Existuje jediný spôsob účinného zosmiešnenia slovenských novinárov a politikov. Nechať ich hovoriť a potom porovnávať ich vyjadrenia s realitou. Nikto nedokáže zhovädiť slovenského novinára (politika) viac ako on sám.
V nemom úžase som sledovala rozhovor redaktorky SME Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom zahraničných vecí Maďarska. Péter Szijjártó prijal pozvanie do debaty s pani moderátorkou. Musím ju pochváliť za znalosť anglického jazyka. To jediné v celej relácií zvládla skvele a za to jej patrí pochvala. Obsah rozhovoru bol čistá katastrofa!
Mainstreamoví novinári si na Slovensku zvykli, že sa im politici chcú zapáčiť. Minister zahraničných vecí Maďarska však do tejto kategórie politikov nepatrí a pani moderátorka si to všimla príliš neskoro. Niežeby jej v relácii vynadal, ale s určitosťou je možné konštatovať, že diplomatickým jazykom jej povedal, že
i) sa mýli,
ii) klame a zavádza,
iii) keby nebol slušne vychovaný aj v oblasti správania sa k ženám, vyjadril by sa inak. Ako, to si každý môže domyslieť.
Keď práve hovoril minister Szijjátró, poslucháč sa dozvedel zaujímavé skutočnosti. Navyše na rozdiel od prevažnej väčšiny slovenských politikov sa správal ako zástupca zvrchovaného štátu s patričnou sebaúctou. To našim politikom chýba najmä vtedy, keď zastupujú Slovenskú republiku v zahraničí.
Slovná prestrelka aktérov rozhovoru o Georgeovi Sorosovi mi skoro vohnala slzy do očí. Slzy smiechu! Szijjártó pani Zuzane vysvetlil, že on ako minister zastupuje záujmy štátu a občanov, ktorí zvolili v demokratických voľbách Fidesz. George Soros zastupuje Georgea Sorosa. Nikým nevoleného občana USA. Keď Szijjártó trval na tom, že Soros má na svojej výplatnej páske určitých politikov aj zo štruktúr EÚ, jediná vec, na ktorú sa Zuzana Kovačič-Hanzelová zmohla, bolo konštatovanie, že Szijjártó klame. Jej tvrdenie bolo motivované predovšetkým úsilím presvedčiť divákov relácie ZKH, nie byť dôstojným argumentačným súperom maďarského ministra. Azda aj preto sa na prostorekú redaktorku pozeral s pochopením a blahosklonnou toleranciou k jej hlúposti.
Tvrdenie Zuzany Kovačič Hanzelovej, že Maďarsko by malo opustiť EÚ, ak sa nechce podrobiť jej pravidlám, sa nestretli s pochopením jej hosťa. Szijjártó, hrdý zástupca suverénneho štátu, nechápavo a zrejme aj zdesene vyvaľoval oči, ako môže niekto chcieť, aby boli malé štáty v EÚ prehlasované! Tiež sa tejto tendencii čudujem, ale on bol úprimne šokovaný. Skoro som zakričala na obrazovku: „Vitajte na Slovensku, pán minister! V hlavách našich novinárov sa rodia aj onakvejšie zvrátenosti!“
Hlasovanie v zahraničnej politike je takou citlivou záležitosťou, že má v zakladajúcich zmluvách EÚ osobitné postavenie. Zmena spôsobu hlasovania v tejto otázke by si vyžiadala novelizáciu zakladajúcich zmlúv. Toto nevedieť a vyjadrovať sa k otázkam EÚ je vrcholom arogancie a trestuhodnej neznalosti základných faktov. Prípadne dnom, ktoré slovenské médiá prerážajú každý deň. Ale tvrdiť ministrovi zahraničných vecí suverénnej vlády, že krajina, ktorú zastupuje, sa má podvoliť vôli väčšiny len preto, lebo Maďarsko je menším štátom, je ukážkou hlúposti, nevzdelanosti a vlastne totálnym popretím toho, kvôli čomu EÚ vznikla! Takto položená otázka urobila z moderátorky úplnú hlupaňu.
Nehovoriac o tom, že keď sme vstupovali do EÚ my, oficiálna propaganda nám vtĺkala do hlavy, že „my sme EÚ“. Motívom citovaného sloganu bolo zdôrazniť skutočnosť, že ako plnohodnotný člen únie máme nielen právo, ale aj povinnosť voči sebe samým utvárať jej vnútorné prostredie v zhode s našimi záujmami.
Rovnako smiešne musí vyzerať aj iná Zuzana. Tá, ktorá zastupuje záujmy Slovenskej republiky v zahraničí. Teda by mala, ale skôr sa zdá, že zastupuje záujmy iných, nie naše slovenské. Neustále opakovanie toho, ako sa Slovenská republika má vzdať svojej suverenity, začína byť trápna. A to z dôvodu, že poukazuje na neschopnosť rozlišovať medzi pojmami „suverenita“, „právomoc“ a „kompetencie“. Pre prípad, že by Zuzanka – a je úplne jedno ktorá! – chcela tieto pojmy rozlíšiť, tak najjednoduchší príklad je „historka“ z autoservisu. Ak totiž potrebuje auto vymeniť brzdové obloženie, je na majiteľovi, aby si dohodol termín v autoservise. „Právomoc“ vymeniť brzdové obloženie má pracovník autoservisu a je v jeho „kompetencii“, ktorou ho poveril majiteľ auta, od ktorého výrobcu tento komponent objedná. A napriek tomu, že auto rozoberie zamestnanec autoservisu, majiteľom auta zostáva ten, kto je zapísaný v technickom preukaze vozidla. Kto nepochopil tento príklad, tak „majiteľ auta“ je suverénny štát, „autoservis“ je EÚ, „technický preukaz“ je ústava suverénneho štátu. Zvyšok už naozaj nepotrebuje doplniť. Aspoň teda dúfam …
Autor: Mgr. Judita Laššáková
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…