Slováci vo V4 platia za potraviny najviac

Obyvatelia Slovenska v rámci V4 platia za potraviny najviac, napriek tomu nimi stále plytvajú.

Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pri príležitosti Svetového dňa potravy, ktorý sa pripomína 16. októbra. Priemerný Slovák podľa analytičky vyhodí ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur.

Priblížila, že bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku 11. najnižšie v EÚ. Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad priemerom EÚ, a to o 1,9 %.

U našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o 5 % ČR, 12 % Maďarsko a o 28 % Poľsko

spresnila Sadovská, odvolávajúc sa na údaje Eurostatu za rok 2022.

Poznamenala, že tempo zdražovania potravín v tomto roku postupne spomaľuje. “Očakávame, že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. Avšak v rámci krajín EÚ patríme medzi tie, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov,” uviedla.

Priblížila, že na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 16 % domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi alebo domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi.

“Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, keďže podľa údajov Eurostatu si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť niečo cez 8 % domácností v EÚ,” podčiarkla.

Spresnila, že podľa prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat, v roku 2020 pripadalo na jedného obyvateľa SR 83 kilogramov potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.

Deň 16. október ako “Svetový deň potravy” bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši, naopak, základný problém, a to nedostatok potravín a hladovanie.

skspravy