Drahé ceny potravín už výrazne menia aj nákupné správanie Slovákov. Mnohí v rámci uťahovania opaskov siahajú po akciových výrobkoch prípadne odchádzajú s prázdnejšími košíkmi.
Zdražovanie nemá konca! Rast cien zrýchlil v marci už na 10,4 %, čo sme nezažili posledných 22 rokov. Nelichotivá situácia sa radikálne podpísala na životoch Slovákov. Podľa najnovších prieskumov sa polovica vyjadrila, že začala nakupovať lacnejšie potraviny, tretina má problém s platením účtov a štyria z desiatich prestali používať auto a chodia peši. Pomôže konečne vláda?
Za nákup, ktorý vás vyšiel vlani na 100 eur, dnes zaplatíte 110 eur a 40 centov, teda citeľne viac. Zdražovanie, aké tu nebolo roky, potvrdzuje Štatistický úrad aj analytici. „Medziročný rast cien presiahol dvojcifernú hranicu a dostal sa na 10,4%, čo je najvyššia hodnota od roku 2000. Medzimesačne ceny vzrástli o 1,7%,“ komentoval to analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Priemernú infláciu za rok 2022 sme pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine očakávali na úrovni 6 %. Aktuálne sa však prikláňame k názoru, že tohtoročná inflácia bude ešte vyššia, odhadujeme ju na úrovni 9 až 10 %. Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať oproti vlaňajšku za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály,“ dodala analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Pohonné látky sú oproti minulému roku už o 28 % drahšie, čo pre mnohé rodiny robí z tankovania luxus. „40 % Slovákov, ktorí majú auto, sa rozhodli používať ho menej. A to tak, že sa rozhodli viac chodiť pešo, celkovo cestovať menej autom, využívať verejnú dopravu alebo bicykel. 60 % Slovákov, ktorí majú auto, ním cestuje stále rovnako,“informoval o výsledkoch prieskumu Zdenko Ružbacký, výkonný riaditeľ Slovenského národného panela.
Tretina respondentov uviedla, že mali v poslednej dobe problém so splácaním niektorých účtov.
• 50 % kupuje lacnejšie potraviny
• 43 % cíti väčší stres
• 40 % používa auto menej
• 38% nakupuje menšie množstvo potravín
• 33 % má problém so splácaním niektorých účtov
Drahé ceny potravín už výrazne menia aj nákupné správanie Slovákov. Mnohí v rámci uťahovania opaskov siahajú po akciových výrobkoch prípadne odchádzajú s prázdnejšími košíkmi. „Polovica Slovákov sa kvôli zdražovaniu rozhodla kupovať lacnejšie potraviny a 38 % Slovákov sa rozhodlo nakupovať menšie množstvo potravín,“ dodal Ružbacký.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) naposledy k téme zdražovania povedal, že je v priestore priveľa emócií, hraničiacich s panikou, čím sa zužuje priestor na racionálne uvažovanie. Treba sa podľa neho sústrediť na riešenie kľúčových úloh. „Prvou úlohou je, že nesmieme prijímať opatrenia, ktoré by zrýchľovali rast cien. Musíme sa vyhnúť javu, ktorý sa volá inflačná špirála,“ priblížil Heger. V rozpočtovej politike to podľa neho znamená, že sa vláda musí krotiť vo výdavkoch, lebo pumpovanie peňazí do ekonomiky v danej situácii len zvyšuje ceny.
Druhou úlohou podľa premiéra je, že štát musí pomáhať tým občanom a rodinám, ktoré sú rastom cien najviac ohrozené. „Zabrzdili sme rast cien energií pre domácnosti, čo je celoplošné opatrenie. Čaká nás ešte úloha pomôcť ľuďom v núdzi. Opakujem ľuďom v núdzi, lebo celoplošné dotovanie rodinných rozpočtov by roztáčalo inflačnú špirálu a hnalo nás do stále väčších ťažkostí,“ podčiarkol Heger. V tejto oblasti je vládna koalícia podľa neho blízko k riešeniu problému a čoskoro ho predstaví občanom.
Podľa návrhu, ktorý minulý týždeň predstavil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), inflačná pomoc štátu občanom v núdzi by mala byť asi 133 miliónov eur. Pomoc má byť rozčlenená na tri skupiny osôb – pomoc rodinám v hmotnej núdzi vo výške 5,8 milióna eur, ďalej pomoc pre rodiny s deťmi vo výške 101,7 milióna eur a pomoc pre nízkopríjmové skupiny bez detí vo výške 25,5 milióna eur.
Hoci súčasná situácia nie je pre nikoho príjemná, sociológ Michal Vašečka pripomína, že ľudia v Európe prežili oveľa horšie časy. „Dnes sa v podstate nič také hrozné nedeje. V minulosti generácie zažili omnoho dramatickejšie veci ako teraz. Napríklad Nemecko v dvadsiatych rokoch zažilo hyperinfláciu, chlieb stál niekoľko miliárd mariek, alebo v Juhoslávii v osemdesiatych rokoch zažili takú infláciu, že keď prišli ľudia do reštaurácie, rýchlo kupovali pivo, lebo draželo ešte počas toho večera, ako oni platili,“ povedal Vašečka v diskusii Café Európa.
Sociológ je presvedčený o tom, že táto kríza je pre Slovensko vlastne šancou. „Mali pomerne lacnú energiu zo Sovietskeho zväzu a trošku sme si zvykli ňou plytvať,“ dodal. Začať rozumne míňať energie môže každý sám od seba. Štát by podľa neho mohol investovať napríklad do väčšieho využitia geotermálnych zdrojov.
Zdroj: pluska.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…