu“ na tému rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a protivládne demonštrácie progresívno-liberálnej opozície.

Stranu Smer-SSD zastupovali minister spravodlivosti SR Boris Susko a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, bývalý prezident Policajného zboru SR Tibor Gašpar. Hnutie Progresívne Slovensko zastupovali Lucia Plaváková a niekdajší prezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak. Do diskusie sa zapojil aj dekan Právnickej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda.

Hlavnou témou diskusie bolo rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré plánuje vláda. Prezidentka aj opozícia vyjadrili jasný nesúhlas. Európska komisia vytýka práve skrátený proces, hovorí o chýbajúcej hlbšej verejnej diskusii. Premiér aj po vlne kritiky trvá na rušení tohto úradu v skrátenom legislatívnom procese.

„Bolo povedaných viac argumentov, ale ani jeden nebol taký, ktorý by v zmysle platnej legislatívny oprávňoval a odôvodňoval zrušiť celú inštitúciu špeciálnej prokuratúry,“ vyjadril sa Spišiak.

Dodal tiež, že pochybenia, za ktoré sa hádže vina na špeciálnu prokuratúru, nie sú na mieste. Podľa neho nesú zodpovednosť súdy, ktoré nakoniec rozhodovali – či už špeciálny alebo Najvyšší súd.

Minister spravodlivosti tento krok obhajoval a tvrdil, že na to majú pádne dôvody. Hlavným z nich má byť najmä nadužívanie trestného práva v minulosti s cieľom politicky pôsobiť. Dodal tiež, že podľa neho už nie je možné inštitúciu opraviť, preto je potrebné ju zrušiť.

„Táto inštitúcia sa už dnes nedá opraviť len tým, že by odišiel samotný Daniel Lipšic alebo inak. Dá sa to len takým spôsobom, že sa úrad začlení do štruktúry generálnej prokuratúry tak, ako je dnes nastavená v Ústave,“ navrhuje Susko.

Poslankyňa Plaváková v argumentácii naznačila, že týmto spôsobom chce strana Roberta Fica chrániť „ľudí blízkych Smeru“.

„Mrzí ma, že práve pánovi ministrovi spravodlivosti vadí, že Úrad špeciálnej prokuratúry riadne plní svoju prácu. Vyšetruje prípady. Dôsledkom toho je odsúdených 40 ľudí. Do istej miery to chápem, pretože sa to dotýka ľudí blízkych Smeru. To je ten skutočný dôvod, prečo im to vadí,“ argumentovala členka PS.

Do debaty moderátor zapojil aj dekana právnickej fakulty v Bratislave, ktorý Lipšica v minulosti do úradu navrhoval a len nedávno prišiel s analýzou, ktorá hovorí prečo legitimizovať rušenie špeciálnej prokuratúry.

Opýtali sa ho, kto mu zadal úlohu vypracovať analýzu dôvodnosti rušenia, a tiež prečo si vybrali práve jeho, akú metodiku pri analýze použil a čo sú jeho závery.

„Ja som sa krátko pred menovaním vlády stretol s vtedy budúcim ministrom a jeho tímom. V rámci tohto sme preberali jednotlivé možnosti riešenia problematiky trestného pravá a legislatívnych zmien do budúcnosti,“ povedal o stretávaní sa s aktuálnymi vládnymi predstaviteľmi Burda. Dodal tiež, že analýzu poskytol ústne.

V závere analýzy Burdovi vychádzajú tri body, ktoré majú podporiť rušenie úradu. Prvým dôvodom je, že susediace právne štáty takouto inštitúciou nedisponujú, ak už, tak nie vo forme, akú má Slovensko. V druhom bode hovorí o krimonogénnom faktore úradu, teda o možnosti potenciálneho zneužívania. A nakoniec prízvukoval mnohé pochybenia, ktorých sa podľa neho špeciálna prokuratúra dopustila.

Gašpar reagoval, že by diskusia verejnosti nemala ostávať len pri téme rušenia tohto úradu.

„Nehľadajme problém len v tom, že ideme rušiť špeciálnu prokuratúru. Na to sú tu výrazné dôvody za posledné tri roky. Zmeny trestnoprávnych kódexov majú ďaleko širší rozmer. Majú viesť k tomu, aby si zachovali právo na spravodlivý proces,“ povedal bývalý policajný prezident.

„Dlhoročné zneužívanie inštitútov trestného práva, napríklad inštitút väzby alebo spolupracujúcich obvinených, viedlo k takým systémovým deformáciám, že reforma strechy, pod ktorou sa to dialo, je nereálna. Prvým krokom k náprave musí byť nielen presun agendy ÚŠP na systémové prokuratúry, ale aj náprava všetkých zlyhaní štátu, spojených s ťažkými následkami na životy obvinených. Ani po druhej svetovej vojne nikto nerozmýšľal nad reformou gestapa, ktoré bolo svojho času nepochybne veľmi výkonnou a efektívnou organizáciou,“ uvádza strana Smer-SSD

Viac vo videu:

Celá debata:

Celá debata: