Znefunkční Lipšic špeciálnu prokuratúru? Politická minulosť ho už zaťažuje

Zadržanie Vladimíra Pčolinského ukázalo, aký škodlivý vplyv môže mať politická a advokátska minulosť Daniela Lipšica na jeho výkon funkcie špeciálneho prokurátora. 

„Takýto postup v prípade konfliktu záujmov by však mala byť len veľmi zriedkavá výnimka, nie pravidlo, ktoré sa črtá ako veľmi veľká pravdepodobnosť najbližších dní. Ak je špeciálny prokurátor v konflikte záujmov a kompetencie špeciálneho prokurátora vykonáva jeho zástupca, tak jeho funkcia je de facto nefunkčná. Či takáto nefunkčnosť prerastie do paralyzácie, ukáže blízka budúcnosť,“ upozorňuje Matej Marhavý z Iniciatívy advokátov za právny štát (IAPŠ). Zodpovednosť za fungovanie špeciálnej prokuratúry ako celku nesie generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ak by mal však funkciu špeciálneho prokurátora vo väčšine prípadov prakticky prevziať jeho zástupca, išlo by podľa Marhavého o akési obchádzanie zákona.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic rozhodol o presunutí všetkých úkonov nadriadeného prokurátora v prípade zadržania riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského na svojho zástupcu Petra Kysela. Dôvodom je konflikt záujmov. Pčolinský bol kedysi blízkym Lipšicovým spolupracovníkom na ministerstve vnútra. Teraz je obvinený okrem iného aj na základe výpovede muža, ktorého Lipšic ešte ako advokát zastupoval. Urobil špeciálny prokurátor správne?

Pred voľbou špeciálneho prokurátora prebehli v odbornej aj laickej verejnosti diskusie, ako môže aktívny advokát v mnohých exponovaných kauzách prejsť takpovediac na druhú stranu a pôsobiť ako prokurátor. Práve presunutie právomoci kvôli konfliktu záujmov bola navrhovaná cesta, ako môže vykonávať funkciu špeciálneho prokurátora aj donedávna aktívny advokát. V prípade Vladimíra Pčolinského išlo o takú blízku osobu, že presunutie úkonov je logickým a správnym rozhodnutím špeciálneho prokurátora. Takýto postup v prípade konfliktu záujmov by však mala byť len veľmi zriedkavá výnimka, nie pravidlo, ktoré sa črtá ako veľmi veľká pravdepodobnosť najbližších dní. Otázka znie, či je riešením posúvanie právomocí v takomto rozsahu na podriadeného prokurátora Kysela.

Lipšic vystupoval aj ako svedok v akcii Očistec, v kauze Plevel zastupoval kajúcnikov Františka Tótha a Pavla Polku, v akcii Judáš kajúcnika Borisa Beňa, v prípade obvineného Kajetána Kičuru kajúcnika Mariána Gogu, i poškodených v prípade najznámejšej mediálnej kauzy vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Bude Lipšic aj v týchto všetkých kauzách v konflikte záujmov, alebo sa to väčšmi týka skôr Pčolinského, ktorý bol jeho spolupracovníkom či dokonca asi až osobným priateľom?

V prípade obvineného Mariána Gogu po poslednom rozhodnutí Ústavného súdu Generálna prokuratúra už naznačila, že špeciálny prokurátor bude opäť v konflikte záujmov. Ako vo všetkom v živote je vždy potrebné hodnotiť mieru, pretože vylúčenie sa kvôli potenciálnemu konfliktu záujmov je bežnou praxou v justičnom systéme. Problém nastane vtedy, ak tých prípadov je mimoriadne veľa a dotyčná osoba v konflikte záujmov musí medzi nimi zložito kľučkovať. Tak je to, žiaľ, aj v prípade Lipšica.

Akú časť agendy Špecializovaného trestného súdu podľa vášho odhadu môže tento konflikt záujmov zasiahnuť, ak vieme, že len v rámci známych akcií NAKA, Očistec, Judáš, Plevel, Búrka bolo zadržaných a obvinených zhruba sto prominentných funkcionárov z radov orgánov činných v trestnom konaní či justície?

Toto si naozaj netrúfam odhadnúť. Tipovať preto percentuálny podiel agendy, ktorú potenciálny konflikt záujmov špeciálneho prokurátora môže zasiahnuť, nie je namieste. Ale v tých kauzách, ktoré ste vymenovali, je konflikt záujmov špeciálneho prokurátora zrejmý.

Už je alebo ešte len bude funkcia špeciálneho prokurátora naozaj paralyzovaná?

Je to veľmi zložitý právny stav. Špeciálny prokurátor síce zodpovedá v zmysle zákona za svoju činnosť generálnemu prokurátorovi, ale generálny prokurátor mu nemôže nariadiť, aký úkon má vo veci vykonať a takisto nemôže vykonať úkon namiesto neho. Generálny prokurátor teda môže konkrétnu vec sledovať, ale nemôže do nej zasahovať. Ak je špeciálny prokurátor v konflikte záujmov a kompetencie špeciálneho prokurátora vykonáva jeho zástupca, tak jeho funkcia je de facto nefunkčná. Či takáto nefunkčnosť prerastie do paralyzácie, ukáže blízka budúcnosť.

Prečo ste sa neozvali skôr, teda pred samotnou voľbou špeciálneho prokurátora, lebo už vtedy bolo pomerne zjavné, že podobná situácia môže nastať?

Voľba bola mimoriadne sledovanou politickou témou a vstupovanie do tohto procesu zo strany našej iniciatívy by nebolo správne. My sme apolitickou iniciatívou a plne rešpektujeme vôľu 79 poslancov Národnej rady, ktorí rozhodli, že Daniel Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom. Naše vyjadrenie sa k téme je iba poukázaním na stav, ktorý nastal na základe medializovaných informácií.

