Každý z nás občanov Slovenska si uvedomuje, že žijeme zvláštnu dobu tzv. dobu pandémie, ktorú sme si bežní ľudia tejto planéty Zem pred rokom ani nevedeli predstaviť, nieto ešte zažiť, ale ako sa zdá prispôsobujeme sa slovenskému porekadlu. „ Nikdy nebolo tak zle, aby nebolo horšie.“ Aj keď sme sporadicky z našich médií počuli o nejakých epidémiách niekde ďaleko v Afrike, tak sme sa tým veľmi nezaoberali, lebo nás sa to nejako nedotýkalo.
Všetko to sme začali vnímať až pred rokom, keď to priamo začalo ohrozovať nás samotných. Pozvoľne sme sa uzneseniami našej vlády prostredníctvom médií začali prispôsobovali danej realite, keď sa táto kovidová pliaga začala zmocňovať nás samotných sme sa väčšina z nás snažili byť zodpovední a plniť rozhodnutia štátnych orgánov.
Aj keď sa ako občan tohto štátu, v rámci zachovania duševného zdravia pokiaľ môžem v poslednom čase vyhýbam sledovaniu každodenného masírovania nás občanov negatívnymi a niekedy až hororových správ ohľadom covidu 19, tento morbídny titulok ma napadol dnes v nedeľu ráno pri nechcenom počúvaní ranných rozhlasových správ.
Pozrime sa čo sa to vlastne na tom Slovensku deje? Po lete roku 2020 akoby našej vláde a ich orgánom po rôznych chaotických rozhodnutiach živených našimi objektívnymi médiami začal dochádzať dych. Všeobecná panika z budúcnosti, ktorá sa šíri medzi ľuďmi po vyhlásení akoby vojnového stavu, prináša do života strach o seba, blízkych, ale aj ako ďalej, ktorý naše média stále stupňujú. Neviem komu to prospieva, ale mám dojem, ako keby to všetko bol záujem nejakej vrchnosti, držať občanov v napätí a poslušnosti. Po zneisťovaní, už aj tak vystresovaných občanov o nedostatku nemocničných lôžok, prichádza nová Jóbova zvesť. Čerstvý príklad šírenia strachu našimi médiami je tzv. kríza pohrebných služieb a nedostatok pohrebných kapacít našich krematórií.
Ospravedlňujem sa svojim čitateľom, že sa takou témou zaoberám v nedeľu, ale nedalo mi, aby som si pre zvedavosť nepozrel dostupnú štatistiku úmrtnosti na Slovensku za posledných desať rokov, do roku 2019. Zistil som, že priemer ročnej úmrtnosti na rôzne choroby, poranenia a pod. sa pohybuje medzi číslom 52 až 53 tisíc ročne. Po prepočte dňami, priemerne zomrie na Slovensku 145 ľudí denne. V čase pandémie u nás je štatistický hlásených okolo sto úmrtí iba na covid 19. K tejto štatistike, aby bola objektívna, mi chýba celková úmrtnosť, ktorá by určite prispela k reálnemu stavu úmrtnosti v súčasnej dobe na Slovensku a tým aj k ukľudneniu občanov, ale naše média to robia naopak, znova vnášajú medzi ľudí strach a paniku, lebo to vyzerá tak ako by sme už všetci mali zomrieť, ale my naopak chceme žiť a tešiť sa naďalej.
Autor: Miroslav Majerník
Na kauzu upozornil Erik Kaliňák. Ministerstvo školstva pod velením Branislava Gröhlinga podpísalo zvláštnu zmluvu. Na…
Igor Matovič u Braňa Závodského v relácii tvrdil, že nenesie žiadnu vinu za 20 000…
J. Hrabko zhodnotil súčasnú politickú situáciu na Slovensku. Podľa neho, problémom vládnej koalície nie je…
Sťažnosť na ÚPN vo veci selektívnej prezentácie dejín na „Festivale slobody 2024“ Združenie slovenskej inteligencie…
Bývalý policajný prezident pred súdom. Petra Kovaříka posadila prokuratúra na lavicu obžalovaných za epizódu v…
Prípad, o ktorom médiá mlčia Tento týždeň vydal Ústavný súd dôležité rozhodnutie, ktoré akoby prešlo…