Žilinka, Lipšic a Šufliarsky v Andruskóovej “Bubline ” – ako z toho von?

Žilinkov konflikt záujmov a Lipšicova úderka v prípade prípravy vraždy prokurátorov – lekcia druhá

Prvé ohlasy a otázky k postaveniu (dnes už troch) prokurátorov, ktorí podľa Bubliny² vypustenej Andruskóm mali byť zavraždení na základe Kočnerovej objednávky dostáva tento prípad do oblasti verejného záujmu.

Prečo aj nie?

V ktorej známej krajine sa na základe vyznania jediného človeka rieši toľko prípadov vrážd ?

Pozrime sa na Andruskóove udania:

Vražda primátora Baštrnáka, vražda novinára Kuciaka, príprava vraždy troch vysokých právnickych autorít, ktorí v dobe údajného objednania boli na významných postoch.

Šufliarsky a Žilinka prokurátori GPSR a Lipšic, ktorý ako bývalý dvojnásobný minister sa intenzívne angažoval v prípade vraždy Jána Kuciaka ako zástupca.

Dnes je Žilinka generálny prokurátor, ktorý je mimoriadne sledovaný verejnosťou a médiami pre jeho razantné konanie podľa § 363 Trestného poriadku, keď neľútostne zrušil v prípravnom konaní nezákonné postupy a rozhodnutia polície aj prokuratúry.

Šufliarsky je aktívnym prokurátorom Generálnej prokuratúry a Daniel Lipšic stojí na čele Špeciálnej prokuratúry, ktorá má vymedzenú príslušnosť  na dozorovanie mimoriadne závažných trestných činov.

Sú to verejní činitelia, ktorí sa dostali z nie vlastnej viny do terča, ktorý nastavil známy klamár, podvodník, gambler a fabulátor Zoltán Anruskó. Ten Andruskó, ktorý v honbe za svojou beztrestnosťou za účasť vo všetkých kauzách spolupracuje s políciou a prokuratúrou- mimochodom práve s tými prokurátormi, ktorí podliehajú subordinácii Danielovi Lipšicovi.

Andruskóva “Bublina^{2 “}

Podľa  vyjadrenia Andruskóa totiž objednávka ich vraždy priamo súvisí s výkonom zverených funkcií alebo právnickej praxe a motívom je ich prekazenie, korupcia, alebo iné ovplyvňovanie.

Prokurátori v súčasnosti predstavujú vždy zákon a snaha o ich zabitie je veľmi vážnym tvrdením, rovnako ako motív objednávateľa týchto vrážd. Zodpovedajú verejnosti za vykonávanie svojho pôsobenia nielen V súčasnosti, ale aj počas obdobia, keď podľa nejakého kajúcnika vznikol dôvod na ich zabitie kvôli vykonávaniu svojich povinností v dobe objednávky – teda v roku 2017.

Verejnosť má právo vedieť, čo títo právnici robili, urobili, z čoho boli podozriví z hľadiska motívu objednávky ich vraždy a ako sa k týmto tvrdeniam dokážu postaviť. Nielen ako poškodení v prípade vyšetrovaným políciou, ale aj ako aktívni prokurátori, z ktorých minimálne Žilinka a Lipšic majú prepojenosť z hľadiska ich kompetencií.

Z tohto dôvodu musia strpieť aj sprístupňovanie takých informácii, ktoré sú v adhéznej spojitosti s ich osobami, lebo je zjavné, že motívom objednávky a prípravy vraždy nebol ich súkromný život a pomery, ale ich profesia a pracovné zaradenie.

Maroš Žilinka

je oprávnenou a výlučnou osobou, ktorá z hľadiska uplatňovania §363 Tr. poriadku môže preskúmať, či v konaní o prípravy vrážd sú naplnené podmienky a postupy vyžadované  Tr. poriadkom.

Žilinka bol Andruskóm označený ako dozorový prokurátor v konaniach voči Mariánovi Kočnerovi a motvíom jeho vraždy malo biť aj získanie údajných 600 tisíc eur, ktoré mal doma a preto ho mali sledovať. Generálny Prokurátor JUDr. Maroš Žilinka poprel, že také finančné prostriedky mal a dokonca ich držal doma. K popisovanej verzii sledovania jeho obydlia uviedol, že sa tam ani nezdržiaval, tak nikto nemohol jeho návyky pozorovať, ani vyhodnocovať.