Vo funkcii bude Lipšic sedem rokov. Čo teraz, čo navrhujete, kde vidíte východisko z tejto situácie?

Východisko zo situácie je v rukách samotného špeciálneho prokurátora a generálneho prokurátora, voči ktorému špeciálny prokurátor nesie zodpovednosť. Dovolím si odhadnúť, že v najzložitejšej situácii je Lipšic teraz, keď uplynul iba krátky čas po skončení jeho aktívnej advokátskej činnosti. Následne budú zrejmé ubúdať kauzy, do ktorých bol zainteresovaný ako advokát. Ale je potrebné brať do úvahy fakt, že jeho bývalí kolegovia z advokácie sa budú pravdepodobne naďalej venovať trestnej obhajobe, že kauzy, ktoré zakladajú konflikt záujmov špeciálneho prokurátora sa tak skoro neskončia a budú priamo alebo nepriamo prepojené s ďalšími novými kauzami.

Iniciatíva za právny štát navrhuje, aby dozor v týchto kauzách prevzal generálny prokurátor. Prečo? Nestačí na to Lipšicov námestník Peter Kysel?

Špeciálny prokurátor zodpovedá za svoju činnosť generálnemu prokurátorovi, aj keď generálny prokurátor dnes nemôže zasahovať do jednotlivých úkonov. Generálny prokurátor teda nesie zodpovednosť za fungovanie špeciálnej prokuratúry ako celku. Ak by mal však funkciu špeciálneho prokurátora vo väčšine prípadov prakticky prevziať jeho zástupca, išlo by o akési obchádzanie zákona, podľa ktorého špeciálneho prokurátora volí Národná rada. A to podľa nás nie je správne.

Ako by sa k tomu mal postaviť generálny prokurátor Maroš Žilinka? Má vôbec nejaké dobré možnosti?

To je už na jeho slobodnom rozhodnutí. Netreba zabúdať, že špeciálny prokurátor je síce samostatne volený Národnou radou, ale hierarchicky je pod generálnym prokurátorom ako jeden z jeho námestníkov a zo zákona mu za svoju činnosť zodpovedá. Preto je dôležité, ako sa so vzniknutou situáciou generálny prokurátor vyrovná.

Aj Žilinka bol pred zhruba desiatimi rokmi Lipšicovým spolupracovníkom na ministerstve vnútra. Nie je aj on v konflikte záujmov, ak má riešiť situáciu okolo Lipšicových konfliktov záujmov?

Odpovedal by som rámcovo. Kto, s kým a kedy spolupracoval a pozná sa, je na Slovensku často kladenou otázkou. Sme pomerne malá krajina, kde sa mnohí odborníci v jednotlivých oblastiach poznajú, spolupracovali alebo spolupracujú. Je to úplne prirodzená vec.

Je podľa vás namieste riešiť či zvažovať možnosť jeho odvolania z funkcie?

Opakujem, že Iniciatíva advokátov za právny štát vznikla ako striktne apolitická a toto je čisto politická otázka.

Ako očakávate, že táto situácia dopadne? Aký to bude mať dôsledok na stíhanie závažných trestných činov a stav spravodlivosti na Slovensku?

Pevne verím, že spravodlivosť na Slovensku touto situáciou neutrpí. Impulzom k vzniku našej iniciatívy bola kriminalizácia nášho kolegu advokáta Martina Ribára, ktorý je už rok a pol vo väzbe prakticky za výkon svojej činnosti ako advokáta. Podarilo sa nám rozbehnúť celospoločenskú diskusiu o neprimerane prísnej legislatíve upravujúcej kolúznu väzbu. Sme presvedčení, že dôjde v krátkom čase k zmenám v legislatíve. Samozrejme, že spravodlivosť je to, čo chceme všetci dosiahnuť, to sa však dá iba vtedy, ak budeme všetci vykonávať svoju prácu poctivo. Sme poslední, ktorí by sme chceli sťažovať prácu vyšetrovateľom a prokurátorom, nemáme nijaké väzby na politické záujmy. Smrť generála Milana Lučanského v kolúznej väzbe, smrť advokáta Ľubomíra Krivočenka, ktorému zrejme nebola poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť, kolúzna väzba strávená na psychiatrickom covidovom oddelení Jozefa Brhela, pokus o samovraždu a úplne zrútenie Moniky Jankovskej a mnoho ďalších mediálne neznámych osudov, kde spoločným menovateľom je kolúzna väzba, však poukazujú na určité negatívne trendy, na ktoré je nutné poukazovať.

V prípade Mariána Gogu Ústavný súd rozhodol o protizákonnosti jeho väzby. Vaša iniciatíva na problém s praxou väzobného stíhania už upozorňuje viac ako rok. Je to ale len jeden prípad, považujete to skôr za výnimku alebo za nastupujúci trend?

My upozorňujeme na nástrahy kolúznej väzby už dlhší čas. Reťaz tragédií a zničených životov, nám, žiaľ, dáva za pravdu a zďaleka nejde len o medializované prípady. Podmienky kolúznej väzby treba jednoznačne a rýchlo zmeniť.

Čo z tohto rozhodnutia vyplýva smerom k ďalším väzbám?

Ústavný súd stanovil jasné kvalitatívne parametre odôvodnenia kolúznej väzby. Takéto kvalitatívne parametre odôvodnenia chýbali v rozhodovaní o väzbe Martina Ribára aj v mnohých iných veciach, takže je logické, že v tomto smere by mala nastať zmena.

VIDEO: Daniel Lipšic po grilovaní poslancami pri výbere špeciálneho prokurátora (1. 2. 2021):

Zdroj: pravda.sk