17. november si zobrala opozícia, ktorá ho použije ako "svoj"

17. november si zobrala opozícia, ktorá ho použije ako „svoj“

Smutný titulok prevzala redakcia HD zo statusu Juraja Draxlera. Zajtrajší 17. november totiž nebude výročím 17. Novembra, ale iba ďaľšou vhodnou príležitosťou na opozičné vykričanie sa na námestiach. Také, bežné, aké tu poznáme vlastne od volieb v roku 2023.

Veľa kriku a vzdoru, lenže – o ničom. A ak aj o niečom predsa, tak iba o túžbe dostať sa k moci aj inak, ako cez voľby a cez voličsky zaujímavú programovú ponuku.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

„Príprava na pripomienku 17. novembra: žiadna“ – konštatuje bývalý minister školstva. „Zajtra je výročie, dnes už je jasné, že sa nepripravili prakticky žiadne významnejšie oficiálne aktivity, ktoré by boli dôstojnou pripomienkou tohto významného historického míľnika.“

Draxler nepíše iba o príhovoroch

„Ale aj aktivitách, ktoré by plasticky pripomínali, rôznymi prístupmi, čo sa dialo vtedy, aj pred aj po, a rozhovoroch, prečo.
17. november si tak zobrala opozícia, ktorá ho použije ako „svoj“. Ostane to celé plocho spolitizovaným historickým míľnikom. Sťažovať sa by bolo zbytočné.“ Myslí si Juraj Draxler.

Nepripomíname si tak dôstojne takmer nič, ani 17. november, ani Deň ústavy ani výročie vzniku samostatného Slovenska

„Nevieme to robiť ani ako Francúzi či Briti, ani ako Česi, ani ako Litovci. Proste unavená krajina, ktorá sedí na zadku, kuká si nejaké memečko, zlostne niečo komentuje a žuje salámu z Billy.“

Zmysluplnosť stratila obsahový význam

„Ak sa ale nevieme zmysluplne obzrieť za históriou, potom nevieme, ako sa pozrieť zmysluplne za hocičím, s reflexiou, analyticky, ale aj so snahou pochopiť aktérov udalostí a teda pochopiť iných ľudí a ich konanie.
Tým pádom to neučíme ani ďalšie generácie. Sťažovať sa, že ľudia žijú v akomsi historickom, ale aj emotívnom, morálnom vzduchoprázdne? Nemá zmysel.
Je toho ešte veľmi veľa, na čom treba na Slovensku trochu popracovať.“ Končí svoju úvahu k 17. Novembru bývalý minister školstva Juraj Draxler.

/ hlavnydennik.sk /