Žilinka svojou výpoveďou  úplne znegoval verzie vyšetrovateľov

31.8.2021 je skutočne kľúčovým dňom pre Slovensko.  V tento deň boli vydané rozhodnutia, ktorými Žilinka pripomenul ľuďom snívajúcim sen o bezhraničnom spravodlivom a fanatickom boji za spravodlivosť, že aj vojna sa vedie podľa pravidiel.

Podľa svojej kompetencie uvedenej v § 363 uviedol vydal rozhodnutie, ktorým sa kleplo po prstoch vyšetrovateľovi a špeciálnemu prokurátorovi za porušenie celého radu zákonov a procesných postupov.Už niekoľko dní pred tým šuškanda v prokurátorských kuolároch roznášala túto predpoveď a množstvu  prokurátorom a vyšetrovateľom sa roztriasli kolená.  Ako nám ukázali ďaľšie a ďaľšie rozhodnutia, ktorým sa prepúšťali obvinení na základe vyhodnotenia nezákonných postupov a nie bezdôvodne.

Všetci vyšetrovatelia sa snažili preto dostať mimo dosah kompetencií generálneho prokurátora, čo najjednoduhšie mohli urobiť tak, že vyšetrované prípady sa snažili ukončiť v štádiu prípravného konania a dostať ich na obžalobu, kde splnenie podmienok už preskúmava súd.

V ten istý deň 31.8.2021 sa spamätal aj vyšetrovateľ vo veci prípravy vraždy prokurátorov ( alebo mu bola daná povinnosť zo strany dozorujúceho prokurátora) ukončiť prípravné konanie a dostať vec na obžalobu.

Oznámil preto obhájcom ,aby sa dostavili na záverečné preštudovanie spisu.

V priebehu ďaľších dní to oznámil aj poškodeným a ich obhajcom.

Vyšetrovateľ určil  termíny jednotlivo v období od 8.-hop do 21-ho septembra

Termín majú poškodení určený na 17.,20., a 21.09.2021. To sú hraničné termíny, pred ktorým vyšetrovateľ nesmie urobiť jediný procesný úkon spočívajúci v ukončení spisu bez rozhodnutia o návrhoch na dokazovanie a smerom k vypracovaniu návrhu na podanie obžaloby.

Maroš Žilinka ako poškodený

sa preštudovania spisu formou zápisnice nezúčastní, ale vyžiadal kópiu spisu.

Teraz nastane jeho dvojjedinná úloha  spočívajúca v tom, že ako poškodený musí podľa obsahu, posúdenia pravdivosti dôkazov, ich vážnosti a závažnosti posúdiť, či mu vznikla alebo hrozila nejaká ujma, prípadne, či hrozba uvedená v obvineniach je voči nemu reálna a založená na relevantných podmienkach,  znalostiach jeho súkromia, plánovaného miesta činu, súvisiacich  okolností z dozorovaných prípadov s motívom objednávky.

Na základe toho ako poškodený sa musí vyjadriť, či namieta nejaký dôkaz v v jeho neprospech, navrhne nejaký dôkaz aj keď sa osobne nezúčastní naštudovania spisu alebo súhlasí s obsahom  a rozsahom spisu a spôsobom vykonania dôkazov.

Maroš Žilinka ako generálny prokurátor

má ušitý kabát z paragrafov, keď získal celý vyšetrovací spis ako poškodený, lebo nemôže svoju osobnosť oddzdeliť do takej miery, aby pri prevzatí spisu a jeho preštudovaní nevidel na prvý pohľad mimoriadne vážne pochybenia vyšetrovateľa, ktorých sa dopustil podľa §2, § 62 , §119, §196 Tr. poriadku.

