„Zmluva s Gazpromom o dodávkach ruského plynu je pre Slovensko výhodná. Ak by sme ho nakupovali inde, minieme o 140 miliónov eur viac

Variantu odstavenia plynovodu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko nemáme vyskúšanú, takže nevieme, či dokážeme zo západných zdrojov dostať dostatok plynu fyzicky na Slovensko,“ tvrdí šéf SPP.

V rozhovore denníka Hospodárske noviny s novým šéfom SPP Vojtechom Ferenczom sa dočítate, či sa obáva, že od roku 2025 nepotečie z Ukrajiny plyn na Slovensko, prečo musíme platiť za ruský plyn aj keby nám Gazprom nič neposlal, a čo by urobili Rusi, keby sme im neposlali zaň peniaze, o koľko viac by v SPP platili za plyn, keby dodávky kompletne nahradili neruským plynom, al aj to, koľko plynu prúdilo vlani z Ruska na Slovensko.

Na konci roka sa končí plynová tranzitná zmluva medzi Ukrajinou a ruskou stranou. Kyjev za súčasných podmienok nemal, pochopiteľne, záujem rokovať o predĺžení kontraktu. V médiách medzitým prebehli správy, že ruský plyn sa môže zastaviť. Ste zo situácie nervózni?

Sledujeme danú situáciu, lebo sa nás týka. Vojnu odsudzujem, lebo veci sa majú riešiť inak ako silovo vojensky. S najväčšou pravdepodobnosťou od prvého januára 2025 nebude obnovená tranzitná zmluva medzi Ruskom a Ukrajinou tak, ako je to nastavené teraz. Bola to aj téma diskusií v Bruseli, kde som sa nedávno zúčastnil. Tému sme otvorili aj s eurokomisárom Marošom Šefčovičom. V SPP situáciu analyzujeme a dovolím si tvrdiť, že som optimista. V každom momente budeme pripravení na to, aby sme v priebehu roka mali plyn pre všetkých našich zákazníkov, teda tak pre domácnosti, ako aj pre priemyselných odberateľov. Nie je tajomstvom, že s Gazpromom máme dlhodobý kontrakt, ktorý platí do roku 2034. Ten je postavený na takzvanom princípe take or pay. Čiže aj keď plyn neodoberieme, musíme zaň platiť.

A keby sme ho nezaplatili?

Je veľmi pravdepodobné, že ruský zmluvný partner by dal podnet na medzinárodné arbitrážne konanie. V médiách boli rôzne vyhlásenia, že sa musíme od Ruska odpojiť, hypoteticky áno, ale prakticky to je takmer nevykonateľné. Treba povedať, že kontrakt, ktorý máme s Gazpromom, je pre nás ekonomicky najvýhodnejší. Tím analytikov SPP dostal odo mňa pred pár mesiacmi úlohu: Ak nebude plyn z Gazpromu a my ho nakúpime z iného zdroja a fyzicky prepravíme na Slovensko, o koľko viac zaplatíme? Suma navyše sa pohybuje na úrovni 140 až 150 miliónov eur. A to sa týka len SPP. Keď si zoberieme celý slovenský trh, bude to okolo 210 miliónov eur. Predraženie je totiž spôsobené tranzitnými poplatkami, ktoré navyše stále narastajú a ani táto suma teda nemusí stačiť. Kto to zaplatí? Zákazníci? Alebo štát bude viac regulovať a kompenzovať? Mne osobne sa celoplošné kompenzácie nepozdávajú, lebo podporovať by sme mali cielene. Ako ekonóm sa za svoj názor nehanbím. Navyše, pri preprave plynu v smere západ – východ čelíme vážnym infraštruktúrnym obmedzeniam, mimo územia Slovenska, a plyn zo Západu by sa k nám v niektorých scenároch ani nemusel dostať.

Čo nastane v momente, keď od prvého januára zostane rúra z východu prázdna? Vieme sa spoľahnúť na trasy z Poľska či Maďarska?

