Žilinka odmieta konšpirácie o nadužívaní paragrafu 363 Trestného poriadku a zaťahovanie prokuratúry do politického boja, ako to robí Čaputová, Heger & spol.

Generálny prokurátor SR prostredníctvom paragrafu 363 zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa NAKA o stíhaní poslanca Martina Borguľu za podplácanie, ako aj rozhodnutie Lipšicovho prokurátora o zamietnutí sťažnosti, ktorú obvinený podal na ÚŠP. „Rozhodli bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na vznesenie obvinenia v súlade s Trestným poriadkom!,“ konštatoval Žilinka. Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby zrušil obvinenie vyšetrovateľa, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta zaťahovanie prokuratúry do politického boja. Reagoval tak na kritiku povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) za nadužívanie paragrafu 363 Trestného poriadku.

„Použitím paragrafu 363 som nikdy nikomu nepomáhal zbaviť sa obvinenia a už vôbec nie preto, že ide o osobu vplyvnú,“ uviedol Žilinka na sociálnej sieti.

Generálny prokurátor tvrdí, že k aplikácii tohto procesného inštitútu vždy pristupoval bez ohľadu na osobný status osoby obvineného a v súlade s jeho účelom, ktorým je odstránenie porušenia zákona v rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) alebo v konaní, ktoré im predchádzalo, teda v prípravnom konaní.

„Neodstránenie porušenie zákona z mojej strany, ak som ho prieskumom trestných vecí zistil, by nebolo ničím iným, ako rezignovaním na plnenie zákonných úloh prokuratúry a generálneho prokurátora SR,“ skonštatoval.

Paragraf 363 je podľa Žilinku platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku SR a generálny prokurátor ho nemôže ignorovať len preto, že jeho aplikácia nevyhovuje určitej časti spoločnosti. „Nie je ani vinou generálneho prokurátora SR, že sa nenašla v Národnej rade SR politická vôľa a sila presadiť jeho zmenu,“ poznamenal.

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vnesenie obvinenia voči poslancovi Národnej rady SR Martinovi Borguľovi pre prečin podplácania i rozhodnutiu špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu obvinenia. Dôvodom je podľa šéfa prokuratúry nesplnenie podmienok pre vznesenie obvinenia.

„Skutok, ktorý je uvedený v uznesení obvinenia, neobsahuje fakty, ktoré zamedzia zameniteľnosti skutku, opis skutku a trestné stíhanie sa neopieralo o náležité zistenia skutkového stavu v nevyhnutnej miere potrebnej na vznesenie obvinenia,“ uviedol Žilinka.

Vyjadrenia povereného predsedu vlády SR považuje Žilinka za čisto politické, bez prejavenia čo i len snahy o zdanie objektívnosti a odbornosti.

Heger na sociálnej sieti uviedol, že zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora bola najväčšia chyba koalície, pričom nádej, ktorú do neho vkladali, premenil na beznádej. Premiér hovorí o nadužívaní paragrafu 363 Trestného poriadku a poukazuje na zrušenie obvinení vo viacerých kauzách. Tvrdí, že o vine majú rozhodovať súdy. Zásah generálneho prokurátora tak podľa neho marí aj možnosť verejnosti posúdiť prácu OČTK.

„Som rád, že sa pani prezidentka obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby preskúmal paragraf 363. Už pred rokom podnet v tejto veci podali na ÚS SR aj poslanci OĽANO a SaS. Na odpoveď však stále čakáme,“ pripomenul Heger. V tejto súvislosti poznamenal, že je smutné, že Žilinka je prijateľný pre niektorých koaličných politikov a veľkú časť opozície

Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby zrušil obvinenie vyšetrovateľa, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

Čaputovej reakcia na porušovania práv občanov spolitizovanými vyšetrovateľmi a prokurátormi: Prezidentka napadne znenie paragrafu 363 na Ústavnom súde SR

Prezidentka Zuzana Čaputová na budúci týždeň podá na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Potvrdila to kancelária prezidentky SR.

„Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ zdôvodnila prezidentka svoje rozhodnutie.

„Už len samotná skutočnosť, že takýto závažný nástroj, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok a jeho používanie generálnym prokurátorom vzbudzuje polemiku v celej spoločnosti, bol dostatočný dôvod na zmenu alebo spresnenie zodpovedajúcej úpravy Trestného poriadku. Keďže sa v uplynulom období nenašla politická vôľa na zmenu legislatívy, rozhodla som sa využiť svoje kompetencie a obrátiť sa v tejto veci na Ústavný súd SR,“ uviedla ďalej Čaputová.

