Vplyv konzumácie alkoholu na ľudskú morálku

„V dôsledku zmien v mozgu a centrálnom nervovom systéme, ako aj pravidiel správania, ktoré je obvyklé pre klímu konzumácie alkoholu, sa charakter človeka začína meniť: stráca sa schopnosť pozorne počúvať ostatných, sledovať svoju reč a kontrolovať správanie; objavuje sa zhovorčivosť a chvastúnstvo,

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

človek sa stáva bezstarostným. Nálada sa stáva buď nekontrolovateľne veselou, potom plačlivou alebo nahnevanou.

Človek kričí, nadáva, pácha agresívne činy. Má neslušné poznámky, zjednodušujúce a vulgárne vtipy. Často sa vedú zvrátené erotické rozhovory. Dochádza k urážkam a činom, ktoré porušujú verejnú bezpečnosť. Niekedy dochádza k prebudeniu nízkych sklonov a vášní.

Povaha človeka sa začína zhoršovať, stáva sa sebastredným, často sa objavuje drzosť, nadmerné sebavedomie a sklon k plochému, monotónnemu humoru. Znižuje sa pamäť, pozornosť, schopnosť systematického myslenia a kreativity.

Degradácia osobnosti

Spolu s poškodením mentálnych funkcií mozgovej kôry dochádza k hlbokým zmenám v morálke. Ako najvyššie a najdokonalejšie pocity, ako vrcholný úspech vo vývoji mozgových funkcií, veľmi skoro strádajú. A prvá vec, ktorú pozorujeme u ľudí, ktorí pijú, je ľahostajnosť k morálnym záujmom, ktorá sa objavuje veľmi skoro, v čase, keď duševné činy zostávajú takmer nezmenené. Prejavuje sa vo forme čiastočnej morálnej anestézie, v podobe úplnej neschopnosti zažiť určitý emocionálny stav.

Čím viac a dlhšie človek pije, tým viac trpí jeho morálka. Alkoholici často nepociťujú ani najmenšiu subjektívnu reakciu. Tento druh stavu je úplne analogický morálnej idiocii a líši sa od nej iba spôsobom svojho vzniku.

Úpadok morálky sa prejavuje stratou hanby. Množstvo vedeckých prác dokazuje veľkú ochrannú silu hanby a veľké nebezpečenstvo takého jedu, akým sú alkoholické „nápoje“, ktoré majú vlastnosť znižovať silu a jemnosť tohto pocitu.

Medzi nevyhnutné dôsledky úpadku morálky patrí nárast klamstiev alebo aspoň pokles úprimnosti a pravdy. Ľudia spojili stratu hanby a stratu pravdivosti do neoddeliteľného logického konceptu „nehanebných klamstiev“. Preto pribúda klamstiev, pretože človek, ktorý stratil hanbu, stratil vo svojom svedomí aj najdôležitejší morálny korektív pravdovravnosti.

Dokumenty o náraste opitosti u nás v období spotrebných predajov alkoholických „nápojov“ presvedčivo ukazujú, že súbežne s nárastom opitosti rástla aj kriminalita, vrátane krivej prísahy, krivej výpovede, ktoré rástli rýchlejšie.

Schopnosť cítiť hanbu strácajú pijani veľmi skoro; paralýza tohto vysokého ľudského citu znižuje človeka v morálnom zmysle oveľa viac ako akákoľvek psychóza.

Lev Nikolajevič Tolstoj tomu veľmi dobre rozumel. Vo svojom článku „Prečo sa ľudia stávajú otupenými,“ píše: „…nie v chuti, nie v pôžitku, nie v zábave spočíva dôvod celosvetového rozšírenia hašiša, ópia, vína, tabaku, ale len v potrebe skrývať pred sebou pokyny svedomia.“

Triezvy človek sa hanbí kradnúť, hanbí zabíjať. Pijan sa za nič z toho nehanbí, a preto, ak chce človek urobiť čin, ktorý mu jeho svedomie zakazuje, otupí sa.

Ľudia poznajú túto vlastnosť vína prehlušiť hlas svedomia a vedome ho na tento účel využívajú. Ľudia sa nielen sami omámia, aby utopili svoje svedomie, vediac, ako víno funguje, ale chcú prinútiť druhých, aby urobili niečo, čo je v rozpore s ich svedomím, zámerne ich tiež otupujú. Každý si môže všimnúť, že ľudia, ktorí žijú nemorálne, sú náchylnejší ako ostatní k omamným látkam.

Ďalším pocitom, ktorý opilci ľahko stratia, je strach. Zníženie strachu môže podľa psychiatrov viesť k vážnym následkom. Ak si spomenieme, že strach sa vo svojich najvyšších prejavoch mení na strach zo zla a strach z následkov zla, potom sa ukazuje vysoký zdravotný význam tohto pocitu v otázkach morálky. Pocit strachu a hanby sa u opilcov výrazne mení a stráca svoje najdôležitejšie zložky. Podľa toho sa mení aj ich mimika.

Všetky pocity pijúcich ľudí sa menia tak, že sa strácajú najvznešenejšie a najjemnejšie prvky zložitých duševných úkonov a človek sa stáva hrubším vo všetkých svojich duševných prejavoch. Vyššie pocity, ich najvyššie formy sa menia na nižšie.

Pri dlhodobej konzumácií alkoholických „nápojov“ sa rozvíjajú nielen jednoduché, prchavé nezrovnalosti charakteru, ale dochádza aj k hlbším zmenám. Takúto zmenu v charaktere a správaní ľudí spôsobuje len šialenstvo v období sekundárnej demencie. Sila vôle čoskoro slabne, čo nakoniec vedie k úplnému nedostatku vôle. Myšlienky strácajú hĺbku a obchádzajú ťažkosti namiesto toho, aby ich riešili. Kruh záujmov sa zužuje a zostáva len jedna túžba – opiť sa.

V pokročilých prípadoch dochádza k úplnému otupeniu a šialenstvu. Čím viac ľudí pije alkohol, tým dramatickejšie sa mení duševný život samotnej spoločnosti: spolu s objavením sa veľkého počtu idiotov, debilov (v dôsledku počatia od opitých rodičov) a tých, ktorí sú šialení v dôsledku dlhodobej konzumácie alkoholu – v spoločnosti je ešte určitý počet subjektov, ktoré sú ešte duševne zdravé, ale už nie sú zbavené charakterových zmien spôsobených alkoholom. A nejde o jednoduché, prchavé nezrovnalosti charakteru, ale o hlbšie zmeny.

Profesor Fiodor Grigorievič Uglov (1904 – 2008) – akademik Ruskej akadémie lekárskych vied, zapísaný v knihe rekordov ako najstarší praktikujúci chirurg na svete, ktorý vykonával chirurgické operácie vo veku svojich sto rokov. Počas svojho 75-ročného života v profesii vykonal viac ako 10 tisíc operácií, publikoval okolo tisíc vedeckých a umelecko-žurnalistických článkov, vrátane tých, ktoré sa týkajú dôležitých otázok bioetiky súčasnosti.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info