Robíme kroky k tomu, aby sme mali dostatok plynu či z Gazpromu alebo bez neho. Existujú hypotetické trasy dodávok z juhu a zo severu. Preto hovorím hypotetické, lebo tieto trasy neboli ešte pre dodávky na Slovensko tak výrazne využívané. Minulý rok mal SPP k dispozícii až 150 percent objemu spotreby plynu pre svojich zákazníkov. Urobili sme si dobre domácu úlohu a vďaka tomu sme mali 50-percentnú rezervu a boli sme pripravení na možnosť, že nám Rusko prestane dodávať surovinu.

Hovoríte, že ste ekonóm, no z finančného hľadiska sa oplatí mať takúto veľkú rezervu?

Ak zohľadníme rozdiel v tranzitných poplatkoch, tak plyn z dlhodobého kontraktu sme aj v roku 2023 dodávali prioritne našim koncovým zákazníkom na Slovensku. S plynom, ktorý sme nakúpili cez diverzifikačné zmluvy, sme obchodovali na veľkoobchodnom trhu. Išlo o klasický trading, teda kúpili sme a so ziskom sme predali. Len malú časť sme fyzicky prepravili na Slovensko, približne sedem percent. Čiže na Slovensku máme mix plynu, pričom platí, že veľká väčšina je ruského. V súčasnosti, v rámci zvýšenia bezpečnosti dodávok plynu, ešte vedieme internú diskusiu o prípadnom zvýšení zásobníkovej kapacity pre našich zákazníkov zo 14 terawatthodín na 20 terawatthodín. Možno to spravíme na rok, no na budúcu zimu sme aj napriek tomu veľmi dobre pripravení. Bezpečnosť dodávok plynu pre našich zákazníkov zostáva naďalej pre nás prioritou.

Ako ste povedali, alternatívny plyn je vďaka tranzitným poplatkom drahší o 140 miliónov eur. No na druhej strane, krajina ako Nórsko z výnosov nefinancuje vojnu, čo je prípad Ruska.

Súhlasím s tým. Ale ak sa odstaví plynovod z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko, tak dosiaľ nemáme vyskúšané, či dokážeme zo západných zdrojov dostať dostatok plynu fyzicky na Slovensko. Túto tému sme predniesli aj v Bruseli. Ak východná vetva bude odpojená a prepravná kapacita zo Západu nebude postačovať na pokrytie našich potrieb, čo poviete ľuďom? Toto bude riziko. Plynu je síce vo svete dostatok, ale prepravné trasy a ich kapacita sú problém. Navyše, z dôvodu európskych nariadení musíte ročné prepravné kapacity na nadchádzajúci rok rezervovať už tento rok v júli, teda v čase, keď o budúcnosti dodávok ruského plynu nebude rozhodnuté. Na to, aby sme rezervovali kapacitu pre celý objem plynu, ktorý v súčasnosti odoberáme od Gazpromu, potrebujeme značné finančné prostriedky. Teraz ich rezervujeme, objednáme si dodávku plynu na budúci rok, no medzitým sa politicky dohodne, že východná trasa bude funkčná… To znamená, že v celom procese je zatiaľ mnoho rizík.

Hovoríte aj o severnom koridore Poľsko – Slovensko, ktorý sa sprevádzkoval len v roku 2022. Vďaka nemu sme prepojení už so všetkými susedmi. Majú Polici záujem dodávať komoditu?

V SPP som od konca novembra a tejto téme som sa venoval niekoľkokrát. Zostal som nemilo prekvapený extrémnou zložitosťou procesu získania licencie, ktorá by okrem iného umožnila SPP nakupovať plyn prostredníctvom poľského LNG terminálu Świnoujście. Už dvakrát som podpisoval rôzne dokumenty a žiadosti na to, aby sme licenciu dostali, a poľské úrady nás niekoľkokrát odmietli. V ostatných európskych krajinách je proces získania obdobnej licencie výrazne jednoduchší. Môj názor je taký, že ak má jednotný trh Únie fungovať, nemôže byť ohrozená energetická bezpečnosť vnútrozemských členských štátov len z dôvodu vysokých administratívnych nárokov niektorých krajín.

