Ako sme sa sem dostali? Trueman vysvetľuje, že na pochopenie našej súčasnej kultúry je potrebné pochopiť tri navzájom sa prelínajúce koncepty a ich pôvod: expresívny individualizmus, sexuálnu revolúciu a naše sociálne predstavy
Keď ma ľudia požiadajú, aby som im odporučil knihy, ktoré vysvetľujú našu zvláštnu dobu, hneď mi napadne niekoľko z nich. Na pochopenie súčasného rodového šialenstva je to kniha Abigal Shrierovej Irreversible Damage: Transgenderové šialenstvo, ktoré zvádza naše dcéry; o diskusii o potratoch: Tearing Us Apart: Anderson; a na pochopenie spôsobov, akými sexuálna revolúcia zmenila našu politiku na všetkých úrovniach, knihu Mary Eberstadtovej Primal Screams: Ako sexuálna revolúcia vytvorila politiku identity. Na mojom zozname je aj najmenej tucet ďalších. Opäť, žijeme v čudnom novom svete.
Ak by som však mal svoje odporúčanie obmedziť na jedinú knihu, ktorá vysvetľuje, čo sa stalo so západnou civilizáciou z historického a intelektuálneho hľadiska, vyzval by som vás, aby ste si prečítali knihu Carla Truemana Strange New World: How Thinkers and Activists Redefined Identity and Sparked the Sexual Revolution, ktorú začiatkom tohto roka vydalo vydavateľstvo Crossway.
Trueman je profesor a historik, ktorý vyučuje na Grove City College v Pensylvánii, kde je jednou z oblastí jeho vedeckého záujmu “vzostup a vplyv moderného poňatia vlastnej identity na súčasnú kultúru”. Výsledkom tohto výskumu bolo pred dvoma rokmi vydanie 400-stranovej knihy The Rise and Triumph of the Modern Self: Cultural Amnesia, Expressive Individualism, and the Road to Sexual Revolution (Vzostup a triumf moderného ja: Kultúrna amnézia, expresívny individualizmus a cesta k sexuálnej revolúcii). Je to hutné, silné čítanie, ktoré Truemana vynieslo na mapu nielen ako historika myšlienok, ale aj ako človeka schopného vysvetliť našu súčasnosť. Vo svete, ktorý sa zbláznil, má Trueman odpovede.
Podivný nový svet je skrátenou verziou jeho ponuky z roku 2020 pre širšie, menej filozoficky založené publikum. Je mimoriadne prístupná a mal by si ju prečítať každý, kto chce pochopiť našu historickú chvíľu. Máloktorý historik sa stane slávnym, ale Truemanovo dielo má niečo do seba. Matt Walsh z denníka The Daily Wire, ktorý s Truemanom robil rozhovor pre svoj dokumentárny film Čo je to žena?, ho nedávno označil za jedného z najdôležitejších žijúcich verejných mysliteľov. V poslednom čase som videl Truemanovu prácu citovať všade možne a objavuje sa aj v dlhých podcastoch; naposledy sa objavil v britskej relácii Triggernometry.
Na 208 stranách Trueman vysvetľuje, ako sa pohlavie, rod a to, ako sa človek “prezentuje”, stalo vyjadrením vnútorného ja – “mojej pravdy” – a ako sa spoločenské uznanie tohto verejne prezentovaného vnútorného ja stalo zásadne politickým projektom. Ako poznamenal Ryan T. Anderson vo svojom predslove, Trueman historicky aj filozoficky vysvetlil, “ako sa osoba stala ja, ja sa sexualizovalo a sex sa spolitizoval”. S tým, ako sa z osobného stalo politické v pravom slova zmysle, sa každý verejný priestor stal bojiskom, pričom akékoľvek odmietnutie uznať niečiu subjektívnu pravdu sa považuje za niečo podobné ako násilie. Kultúrne dôsledky tejto skutočnosti sú zjavné a všadeprítomné.
Trueman píše, že týmto smerom smerujeme už dlho – ale kľúčovým prínosom jeho práce je, že vysvetľuje našu historickú trajektóriu mnohým ľuďom, ktorí sú zmätení tým, čo sa odohralo v poslednom desaťročí alebo dvoch. Mám 34 rokov a pamätám si, keď transrodové hnutie vtrhlo na scénu ako mimozemšťan z dúhovej truhlice. Podobne aj mnohí starší ľudia sa cítia byť “pod plynom” alebo sa pýtajú, či sa oblúk morálneho vesmíru naozaj tak dramaticky ohýba od spôsobov, akými sme my a všetci naši predkovia žili v rámci nedávnej pamäti.