Súčasná úprava paragrafu 363 podľa názoru hlavy štátu okrem zásahu do nezávislosti súdnej moci, a teda porušenia princípu deľby v neprospech moci súdnej, „neguje právo občanov na preskúmanie rozhodnutia o základných právach a slobodách, porušuje právo obetí na účinné vyšetrenie trestného činu, či právo na súdnu ochranu.“

Paragraf 363, Európska komisia a popkultúrny fenomén

Prečítajte si tiež tematický článok členky Súdnej rady SR a zároveň sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Marcely Kosovej, ktorý bol zverejnený na Právnych listoch dňa 18. 7. 2022 pod názvom „Paragraf 363, Európska komisia a popkultúrny fenomén“, v ktorom autorka článku prezentuje svoje názory na významnú časť správy Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, pričom poukazuje tiež na zjavnú manipuláciu verejnosti prostredníctvom tejto správy o právnom štáte zo strany ministerstva spravodlivosti SR a niektorých mimovládnych organizácií a médií.

Tóth: Slovenskí politici rozkladajú štát a jeho republikánske inštitúcie mnohými spôsobmi

K situácii v súvislosti s paragrafom 363 Trestného poriadku sa vo svojom statuse a sociálnej sieti vyjadril aj bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth:

Slovenskí politici rozkladajú štát a jeho republikánske inštitúcie mnohými spôsobmi. Obzvlášť populárnym športom v tejto oblasti je miešanie sa do výkonu práce orgánov činných v trestnom konaní.

Od hlavy štátu, cez predsedu vlády, až po posledného z posledných poslancov parlamentu si myslia, že najlepšie vedia, kto má byť a kto nemá byť trestne stíhaný, prípadne kto je vinný a kto nie a aký trest, ak je vinný, by mal byť uložený. To všetko bez náležitej odbornosti, funkčnej kompetentnosti a znalosti trestného spisu.

Pochopiteľne, slovenskí politici majú množstvo mocných názorov aj na paragraf 363 Trestného poriadku a jeho uplatňovanie. Preto nezaškodí, keď sa na toto ustanovenie pozrieme bližšie.

Paragraf 363 Trestného poriadku má tri odseky.

Prvý odsek znie: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“

Druhý odsek znie: „Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov.“

A tretí odsek znie: „Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.“

Nasledujúci paragraf Trestného poriadku (364) ustanovuje, že návrh na postup podľa takzvanej tri-šesť-trojky môže podať (i) obvinený vo svoj prospech; (ii) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie; (iii) poškodený v neprospech obvineného; (iv) zúčastnená osoba. Generálny prokurátor môže konať postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku aj bez podania návrhu jednou z oprávnených osôb.

Z citovaných ustanovení vyplýva niekoľko podstatných skutočností:

Po prvé, v prospech alebo v neprospech obvineného môže rozhodnúť generálny prokurátor len vtedy, keď iným rozhodnutím či postupom policajta alebo prokurátora došlo k porušeniu zákona.

Po druhé, musí ísť o také porušenie zákona, aké by malo podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že ak by bolo trestné stíhanie vedené na základe nezákonne vydaného uznesenia o vznesení obvinenia alebo na základe nezákonne získaných dôkazov a podobne a zároveň by v priebehu prípravného konania nedošlo k náležitej náprave (napríklad postupom podľa § 363 TP), súd by musel napokon odmietnuť obžalobu. A to aj v prípade, ak by objektívna realita hovorila v neprospech obvineného, pretože trestné stíhanie je možné uskutočňovať len zákonom predpísaným spôsobom. Inými slovami nezákonne vedené trestné konanie má za následok, že stíhaný skutok sa podľa právneho poriadku nestal.

Po tretie, rozhodnutím podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, ak je vydané v prospech obvineného, nie je ukončením trestného konania, ale podnetom na to, aby prokurátor alebo policajt konal znova a ak je na to zákonný dôvod, vydal aj nové rozhodnutie – napríklad uznesenie o obvinení. Každé rozhodnutie podľa tohto ustanovenia obsahuje príkaz generálneho prokurátora, že policajt a prokurátor má konať a rozhodnúť znova. Generálny prokurátor nenariaďuje, aký obsah má mať nové rozhodnutie.

Po štvrté, vzhľadom na to, že trestných konaní je príliš mnoho na to, aby mohol generálny prokurátor preskúmať každé jedno z nich, postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku zväčša rozhoduje na základe návrhu niektorej z oprávnených osôb. Preto je krivením reality a najmä právneho vedomia, ak politici a médiá hovoria o „Žilinkovom paragrafe 363“. Ide o ustanovenie, účelom ktorého je zabezpečiť, aby v priebehu trestného konania nebol orgánmi činnými v trestnom konaní porušovaný zákon v prospech alebo neprospech obvineného alebo aj poškodeného.

Po piate, trestné stíhanie je masívnym zásahom do slobôd a života obvineného. Ak trestné konanie neprebieha v súlade so zákonom a ak je niekto obvinený nezákonným spôsobom, je absolútne neprípustné, aby takýto stav trval v priebehu celého prípravného konania a až do začiatku hlavného pojednávania. Nezákonnosť v trestnom konaní musí byť odstránená okamžite, a preto má paragraf 363 Trestného poriadku nespochybniteľné opodstatnenie bez ohľadu na to, kto je pri výkone vládnej moci a kto zastáva funkciu generálneho prokurátora.

infovojna