Na druhej strane, poľský prepravný systém je možné bez potreby licencie využiť aj na prepravu plynu Zo západu na Slovensko a obísť tak skôr spomínané infraštruktúrne obmedzenia. Treba si však uvedomiť, že táto alternatíva predraží dodávku zemného plynu na Slovensko ešte výraznejšie.

Ukrajina síce nemá od roku 2025 záujem prepravovať plyn z Ruska, no často sa poukazuje na to, že surovinu by na hraniciach s Ruskom mohol prebrať európsky obchodník a dopraviť surovinu na Slovensko. Debatuje sa na Európskej úrovni o tejto téme a je na tomto zhoda?

Nechcem prezrádzať detaily, ale máte dobré informácie. V ukrajinskom bode Sudžha by mohli plyn preberať Európska únia alebo konzorcium firiem. Pri spoločnom rokovaní vlády Slovenska a Ukrajiny sa tieto záležitosti riešili. Môžem prezradiť toľko, že SPP je v tomto smere jeden z najaktívnejších hráčov.

Čo znamená, že SPP je v tomto smere jeden z najaktívnejších? Mohli by ste byť jedným z obchodníkov, ktorí by plyn preberali?

Áno, a nesnažíme sa o to preto, aby sme mali na tom nejaký profit. Prvoradá je energetická bezpečnosť a dostatok plynu pre slovenské domácnosti a priemysel.

Bude súhlasiť ruský Gazprom, aby ich plyn kupoval tretí hráč?

S Gazpromom o týchto veciach nerokujeme, čiže to neviem komentovať. Na druhej strane Gazprom je dodávateľ a tiež si potrebuje zachovať svojich zákazníkov. Vnímam, že štvrtý kvartál tohto roka bude zaujímavý. Máme tu Čínu, ktorá má vysoký apetít po plyne. Máme tu konflikt Izraela a Iránu, čo bude mať podľa mňa vplyv na ceny energií.

Slovensko má nevýhodu v tom, že nemá priamy prístup k moru. Má SPP záujem o slot v nejakom LNG termináli? Záujem ste mali o Poľsko. Váš predchodca Miroslav Kulla hovoril v rozhovore pre HN o nemeckých alebo talianskych.

Nechcem ísť do detailov, ale vedieme rozhovory. Koncom mesiaca cestujem práve do Talianska. Do podrobností ísť nemôžem. V každom prípade platí, čo som hovoril už skôr, a to, že plynu je v Európe dostatok a pre nás je v zásade jedno, či ide o európsku produkciu, africkú produkciu alebo plyn z iného zdroja, ktorý bol do Európy prepravený ako LNG. Problém je, ako som už viackrát spomínal, v úzkych miestach infraštruktúry, ktorá bola roky budovaná práve na prepravu plynu v smere Východ – Západ, a nie naopak.

V minulých rokoch SPP uzatvoril niekoľko diverzifikačných kontraktov, ich cieľom je byť poistkou v prípade, keď sa zastaví surovina z Východu. Máte diverzifikačné zmluvy už aj na rok 2025?

Samozrejme. Cieľom je, aby sme mali diverzifikačné zmluvy do 75-percentnej spotreby našich zákazníkov. Toto je náš plán na tento rok. Aby ste si to lepšie predstavili, tieto zmluvy sa neuzatvárajú tak, že v januári si kúpite celý objem. V súčasnosti máme diverzifikačné kontrakty na približne 40 percent spomínaného objemu. Zároveň sa na možný výpadok hlavného nákupného kontraktu pripravujeme tiež prostredníctvom zásobníkov, kde máme plán mať na konci tohto roka zásobníky naplnené na maximálnu možnú hodnotu.

Minulý týždeň prišla aj delegácia z Azerbajdžanu. Ministerka hospodárstva Denisa Saková informovala o podpísaní memoranda s Azerbajdžanom. Nebudú dodávky plynu ohrozovať možné budúce konflikty o Náhorný Karabach?

