7 dôležitých zručností, ktoré stratíme, ak prestaneme písať ručne

Čoraz viac škôl v rôznych krajinách odmieta nielen krasopis, ale aj potrebu písať rukou vo všeobecnosti. V Nemecku, Fínsku a USA v 1. ročníku učia deti písať písmená len vo voliteľných predmetoch alebo sa neučia vôbec. Anastasia Mironova píše o tom, čo by sa stalo, keby sme my (i naše deti) úplne prestali písať rukou.

Federálne usmernenia pre všeobecné vzdelávanie v USA z roku 2010 odporúčajú, aby sa písanie vyučovalo iba v škôlke a prvej triede, kam deti posielajú vo veku päť rokov. Polovica štátov tak urobila. To znamená, že od šiestich rokov už veľa amerických detí nepíše rukou a abecedu sa učia na počítači s tabletmi.
Na jeseň 2016 išli do školy vo Fínsku prvé deti, ktoré nie sú nútené písať rukou. Aj vo Švédsku začali opúšťať písanie a poskytovali deťom zariadenia, ktoré premieňajú tlačený text na písaný. Švédski vedci sa domnievajú, že detská motorika nie je vhodná na písanie, preto je pre prvákov lepšie stláčať klávesy: dieťa píše text na počítači a vidí, ako vyzerá písaným písmom.

V UK sa od písaniek neupustilo, ale prvákov hneď učia písané a tlačené písmo. Len čo sa dieťa naučí hláskovať, takmer vždy prejde na písanie paličkovým písmom – píše s nimi celá Veľká Británia. Niektorí Briti možno ani nerozumejú textu napísanému rukou…

Za posledných 100 rokov sa písanie viackrát zjednodušilo. V Rusku po revolúcii, keď boľševici zmenili písmo spolu s abecedou, ľudia začali písať menej okázalo a začali sa kvalifikovanejšie učiť rýchlejšie. Ale až do 50. rokov 20. storočia písaný štandard stále obsahoval dekoratívne prvky v písmenách. Samotné písmo bolo  konzultované neurofyziológmi, písalo sa plniacim perom. Za Stalina si celé vedecké ústavy overovali každé písmeno: keď človek píše, strieda sa svalové napätie s uvoľnením. Všetky tieto kučery v blízkosti malého písmena „d“, veľkého „G“, čiary nad „T“ boli zachované, aby písmeno nebolo oddelené. Predpokladalo sa, že pri všetkých líniách vedúcich nadol sa vytvára tlak a pri kreslení línií nahor sa tlak oslabuje a ruka odpočíva. Písali pomalšie, ale menej sa unavovali. Po Stalinovej smrti bola písaná norma zjednodušená. Po prechode na nonstop písanie sa rýchlosť písania zvýšila, no človek sa začal rýchlejšie unavovať a strácať koncentráciu. Pretože ruka bola celý čas v napätí.

V rokoch 1990-2000 sa začala tretia vlna zjednodušovania: hodiny kaligrafie boli zredukované. A ak sa ešte v 50. rokoch tento predmet vyučoval na základnej škole, teraz ho školy nechávajú prinajlepšom na rok a niekde je časová dotácia obmedzená na dve štvrtiny. A ak v 1. ročníku vie väčšina detí písať, úplne sa skrátili hodiny krasopisu. V škole už nie sú prísne požiadavky na písanie rukou: deti nemusia písať krásne do zošitov, takže mnohí píšu vo všeobecnosti paličkovým písmom alebo zmiešaným písaným a tlačeným písmom. A niektorí už vôbec nepíšu: v školách je stále viac detí, ktoré zapisujú slová učiteľa do tabletu.Pritom slučky a ozdôbky zodpovedajú krúženiu a hojdaniu. Tieto prapohyby sú telu prirodzené. Preto malé deti „čmárajú“ rôzne kruhy, radi robia vlnovky a v školskom veku keď objavia čaro písania, baví ich to, podvedome v ňom nachádzajú telax a tento pocit z písania pretavujú do písania denníkov. Aj tu je vidieť prepojenie mozgových hemisfér, keďže sa potreba písania denníka v istom veku spája s potrebou vypovedania emócií, osobnostného zrenia. Písanie je proces, keď mozog riadi a prepája pozorovanie napísaného a vykonania pokynov rukou.  To vedie k budovaniu neurologických prepojení. 
Dôsledky odmietnutia písania pre školákov a celkovo pre nás všetkých

1. Čítanie Začneme horšie čítať. Utrpí aj hybnosť (aktivuje sa okolo 500 svalov) a koordinácia ruky a oka. Rukopis zahŕňa oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za interpretáciu zmyslových vnemov a formovanie reči. A pre tých, ktorí nepíšu rukou, sa tieto oblasti zapínajú oveľa menej často. V našej hlave sa nachádza takzvané Brocovo centrum – oblasť zodpovedná za skladanie písmen do slov a ich rozpoznávanie. Teda schopnosť čítať a písať. Ručným písaním toto centrum aktivuje svoju prácu. Z toho vedci z nórskej univerzity v Stavangeri usúdili, že ľudia, ktorí rýchlo píšu, lepšie čítajú. A naopak: ľudia, ktorí čítajú pomaly a majú problém porozumieť textu, píšu zle.Tí, ktorí študovali v tradičnej škole a dokázali žiť v tradičnej spoločnosti, kde mal každý človek v taške pero s poznámkovým blokom, vedia, že sú ľudia, ktorí píšu rýchlo a majú uletený ľahký rukopis. A sú aj takí, ktorým sa poznámky dávajú pomaly, zobrazujú každé písmeno, často sa zastavujú a podčiarkujú napísané. To znamená, že u niektorých je rečové centrum a Brocovo centrum dobre vyvinuté, zatiaľ čo u iných je vyvinuté slabo.