Ak by to aj nezistil, prípadne ak by sa s tým nezaoberal bez  procesného podania návrhu podľa § 364 Tr. poriadku, bude vo vážnej situácii a v konflikte záujmov,  pretože ako osoba s právnym vzdelaním musí oznámiť podozrenie zo vzniku nezákonnosti na základe  poznatkov, ktoré sa určite dozvie z vyšetrovacieho spisu. Tieto návrhy budú uvedené vo vyjadreniach obhajcov a obvinených do zápisnice pri preštudovaní spisu samotnom a pravdepodobne budú ešte doplnené osobitnými písomnými podaniami.

Vlastný gól vyšetrovateľa

Z náhlivosti vyšetrovateľa ako v deň vydania rozhodnutia k zrušeniu radu úkonov v prípade Pčolinský určil termíny na preštudovanie spisu si môžeme vyvodiť, že za každú cenu potrebuje ukončiť prípravné konanie a dostať ho mimo preskúmateľnú právomoc podľa § 363.

Čím agresívnejšie a tvrdšie a bezdôvodnejšie bude však odmietať vykonávanie dôkazov, tým viac potvrdí úmyselné porušenie principiálneho  paragrafu v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10) Tr. poriadku:

„Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“

Daniel Lipšic a jeho oblasť a konflikt záujmu – farba taláru zázraky neurobí

Daniel Lipšic, ktorý sa pred vymenovaním do funkcie špeciálneho prokurátora objavoval v procesnom postavení svedka- poškodeného, prípadne v iných kauzách ako zástupca poškodených ( v prípade vraždy Jána Kuciaka a zmeniek TV Markíza) bol finančne značne premotivovaný, aby za každú cenu dosiahol porážku v boji s Mariánom Kočnerom, na ktorého  vytiahol aj tie najzákulisnejšie  kontakty koučovanie mainstreemových médií.

Lipšicovi bol odmietnutý zo strany vyšetrovateľa prístup do spisu 29.05.2019:

 „ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, a pretože v predmetnej trestnej veci prebiehajú úkony trestného konania v štádiu prípravného konania pred vznesením obvinenia, mám za to, že nazretím do vyšetrovacieho spisu by mohlo dôjsť k narušeniu, poškodeniu, zahladeniu alebo zničeniu dôkazov, ktoré by v ďalšom konaní mohli usvedčiť prípadného páchateľa a v záujme zistenia objektívneho skutkového stavu, ochrany totožnosti poškodených a svedkov, je nevyhnutné zabezpečiť mlčanlivosť o prebiehajúcom trestnom konaní.“

Lipšicova angažovanosť v ovplyvňovaní médii nie je možné  realizovať zo dňa na deň.  Najmä v dobe pred  menovaním na pozíciu šéfa ŠP mal vynikajúce vzťahy miminálne s prokurátorom Šantom v prípade zmeniek Markízy, ale aj s prokurátorom Turanom v prípade vraždy Jána Kuciaka

Zámerne preto hovoríme o jeho  oblasti záujmu pred obdobím svojho menovania ako aj o konflikte záujmu po menovaní.

Tentokrát je priamo zodpovedný za riadenie ÚŠP podľa § 55d a riadi a kontroluje  činnosť prokurátorov ÚŠP podľa § 55e zákona čš.458/2003 Z.z. o zriadení špeciálnej prokuratúry.

Z tejto jednoduchej matematicky vyplýva, že je priamym nadriadeným aj dozorujúceho prokurátora Šúreka v konaní o príprave vraždy.

Riadiť a kontrolovať znamená poznať, vyhodnotiť a posúdiť, či v rámci výkonu právomoci je všetko v súlade so zákonom pri konaní podriadeného prokurátora. Aj on sa dostal do podobnej situácie ako poškodený (a generálny prokurátor) Žilinka, pretože prevzatím celého trestného spisu a  aj návrhov obhajcov a obvinených na doplnenie dokazovania  bude sa musieť vysporiadať s tým, či niečo navrhne ako poškodený za hľadiska poznatkov k svojej osobe a k motívu trestného činu, ale aj reálnosti tvrdení a obvinení kajúcnika Zoltána Andruskóa a tým klesne na úroveň právnej stoky alebo „si všimne“ príčinu nedostatkov vo vyšetrovaní a v dokazovaní, ktoré by mal dozorujúci prokurátor ustrážiť pred unáhlení podaním obžaloby a zasiahne z pozície nadriadeného podľa uvedeného kompetenčného paragrafu.