Osobne si to nemyslím. Bol som v Baku osobne rokovať. Bolo mi potvrdené, že plynu majú dostatok a každý rok otvárajú nové ťažobné polia. Sú schopní dodávať. Opätovne, aj tu je problém dodávky, kvôli vzdialenosti a tranzitným poplatkom a nárokom na rozvoj infraštruktúry.

Plyn stojí na trhu aktuálne okolo 30 eur za megawatthodinu. Dodávky na leto 2025 sa dnes hýbu na úrovni 35 eur. Vidíte už situáciu optimisticky?

Ceny elektriny a plynu sú výrazne pod vplyvom geopolitických udalostí. Máme tu stále konflikt Rusko – Ukrajina. Existuje tiež problém Izrael a Irán, nehovoriac o voľbách do Európskeho parlamentu, a v Bruseli cítiť napätie. Pri cenách plynu som aj tak skôr optimista a pevne verím, že klesnú. Otázne je, akú úlohu bude plyn zohrávať v budúcnosti. Ja si myslím, že dôležitú. Bol som štátny tajomník na ministerstve hospodárstva v rokoch 2016 až 2020. V roku 2016 každý hovoril o nevýhodách a nebezpečí jadra. Teraz je čo s jadrom? Úplne v pohode. Jadro je bezemisné a životnosť jadrových elektrární je viac ako 60 rokov. Zemný plyn tiež patrí do európskeho energetického mixu a bude ešte nejaký čas slúžiť ako významný energetický nosič.

Myslíte si, že odlišné nazeranie na plyn môže nastať aj v Nemecku, ktoré ani jadro nepovažuje za bezemisné, a plyn už vôbec nie?

Čítam ekonomické články a nemecké výrobné firmy hovoria, že ich konkurencieschopnosť sa reálne znižuje. Jedným z dôvodov je vysoká cena energií. Počul som názory nemeckých priemyselníkov, ktorí sa negatívne pozerali na rozhodnutie o vypnutí ich jadrových elektrárni po havárii vo Fukušime. A doteraz im fungujú uhoľné elektrárne. Môj názor je, že plyn tu ešte bude. Treba robiť na projektoch, ktoré nám umožnia fungovať udržateľne, ale na druhej strane musíme byť aj racionálni. Podporujeme rozvoj OZE ako veterné parky, biometán, pretože v istom momente nás čaká prechod z plynu na obnoviteľné zdroje. No pokles spotreby plynu bude postupný a úplne ho nevieme nahradiť ani o päť alebo desať rokov. Nejaký čas ešte budeme s plynom žiť.

Ako bolo povedané, ceny plynu na trhu sú už relatívne nízke oproti rokom 2022 a 2023. Obdobie nákupov suroviny, z ktorého sa tvorí cena komodity pre domácnosti, bude prebiehať ešte do konca septembra. Máte analýzy, čo by mohlo čakať domácnosti od budúceho roka?

Ťažko sa na to jednoducho odpovedá. Čo môžeme povedať, je to, že plyn je v súčasnosti lacnejší ako vlani. Avšak regulačný úrad sa rozhodol zmeniť parametre trhu. Preto s ním v súčasnosti aktívne komunikujeme a prepočítavame vplyv pripravovaných nových cenových vyhlášok. Jedna z nových vyhlášok napríklad mení referenčné obdobie nákupu plynu. Štandardne platí od 1. októbra do 30. septembra nasledujúceho roka. Z toho sa vypočítajú priemerné ceny pre domácnosti či regulované firmy. Predseda regulačného úradu však teraz navrhol, aby sa dané obdobie skrátilo do 30. júna. Každý dodávateľ plynu má však už zabezpečenú svoju stratégiu nákupu, podľa ktorej zabezpečuje komoditu pre regulovaný segment.

