Zoznam krajín požadujúcich výnimku z embarga na ruskú ropu sa rozširuje. Hegerova vláda priznáva, že bez ruských energií sa nezaobídeme. Výnimku z embarga chce po Slovensku, Českej republike a Maďarsku už aj Bulharsko

Krajiny EÚ v súčasnosti rokujú o pláne Komisie na šiesty balík sankcií voči Rusku. Na pokračovanie plánu je potrebná jednomyseľná dohoda.

Slovenská vláda varovala, že nebude môcť súhlasiť so súčasným návrhom Európskej komisie na zákaz dovozu ruskej ropy. Žiada viac času na hľadanie alternatívnych dodávok paliva.

Slovensko nie je proti sankciám a chce súhlasiť s opatreniami, ktoré majú vytvoriť tlak na režim Vladimíra Putina. Návrh Komisie poskytnúť Slovensku a Maďarsku rok navyše na prispôsobenie sa zákazu ropy však nestačí, povedal v rozhovore pre Politico.eu štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

Podľa návrhov Komisie uvalí EÚ sankcie na ruskú ropu, pričom do šiestich mesiacov zakáže dovoz ropy a do konca roka zakáže dovoz rafinovaných produktov. Pre Slovensko a Maďarsko bola navrhnutá špeciálna výnimka, ktorá im dáva čas do konca roku 2023, pretože sú najviac závislé od ruskej ropy.

„To, žiaľ, nestačí. Očakávame minimálne tri roky,“ uviedol Galek. Kľúčová rafinéria vyžaduje ťažkú ​​ruskú ropu a alternatívne dodávky nebudú podľa navrhovaného harmonogramu životaschopné, vysvetlil.

Do konca roku 2025 by mal byť prechod od ruskej ropy možný. „Toto je čas, keď budeme môcť posilniť ropovod a zmeniť technológiu,“ dodal Galek pre Politico. Ale aj tento termín by bol podľa neho tesný.

Zároveň zdôraznil, že súčasný návrh nepoškodí len dodávky energií pre Slovensko, ale aj pre Rakúsko, Českú republiku a Ukrajinu. „To zničí našu európsku ekonomiku,“ povedal.

Slovensko má dostať dvojročnú výnimku z ropného embarga, tvrdí diplomatický zdroj

Európska komisia navrhla pre Slovensko výnimku z embarga na ruskú ropu do konca roku 2024, rovnako aj pre Maďarsko. Česko by malo dostať výnimku do polovice toho istého roka. S odkazom na diplomatický zdroj to dnes napísala agentúra Reuters. Pôvodne sa spomínalo, že Slovensko môže byť z ropných sankcií vynechané o rok kratšie.

Upravený návrh nových sankcií proti Rusku, ktorý všeobecne počíta s ukončením dovozu ruskej ropy na konci tohto roka, začali dnes ráno prerokovávať veľvyslanci členských krajín Európskej únie.

V snahe presvedčiť štáty váhajúce s jeho podporou prišla podľa spomínaného zdroja Reuters úniová exekutíva s niekoľkými ďalšími ústupkami vrátane podpory investícií do novej ropnej infraštruktúry.

Komisia v stredu v rámci šiesteho balíka sankcií za ruskú inváziu na Ukrajinu navrhla do konca roka úplne ukončiť dovoz ropy z Ruska. Návrh pôvodne počítal s ročnou výnimkou pre Maďarsko a Slovensko, ktoré sú na kľúčovej energetickej surovine z Ruska najviac závislé.

Budapešť aj Bratislava však návrh odmietli podporiť s požiadavkou výrazne dlhšieho prechodného obdobia. Čas na zabezpečenie dostatočných zásob prúdiacich Transalpínskym ropovodom TAL z juhu Európy si vyžiadala aj česká vláda.

Dnešný návrh jej tak podľa Reuters dáva čas do júna 2024. Pokiaľ by sa podarilo kapacitu ropovodu navýšiť skôr, má pre Česko začať platiť embargo už pred spomínaným dátumom. Návrh teraz počíta aj s európskou podporou investícií do novej infraštruktúry či zmiernením hospodárskeho dopadu embarga.

Úpravy sa týkajú aj plánovaného zákazu prepravy ruskej ropy tankermi z krajín EÚ, s ktorým malo problémy najmä Grécko. Namiesto pôvodne navrhovaného mesačného prechodného obdobia teraz počíta s trojmesačnou lehotou.

Komisia urobila zmeny vo svojom pláne uvaliť embargo na ruskú ropu, aby ho podporili aj krajiny, ktoré mali s doterajším návrhom problémy, uviedol pre Reuters zdroj z EÚ oboznámený so záležitosťou. Návrh totiž môže byť schválený len jednohlasne.