Daniel Lipšic je ale šikovný a slizký manipulátor, takže nájde nejakú cestu, vysvetlí všetko médiam a vyhne sa tomu, aby konal na základe princípu oficiality.

Šufliarskeho dobehne minulosť?

Po prevalení jeho komunikácie s Kočnerom jendoducho odstúpil z funckie a je ťažko predpokladať, že by vyšetrovacia verzia nejakého motívu mohla viesť k reálnym dôkazom k objednávke vraždy.

Aj keď to možno nebude vyšetrené a logicky aj keby bol motívom jeho odstránenia práve porušenie lojality voči Kočnerovi, tak na úrovni znalosti spisu a výpovedí k týmto okolnostiam by sa aspoň v minimálnej miere potvrdiť okolnosti z takéhoto spojenia korupčného správania.

Ja sama mám skúsenosť s lojalitou Šufliarského. Nie ale voči mne alebo voči zákonu, ale voči určitým osobám, kvôli ktorým 10.01.2014 výnimkou určil Krajskú prokurátorku v Bratislave na zabezpečenie  môjho vypátrania a dodania na Slovensko v súvislosti s mojou publikačnou činnosťou. On si to nemusí pamätať, ale ja áno. Možno si nebude pamätať ani jeho vzťah s Mariánom Kočnerom, ale to určite áno či ho natoľko vyprovokoval, aby to stálo za jeho odstránenie. Zatiaľ takúto okolnosť vo svojej výpovedi nepotvrdil a odmietol aj fabulácie a konšpirácie „Bublinára^2“  Zoltána Andruskóa. Neviem ani odhadnúť, ši sa vôbec vyjadrí k ukončeniu spisu, a či berie celé to vyšetrovanie s primeranou profesionálnou vážnosťou.

V trestnom konaní o príprave vraždy týchto prominentov je množstvo pochybení a existujúcich prekážok, ktoré majú všetky znaky podozrivého správania vyšetrovateľov a prokuratúry a to nielen v zhode a náhlivosti konania v určitých termínov, ale aj absencie určitých úkonov. V

yšetrovateľa zavalili obhajcovia aj poškodení celým radom návrhom  dôkazov, ktoré treba zaobstarať,        vykonať a vyhodnotiť, a bez ktorých sú práva obvinených značne poškodené.

Ak seba vyšetrovateľ nechce v krátkej dobe vystaviť verejnému grilovaniu a nechce riskovať, že v lehote pred podaním návrhu na obžalobu sa podá, čo len jedna formálna námietka s návrhom na preskúmanie jeho postupu v režime podľa § 364 Generálnemu prokurátorovi, tak si dovolí to, že sa postaví tlaku dozorujúceho prokurátora a tieto dôkazy vykoná.

Ak nedôjde k sebareflexii, tak nastúpi § 363. Znamenalo by to ale pravdepodobne vrátenie veci na  začiatok. Ak ani to nie, tak vyšetrovateľ  spolu s prokurátorom riskuje, že súd podľa § 2 ods. 15.Tr.poriadku podanú obžalobu odmietne a vráti do prípravného konania podľa §241 ods. (1) písm. f) Tr. poriadku, podľa ktorej súd :“ obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu“

Tieto vízie sú dosť pravdepodobné, iba je potrebné vyriešiť spomínaný konflikt záujmu na strane svedka,  poškodeného Maroša Žilinku v postavení Generálneho prokurátora a svedka poškodeného Daniela Lipšica  – šéfa ÚSP a priameho nadriadeného dozorujúceho prokurátora. TO by sa malo vykonať rozhodnutiami na princípoch osobnej zaujatosti a prenesenia právomocí na iné súčasti prokuratúry a špeciálnej prokuratúry, aby vo veci dozorový a Generálny prokurátor ( v zastúpení) nemali priame väzby na konkrétne osoby poškodených.

Prajem veľa úspechov a odvahy páni prokurátori a pán vyšetrovateľ.

eurorespekt.sk