Táto zmena nám teraz naruší naše procesy. V cenovej regulácii treba zohľadniť aj možné zvýšené náklady na tranzit plynu a náklady na skladovanie. Inštitút finančnej politiky predpokladá pre domácnosti 20-percentný nárast cien od nového roka, ale nevidel som spôsob ich výpočtu. Ja osobne si myslím, že to bude nižšie číslo. Avšak stále je mnoho otázok nezodpovedaných. Bude štát kompenzovať celoplošne alebo vybraným skupinám? Ja osobne by som kompenzoval len vybraným skupinám. A od toho sa bude odvíjať cena plynu na rok 2025.

Ako vnímate skrátenie referenčného obdobia na 30. jún? Z histórie vieme, že v roku 2022 skracoval úrad obdobie nákupov elektriny a dopadlo to tak, že cena silovej zložky regulovaným firmám stúpla na 400 až 500 eur za megawatthodinu. Štát mal vtedy dobrý úmysel, no popálil sa. Nie je preto nebezpečné zasahovať do obdobia nákupov?

Ťažko na to teraz reagovať. Ale keď počas behu meníte parametre, tak je to nebezpečné. To je môj názor. Môžeme hovoriť o skracovaní obdobia, ale prečo 30. jún? Nepoznám ten dôvod. Interne sme diskutovali o tom, ktoré obdobie by bolo lepšie, a skôr sa prikláňame ku koncu letných prázdnin. Vyslovili sme názor a poďme diskutovať.

Holjenčík je k diskusii naklonený?

Komunikujeme s ním, spolu s celým energetickým trhom.

Máte informácie, či rezort hospodárstva pripravuje cielenú pomoc a komu by mohol plyn a v akej výške narásť?

My nie sme tí, ktorí rozhodujú o cene. Svoju myšlienku som predostrel v politických kruhoch. Tá hovorí, že štát musí uvažovať, akým spôsobom kompenzovať a do akej hĺbky. Nechcem však byť ten, kto povie, ako nastaviť systém kompenzácií. Po vydaní rozhodnutia ministerstva hospodárstva vo všeobecnom hospodárskom záujme v januári a následnom súvisiacom rozhodnutí regulačného úradu o znížení ceny za dodávku plynu zraniteľným odberateľom som upozornil, že to má negatívny vplyv na náš hospodársky výsledok.

Holjenčík nám v januári v rozhovore povedal, že „našimi rozhodnutiami sme znížili požiadavku na kompenzácie zo štátneho rozpočtu v elektroenergetike o sumu 370 miliónov eur. Prepísali sme niektoré parametre účastníkom trhu. Vydali sme 300 nových rozhodnutí, ktoré ušetrili túto sumu.“ Vám teda úprava vyhlášok priniesla straty?

Áno, znížila sa nám regulovaná cena plynu na základe rozhodnutia regulátora. Preto dostaneme nižšiu kompenzáciu. Regulátor využil svoje kompetencie, ale povedal som mu aj to, aké negatívne dosahy to na nás bude mať.

A poviete aj sumu, o ktorú ste prišli zmenou vyhlášok?

Nateraz ju nebudem komunikovať, všetko uvidíte v hospodárskych výsledkoch za rok 2024.

SPP je aj súčasťou memoranda so Slovenskými elektrárňami, ktoré stropuje ceny elektriny pre domácnosti. Kým elektrárne dodávajú silovú časť, SPP robí takzvaný diagram. Ako sa vás dotýka táto úloha?

Dodávku elektriny pre domácnosti v súčasnosti zabezpečujeme v zmysle príslušných uznesení vlády a rozhodnutí ministerstva hospodárstva vo všeobecnom hospodárskom záujme. Zmluva o implementácii mimoriadnych opatrení na elimináciu dosahu nárastu cien elektrickej energie na vybrané skupiny odberateľov stanovuje presný proces vysporiadania práv a povinností medzi jednotlivými zmluvnými stranami. Nemáme s tým problém. Bude však otázka, či bude SPP pokračovať ako agent aj v budúcich obdobiach, ak sa v schéme stropovania cien bude pokračovať.

SPP vlani zarobil v roku 2022 vyše 20 miliónov eur, výsledky za minulý rok ešte nie sú, no viete ich priblížiť?