2. Oči : Deti, ktoré málo píšu, majú slabo vyvinuté oko. A naopak: kto má problémy s okom, zle píše. V Číne a Japonsku sa napríklad pokúšali najať kaligrafov ako lukostrelcov.

3. Rozpoznávanie písaného textu : Ľudia budú horší v rozpoznávaní písaného textu. Kto nepíše rukou, nerozumie napísanému. Samozrejme, vo svete, kde nikto nepoužíva pero, nemožnosť prečítať list, nie je desivá. Ale je desivé, že sa tejto duševnej činnosti vzdáme. Procesy čítania písaných a tlačených textov boli dôkladne preštudované. Ľudí s knihami a poznámkovými blokmi dali do prístrojov na magnetickú rezonanciu, robili ultrazvuk, dopplerovské skenovanie mozgových ciev počas čítania a robili elektroencefalogram. Pri čítaní písaného textu využívame oveľa viac oblastí mozgu ako pri vnímaní tlačeného textu.

4. Pravopis : Naučia sa menej pravopisu, interpunkcie a gramatiky, pretože všetky miniaplikácie a prehliadače majú funkciu autokorekcie. Preto človek, ktorý nebude vedieť písať rukou, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude vedieť písať správne. Mnohí zastávajú názor, že gramotnosť v 21. storočí je zbytočná. Ale argumentovať potrebou naučiť sa konjugácie je rovnako zvláštne ako argumentovať výhodami všestranného vzdelania: prečo sme na univerzitách vyučovali literatúru a astronómiu? Pretože samotný proces učenia mení ľudí a ovplyvňuje rozvoj inteligencie. Jediné, čo môže človeka urobiť ešte trochu múdrejším, je vzdelanie.

5. Formulovanie myšlienok : Bez písania sa nám bude ťažšie formulovať myšlienky.Veď pri písaní prejavu si človek ešte predtým, ako sa perom dotkne papiera, v duchu povie vetu. V skutočnosti si rukopis vyžaduje najvyššiu formu abstraktného myslenia. Na písanie textu na počítači to nie je potrebné, pretože frázu, veľkosť písmen, spojenie možno kedykoľvek zmeniť. Je to veľmi jednoduché: kto často píše rukou a zapisuje prednášky, často prechádza abstraktným myslením. A tiež ho treba udržiavať v dobrej kondícii.

6. Predstavivosť: Tvar písma a umiestnenie v priestore podporuje predstavivosť.Ľudia, ktorí píšu text ručne, majú lepšiu predstavu o tom, čo sa hovorí. Ak ide o prednášku o básnikoch napr. Strieborného veku, študenti píšuci na papieri predstavujú postavy Jeseninových básní podrobnejšie ako tí, ktorí píšu na počítači. Zistilo sa to tak, že ľudí nútili nahrávať si prednášky do tomografu. 

7. Učenie a zapamätávanie: Deti sa v zásade zhoršia v učení a zapamätávaní.Existuje mnoho štúdií, ktoré dokazujú, že materiál nahraný ručne, a nie na počítači, je lepšie zapamätateľný, pretože ľudia formulujú hlavné myšlienky počas procesu zapisovania. Vedci zistili, že študenti, ktorí si zapisujú poznámky do počítača, to robia podrobnejšie, no tí, ktorí píšu rukou, si látku lepšie zapamätajú. Pri písaní rukou ľudia v mysli veľmi rýchlo parafrázujú výrok a formulujú myšlienku tak, aby sa ľahšie zapísala a zapamätala. Písanie rukou aktivuje centrá v mozgu, lebo je náročnejším pohybom ako písanie na klávesnici. Súčinnosť svalov aktivuje centrá mozgu, ľahšie sa zapamätáva a zvyšuje sa miera sústredenia.
Aby sme to pochopili, nie je potrebné čítať časopis Psychological Science: pre tých, ktorí majú viac ako 25 rokov, si stačí spomenúť na  seba a svoje poznámky z prednášok: bez toho, aby sme stratili slovo učiteľa, štruktúrovali sme prijaté informácie, kreslili tabuľky do zošitov, zoskupil údaje a jednoducho ich zapísali. Na počítači alebo tablete sa dá robiť takmer všetko rovnako, ale človek nepotrebuje jasne premyslieť myšlienku a štruktúru textu, pretože môže kedykoľvek niečo doplniť. Na to, aby sme si látku osvojili, stačí prednášku dobre zaznamenať – nie je potrebné ju znovu čítať. Dnešní študenti a školáci v rámci prípravy na skúšky si musia poznámky prečítať niekoľkokrát.

Všeobecne sa uznáva, že ľudstvo vo svojom pokroku vždy kráča cestou zlepšovania. A že každá nová získaná zručnosť alebo stratená stará nakoniec vedie k dobru. Ale s odmietnutím písania rukou toto pravidlo nemusí fungovať. Pretože hodiny ušetrené na krasopise v prvých ročníkoch sotva stačia na získanie vážnej zručnosti a následne na získavanie vedomostí. Ale na to, aby sme stratili schopnosť užitočnú pre všeobecný rozvoj, stačiť budú.
Na záver ešte jeden argument:  Písmo je súčasťou našej identity. Je jedinečné. Rovnako, ako neexistujú totožné odtlačky prstov, neexistuje ani totožné písmo…
AM

Zdroje:https://vk.com/wall-32385932_45331https://lekar.sk/clanok/ako-ovplyvnuje-pisanie-nas-mozog

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)