Včera sme boli svedkami pomerne nedôstojného divadla na pôde slovenského parlamentu. Hovorím o tom, čo sa udialo na ústavnoprávnom výbore, kam si poslanci zavolali generálneho prokurátora Maroša Žilinku
Generálny prokurátor mal poslancom podať správu o činnosti svojho úradu. Zároveň poslanci očakávali, že im Žilinka vysvetlí svoje konanie v prípadoch bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského a oligarchu Jaroslava Haščáka.
Najtragickejší moment zasadnutia prišiel, keď sa do generálneho prokurátora Žilinku pustil poslanec SaS Alojz Baránik. Sledujúc jeho vetné konštrukcie, človek mal pocit, že sleduje akýsi generátor nenávistných slovných zvratov. A to sa kedysi politici SaS vysmievali Andrejovi Dankovi!
To, čo hovoril poslanec Baránik, lepšie povedané, to, ako si dovolil generálneho prokurátora urážať a dehonestovať, postrádalo vôbec nejakú vážnejšiu myšlienkovú líniu či obsah. Bola to len – novším slovníkom povedané – spŕška „hejtu“.
Baránik svojím útokom len dal za pravdu vyhláseniu, ktoré podpísalo už 126 sudcov, o tom, že sa nemôžu nečinne prizerať devastácii právneho štátu, ku ktorej dochádza predvádzaním absolútnej neúcty politickej moci a veľkej časti médií voči osobe generálneho prokurátora.
Skvelé! Nabudúce by mohla platforma súdnamoc.sk, ktorá podpisovú akciu organizovala, použiť Baránikove výroky ako reklamné slogany a ilustráciu toho, do akého bahna sa dostala diskusia o právnych otázkach na pôde Národnej rady ako najvyššieho zákonodarného orgánu.
Pripomeňme, že tento pán Alojz Baránik nie je len tak nejaký poslanec, ale ide o podpredsedu ústavnoprávneho výboru.
Vzhľadom na tom, ako sa „činil“ poslanec Baránik, treba o to viac oceniť triezvu, ale razantnú odpoveď Maroša Žilinku. Ten reagoval v rámci možností vecne, ale zároveň nezabudol dodať, že má svoju česť a rodinu a že sa nedá urážať od človeka, ktorý sa môže pri svojich osočujúcich výrokoch pridŕžať svojej poslaneckej imunity.
Žilinka hovoril aj o „kauze“ nevpustenia niektorých médií na svoju tlačovku, kde sa vyjadroval k zrušeniu obvinenia Vladimíra Pčolinského.
„Tvrdenie, že sme niekoho nepustili, že niekto dostal a nedostal pozvanie, nezodpovedá realite. Jednoducho, zvolili sme v závislosti na podmienkach najefektívnejší formát plošného informovania,“ zhrnul jednoducho generálny prokurátor.
Na tlačovú besedu boli vtedy pozvané štyri celoštátne televízie a dve agentúry. Teda – žiadne online či printové médium. Napodiv však „cirkus“ okolo svojho nepozvania robili len Aktuality.sk, SME a Denník N. Žiadna z iných redakcií, ktoré sa na besedu nedostali.
Trojica „urazených a nahnevaných“ si však nakoniec na pomoc zavolala aj „veľkého brata“ zo zahraničia. A tak proti formátu informovania médií, aký si zvolil slovenský generálny prokurátor, napokon protestoval (zjavne jednostranne informovaný) zástupca riaditeľa Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) Scott Griffen.
Z celého diania okolo Maroša Žilinku je tak zjavná len jedna tendencia – čo najviac okolo tohto vzdelaného profesionála zvíriť prach a spochybniť jeho osobu aj jeho konanie, ako sa len dá. Hoci podľa všetkého len postupuje prísne v intenciách zákona.
Isto netreba očakávať, že zbesilá kampaň proti Žilinkovi tak skoro utíchne. Zároveň si však treba dostatočne všímať aj hlasy odbornej právnickej obce, ktoré naznačujú, že v týchto kruhoch majú Žilinkove kroky skôr podporu.
A hlasy z odbornej obce treba určite brať na väčšiu váhu ako bojové či frustrované výkriky ozývajúce sa z liberálnych redakcií, prípade centrál niektorých koaličných strán.
Pred Marošom Žilinkom stojí ešte tvrdý boj. Možno nakoniec aj sám oľutoval svoje rozhodnutie kandidovať na generálneho prokurátora. Lebo je ozaj nevídané, keď je niekto napádaný len preto, že rozhoduje striktne v medziach a na základe zákona, pričom nehľadí na politickú či mediálnu objednávku. Takéto prostredie tu však dnes máme.
Hlavne si treba uvedomiť, aj po zrušení obvinení Pčolinského a Haščáka tu zostali ešte ďalšie problematické prípady, pri ktorých je podozrenie na manipulovanie svedkov. Nezabúdajme na kajúcnika Csabu Dömötöra, ktorý sa už ku krivej výpovedi priznal a už si aj vypočul svoj trest. Nezabúdajme tiež na správu SIS, ktorá presne o takom manipulovaní so svedeckými výpoveďami hovorila.
Pred Marošom Žilinkom teda ešte stojí kopa práce. Netreba očakávať, že tak skoro rezignuje na profesionálny a čestný výkon svojich povinností. Ale nemožno tiež očakávať, že ten tlak zo strany určitých nespokojných liberálov poľaví. Veď predsa vieme, akú vládu tu teraz máme.
Ladislav Kováčik
hlavné správy
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…