Hospodárske výsledky SPP za rok 2023 budú lepšie ako rok predtým. A týka sa to nielen prevádzkového hospodárskeho výsledku, ktorý je vlastne odrazom úspechu spoločnosti, ale aj čistého zisku, do ktorého vstupujú príjmy z dividend dcérskych spoločností. Výsledky zverejníme v priebehu najbližších týždňov. Veľmi aktívne tiež nastavujeme hospodárenie SPP v roku 2024. Pripravili sme kvalitný hospodársky plán, taktiež parametricky iný strategický plán, ako sa doteraz pripravoval v podmienkach SPP, a aktívne priebežne vyhodnocujeme každú jednu oblasť hospodárenia SPP.

Čo sa týka investícií, kde vidí SPP najlepšie príležitosti? Zámery máte na viacero aktivít výroby energií z OZE, ako napríklad veterné parky, prípadne spoločný podnik s Brantnerom.

Do roku 2030 plánujeme do projektov zameraných na výrobu energií z OZE investovať, sami alebo v spolupráci s partnermi, viac ako 500 miliónov eur. Našou úlohou je pripraviť pre zákazníkov alternatívu vo forme energie z obnoviteľných zdrojov a energetických služieb znižujúcich spotrebu fosílnych palív. SPP sa aktívne zapája do výroby elektriny z vetra, pretože ide o najčistejší zdroj energie. Výber lokalít je podmienený optimálnou rýchlosťou vetra, ktorá zabezpečí efektívne využitie obnoviteľných zdrojov energie, ako aj návratnosť celého projektu.

V oblasti rozvoja výroby biometánu v projektoch energetického a biologického zhodnotenia odpadov sme spolu s partnerskou spoločnosťou Brantner Slovakia založili spoločný podnik. Jeho cieľom je budovanie technologických centier na podporu cirkulárnej ekonomiky, ktoré premenia komunálny odpad, ktorý dnes končí na skládke, okrem iného na biometán a biokompost. Napríklad v Nových Zámkoch očakávame, že v lete spoločne spustíme optickú triediacu linku a za dva roky pribudne aj technológia na výrobu biometánu. Som autorom práce Inovačný potenciál a bariéry surovinovo-energetického zhodnocovania odpadov – v nej označujem odpad ako potenciálny energetický zdroj.

Pred ministerstvom hospodárstva som pôsobil na rezorte životného prostredia a mám k tejto téme blízko. Tretia oblasť je fotovoltika, 14 školám sme doteraz vybudovali fotovoltické systémy a budeme pokračovať v ďalších projektoch. Na jeseň spúšťame aj fotovoltiku pre domácnosti. SPP pracuje na tom aby sme sa odlíšili od konkurencie. Budeme mať plyn a čistú elektrinu pod jednou strechou. Popri tom sa venujeme aj rozvoju nízkoemisnej alebo bezemisnej dopravy v podobe budovania staníc na stlačený a skvapalnený plyn CNG/LNG aj rozvoju elektromobility. V súčasnosti najmä v rámci našich areálov po celom Slovensku. Ďalšie nabíjacie stanice otvoríme 16. mája u nás v areáli SPP na Moldavskej v Košiciach.

Je tu teda aj téma odpadov a výroba biometánu. Ukazuje sa, že o odpady bude veľký záujem. Vy z neho plánujete vyrábať biometán, spaľovne ho chcú zase premieňať na teplo. Veľkú spaľovňu na komunálny odpad plánuje postaviť aj Slovnaft, plus súčasné dve zariadenia v Bratislave a Košiciach sa rozširujú. Nebudete si v odpadoch konkurovať?

Keď som pôsobil na ministerstve životného prostredia, Slovensko bolo kritizované z Bruselu s tým, že príliš veľa skládkujeme. Ak si správne spomínam, v roku 2015 až 2016 sme skládkovali až 70 percent všetkého odpadu. Dovolím si tvrdiť, že odpadu máme dosť.

Zdroj: hnonline.sk