Ako sme sa sem teda dostali? Ako vysvetľuje Trueman, na pochopenie našej súčasnej kultúry treba pochopiť tri navzájom sa prelínajúce koncepty a ich pôvod: expresívny individualizmus, sexuálnu revolúciu a našu sociálnu imagináciu.
Robert Bellah definoval expresívny individualizmus ako názor, “že každý človek ako jedinečné jadro citu a intuície by sa mal rozvinúť alebo vyjadriť, ak sa má realizovať individualita”. To je, samozrejme, v priamom rozpore s tradičným kresťanským názorom, že ľudské srdce je “zúfalo zlé” a “klamlivé” (slovami kráľa Jakuba) a že potlačenie mnohých túžob a impulzov je nevyhnutné nielen pre kresťanský, ale aj pre naplnený život. V našej súčasnej kultúre je pohlavie a rod spôsob, akým sa jednotlivci vyjadrujú. Ako píše Trueman: “Ak je človek v istom hlbokom zmysle sexuálnou túžbou, ktorú prežíva, potom je mimoriadne dôležitou politickou otázkou, ako sa spoločnosť k týmto túžbam správa. Ďalej sa samotný politický boj presúva do psychologickej oblasti: útlak už nie je len niečo, čo zahŕňa zbavenie materiálneho blahobytu alebo fyzickej slobody.”
Na záver Trueman poznamenáva: “Som presvedčený, že dramatické zmeny a pohyby, ktorých sme svedkami a ktoré zažívame v dnešnej spoločnosti, súvisia s nárastom kultúrnej normativity expresívneho individuálneho ja, najmä tak, ako sa prejavuje prostredníctvom idiómov sexuálnej revolúcie. A skutočnosť, že dôvody tohto javu sú tak hlboko zakorenené vo všetkých aspektoch našej kultúry, znamená, že všetci sme do istej miery spoluvinníkmi toho, čo vidíme, že sa deje okolo nás. Jednoducho povedané, všetci zdieľame viac-menej rovnaké sociálne predstavy.”
Filozof Charles Taylor, autor knihy Sekulárny vek, definoval sociálny imaginár ako to, ako si ľudia “predstavujú” alebo vnímajú svoje okolie, formované obrazmi, príbehmi, legendami; je to všetko, čo tvorí “to spoločné chápanie, ktoré umožňuje spoločné praktiky a široko zdieľaný pocit legitimity”. Náš sociálny imaginár dnes formuje nielen postkresťanská kultúra, ale aj kultúra čoraz viac protikresťanská. Inštitúcie rozprávania príbehov našej kultúry – Hollywood, malá obrazovka, veľká časť našej literatúry – boli úplne ovládnuté sexuálnymi revolucionármi. Dokonca aj detská zábava predáva revolúciu, od lesbických ľadových medveďov v televíznom programe Peppa Pig, cez rodiny rovnakého pohlavia v disneyovských trhákoch, až po obľúbené animované postavičky, ktoré sa priznávajú ako queer.
Ako teda kresťania budujú spoločenstvá, vychovávajú svoje deti a sú soľou a svetlom v kultúre s hodnotami – a príbehmi -, ktoré sú v zásadnom rozpore s kresťanstvom? Trueman vidí historické paralely s inou érou a výraznú výhodu tej našej. “Medzi cirkvou v druhom storočí a cirkvou v Amerike sú zjavne zásadné rozdiely – my sa dechristianizujeme,” píše. “V našom kontexte bolo kresťanstvo známe a je zavrhované. V druhom storočí bolo neznámou veličinou. Ale to, čo robí cirkev mocnou silou v prvom a druhom storočí, je jej komunitný aspekt. Nielen rodiny, ale sila kresťanského spoločenstva ako spoločenstva.”
“Tlačte sa proti dobe tak silno, ako sa ona tlačí proti vám,” napísala raz Flannery O’Connorová. Aby sme mohli reagovať na časy, v ktorých žijeme, musíme im najprv porozumieť. Truemanova kniha Podivný nový svet je výborným začiatkom.
hlavnespravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…