Sulík: Nie je pravda, že sa nepripojíme

Minister hospodárstva Richard Sulík v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že Slovensko žiada Európsku úniu o trojročnú výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy. Zároveň odmietol spájanie pozície Slovenska s postojom maďarskej vlády, ktorá embargo odmieta a žiada pre seba trvalú výnimku.

„Nie je pravda, že sa nepripojíme k sankciám proti Rusku,“ povedal Sulík. Slovensko je však podľa ministra spolu s Maďarskom a Českom v špecifickej pozícii, pretože ostatné štáty majú možnosť dodávateľov ropy okamžite zmeniť. Iba desať až 20 percent ruskej ropy je do Európy dodávaných ropovodom, zvyšok je dovážaný loďami. „My súhlasíme s touto sankciou, ale hovoríme, že budeme potrebovať prechodné obdobie, kým sa novej situácii prispôsobíme,“ dodal Sulík.

Maďarský premiér Viktor Orbán uviedol, že jeho krajina nemôže podporiť návrh ropného embarga.„Rovnalo by sa to zhodeniu atómovej bomby na maďarskú ekonomiku,“ povedal Orbán v piatok v rozhovore pre štátny rozhlas. Dodal, že jeho krajina nedokáže nahradiť ruskú ropu ani po 20 mesiacoch, ako návrh komisie predpokladá v prípade Maďarska.

„My presne vieme, čo potrebujeme, predovšetkým na dokončenie tohto procesu potrebujeme päť rokov,“ uviedol Orbán. Podľa neho Maďarsko tiež potrebuje rozsiahle investície do rafinérií a prepravného systému, čo by umožnilo import inej než ruskej ropy. Dodal však, že Budapešť je ochotná rokovať o novom návrhu, ktorý by zohľadňoval jej záujmy.

Maďari budú návrh vetovať

Maďarsko bude vetovať návrh zákazu Európskej únie na dovoz ropy z Ruska, vyhlásil v stredu v rozhovore pre britskú verejnoprávnu televíziu BBC hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács.

Na otázku moderátora, či Budapešť v tejto otázke, v ktorej ide o jednotné vystupovanie EÚ, uplatní právo veta, Kovács odpovedal: „Skrátka áno. Musíte však vidieť, ako Únia funguje. Návrh prichádza z Bruselu, teda z administratívneho byrokratického centra EÚ a nie z členských krajín. Presne vedia, že tento návrh je v rozpore s maďarskými záujmami, nie je realizovateľný, a ak ho schválime, tak tým úplne zničíme maďarské hospodárstvo.“

Kovács pre agentúru Reuters v stredu dopoludnia povedal, že v navrhovanom zákaze EÚ na dovoz ruskej ropy nevidí záruku energetickej bezpečnosti Maďarska.

„Nevidíme nijaké plány ani záruky na to, ako by sa na základe súčasných návrhov dal zvládnuť prechod, a nevidíme ani to, ako by bolo možné zaručiť energetickú bezpečnosť Maďarska,“dodal.

Krajiny EÚ v súčasnosti rokujú o pláne Komisie na šiesty balík sankcií voči Rusku. Na pokračovanie plánu je potrebná jednomyseľná dohoda.

Výnimku z embarga chce aj Bulharsko

Po Maďarsku, Slovenku a Česku požaduje výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy, ktorý navrhuje Európska komisia (EK), aj Bulharsko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Určite budeme trvať na odklade,“ povedal bulharský minister energetiky Alexander Nikolov. Sofia to predloží EK na budúci týždeň, uviedol Nikolov po stretnutí ministrov energetiky krajín juhovýchodnej Európy, Ukrajiny a Azerbajdžanu.

Z dôvodu ruského útoku na Ukrajinu predstavitelia a ministri Rumunska, Grécka, Turecka, Severného Macedónska, Srbska, Ukrajiny, Bulharska a Azerbajdžanu rokovali o spolupráci v oblasti energetickej bezpečnosti a divezifikácie. Cieľom je vytvorenie regionálnej pracovnej skupiny, ktorá by bola súčasťou platformy Európskej únie na nákup energií.

„Vidíme zneužívanie energetiky ako zbrane,“ uviedol bulharský premiér Kiril Petkov.

Ropné embargo EÚ proti Rusku má podporu i kritiku slovenských europoslancov

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu diskutovali o riešení hospodárskych a sociálnych dôsledkov ruskej vojny proti Ukrajine a oboznámili sa aj s obsahom šiesteho balíka sankcií EÚ proti Rusku.

Túto situáciu okomentovali viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že treba urobiť všetko pre zastavenie ruskej agresie na Ukrajine. Je podľa neho stále priestor na stupňovanie sankcií proti Moskve, hoci tie vplývajú aj na Európu a na celý svet.

„Riešenie je v technologickom pokroku a zmenách. V oblasti energetiky treba väčší dôraz na energetickú efektívnosť, zmeny energetického mixu; používať viac obnoviteľné zdroje a demystifikovať jadrovú energiu. Tiež je zhoda na tom, že sa treba odpojiť od agresora, čo sa týka zdrojov energií. Ale urobiť to tak, aby to bolo čo najmenej bolestné a zasiahlo agresora, a nie nás,“ upozornil.

Štefanec priznal, že nie je potešený postojom slovenského ministra hospodárstva ohľadom ruskej ropy. Po konzultáciách s odborníkmi tvrdí, že je možné sa odpojiť od ruskej ropy a dodržať embargo EÚ. „Slovensko musí byť kompenzované, musia byť garantované dodávky energie, a to sa dá iba spoločným európskym postojom – a preto nesmieme pretláčať výnimky. Dnes ide o viac ako iba o zmenu dodávateľa ropy. Ide o obranu slobody a demokracie, a to má väčšiu hodnotu než akékoľvek podnikateľské záujmy,“ dodal.

Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že Slovensku by veľmi pomohlo, ak dostane výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy do EÚ. Podľa jej slov sa Únia bude musieť k tejto téme vrátiť – k dovozu ropy ako takému –, pretože po odstavení ruskej ropy vzrastú ceny ropy z iných krajín, ktoré to budú chcieť využiť, a tento stav môže byť podľa nej pre slovenský priemysel a domácnosti likvidačný.

Solidarita, ktorú v tejto chvíli Európska únia preukazuje Poľsku a Bulharsku – odpojených od ruského plynu –, podľa jej slov funguje. Situácia by sa však „skomplikovala“ pri väčších výpadkoch ropy a plynu. Zároveň upozornila aj na to, že rafinéria na Slovensku nedokáže zaistiť rýchly prechod na iný typ ropy než ruskej.

„My ako europoslanci musíme reflektovať situáciu najbližších dní a rokov. Súhlasím s tým, aby sa postupne ustupovalo od fosílnych palív, ale ešte nemôžeme povedať, že máme náhradu. Elektromobilita by mohla nahradiť benzínové a dieselové vozidlá, ale na Slovensku sú elektromobily cenovo nedostupné pre väčšinu ľudí a je slabo rozvinutý systém nabíjacích staníc naprieč krajinou. Treba do toho investovať, musíme sa na to pripravovať, ale nie je to pre nás otázka najbližších piatich rokov,“ odkázala.

Martin Hojsík (PS) kritizoval to, že Slovensko spolu s Orbánovým Maďarskom žiada výnimku z ropného embarga. Tvrdí, že miliardy, ktoré Európska únia posiela Putinovi na jeho vojnu za ropu a plyn, by mohli zostať doma, v európskych regiónoch a rodinách – ak by sa Európskej únii podarilo zaistiť si zelenú energiu a energetickú účinnosť. „Bude to dobré pre planétu, dobré aj pre Slovensko, ale musíme s tým rýchlo začať, mať jasný plán, ako sa zbaviť závislosti na fosílnych palivách, a spolupracovať na tom v rámci Európy,“ vysvetlil.

Robert Hajšel (Smer-SD) v tejto súvislosti pripomenul, že každý štát má iné problémy, ktoré budú súvisieť s odstrihnutím od ruskej ropy a plynu. „Štáty ako Slovensko a Maďarsko, ale aj Rakúsko a Česko sú tým asi najviac postihnuteľné. Nielen preto, že sú najviac závislé od dovozu ruskej ropy a plynu, ale sú aj najďalej od terminálov, ktoré sa nachádzajú na pobreží Baltského, Jadranského či Stredozemného mora,“ upozornil.

Dodal, že treba zaistiť nielen dostatočnú kapacitu týchto prímorských terminálov, ale aj dobudovať interkonektory, ktoré privedú plyn z terminálov do stredu Európy. „Zároveň musíme mať istotu, že štáty zemepisne bližšie k terminálom pri mori budú solidárne a ochotné sa s nami podeliť aj za situácie, keď ani ony samy nebudú mať dosť plynu,“ opísal situáciu Hajšel.

Zdroj: tvnoviny.sk / openiazoch.zoznam.sk / hnonline.sk / info.sk