Žiarislav: O očko a neočko

Ak by sme mali povedať, čo dnes najviac rozdeľuje spoločnosť, mnohí by povedali, že otázky súvisiace s očkovaním. Ako aj v iných veciach, aj v tejto otázke nám bude len na úžitok, keď sa budeme snažiť nazerať aj z tej druhej strany a snažiť sa ju pochopiť. Ak teda niektorí chcú len tvrdo hľadieť zo svojho hľadiska a nepripúšťajú iné možnosti, škoda je im strácať čas čítaním článku, ktorý je cielený práve širšie chápanie.

CHÁPAŤ OČKOVANIE

Chápať snahy o zvýšenie odolnosti (imunity) očkovaním nie je až také ťažké. Ide (vo vedomeckom jazyku) o čaro podobného, avšak na rozdiel od otužovania, kde studenou vodou si sami dávkujeme odolnosť (napríklad  voči prechladnutiu), a vlastne aj na rozdiel od antibiotík (ktoré sa dajú tiež rôzne dávkovať a v prípade ťažkostí zastaviť ich príjem) ide o vec s jednotným nárazovým dávkovaním. Samozrejme, že vidíme aj rozdiel v prírodnosti, keď otužovanie je posilňovaním odolnosti prírodnými živlami, kým antibiotiká sú už vyrábané biochemickou cestou. Na rozdiel od otužovania, pri ktorom ide o čistú hru živlov bez priameho narušenia životných kultúr, antobitiká vnikajú do tela, nesúc upravené plody plesňových kultúr, alebo ich súbežné výpestky.   Spravidla sa podávajú cez ústa. Tieto biochemické „vvýpestky“  majú vzbudiť odolnosť proti silnejším – už nebezpečnejším   baktériám, (účinné látky sa dostávajú do krvi zväčša  len cez sito tráviacej sústavy),  kým očkovacia látka sa dostáva do krvi priamo, v podstate bez dávkovania, balík na osobu.

Vakcinácia, čo je latinský prepis očkovania, znamená doslova „kravizácia“ (od vacca – krava). Lekári zistili, že dojičky kráv, ktoré sa stretávali prirodzene, teda bez očkovania, s kravskou podobou TBC (tá je podobne, ako napr. psie blchy, pre človeka nie tak nebezpečná, pretože nie je – psia blcha ani kravská baktéria  TBC – uspôsobené na obživu na ľudskom tele). A teda – menej nebezpečná podoba mikroorganizmu,  s ktorou sa dojičky stretli, spôsobila v ich zdravotnej obrane takú (primeranú) odpoveď, že po stretnutí sa s podobnou , už nebezpečnou „ľudskou“ baktériou TBC („Kochov bacil“) bola ich obranyschopnosť v tomto smere dostatočná na to, aby ich suchoty vôbec neohrozili.  A preto lekári „očkovali“ kravské bacily, v tej dobe v podstate nevyčistené – priamo do ľudského tela. Čo prinášalo mnoho rizík. Očkovanie potom prešlo početnými zmenami a dnes už nespočíva v zavedení živého mikroorganizmu v pôvodnej podobe, ale v podobe „vyčistenej“ a oslabenej.

A teda – v snahe o zvýšenie odolnosti sa dodnes podáva látka podobná tej, proti ktorej sa chceme chrániť, ale v oslabenej podobe. Je to niečo podobné, ako keď sa napríklad pri cvičeniach bojového umenia učeníci snažia brániť voči útoku, ktorý je však len oslabený, predstieraný. Je potom na šikovnosti učiteľa, aby cvičenca podrobil len takým úderom, aby ich ten stihol vykryť, alebo sa uhnúť, teda – aby pri cvičení cvičenec neutrpel nejaké  zranenie. Pri očkovaní toto nie je možné, pretože oslabený útok, teda vakcína, sa podáva bez podrobného skúmania každého „cvičenca“, teda – očkovaného. Ten si niekedy ani nevyberá deň „tréningu“, napríklad deti, takže ak mu to nesadne, môže to priniesť nežiadúce účinky.  Tiež nie každý začiatočník znesie útok 3 – 6 (aj keď oslabených) útočníkov naraz (viď hexavakcína)“, niektorý sa z toho môže jednoducho zrútiť. Nevieme, kto má aké alergické reakcie na jednotlivé zložky vakcín. A – tak isto , ako mnohí z duchovných dôvodov bojové umenia necvičia, podobne mnohí z duchovných, i keď iných duchovných  dôvodov, neprijímajú preventívne očkovania. Napríklad preto, že sú rozmnožované na potratových alebo rakovinových bunkách.

CHÁPAŤ NEOČKOVANIE

To sme už pri druhej strane – chápať nie len očkovanie, ale aj neočkovanie. Pri všetkej úcte k lekárskej vede, ktorá má v sebe rôzne prúdy a sú aj lekári rôznych názorov – musíme uznať, že mRNA vakcíny sú používané len krátkodobo a treba chápať obavy ľudí, vrátane lekárov, ktorí v tomto smere vyzývajú z viacerých dôvodov k opatrnosti.  To, že mnohí lekári hovoria o tom, že je to bezpečné, síce môžeme brať do úvahy, ale taktiež môžeme uviesť množstvo príkladov toho, že v minulosti mnohí lekári, a to aj vo veľkej väčšine, považovali za bezpečné používanie niektorých postupov, ktoré sa časom ukázali ako neúčinné, alebo ako výrazne škodlivé. Spomeňme len automatické predpisovanie antibiotík voči chrípkovým ochoreniam v 70 – 80 rokoch 20. Storočia až po generáciu „tetracyklinových“ detí, ktoré vyrástli s trvale  poškodenou zubnou sklovinou.

A teda – ako aj v iných prípadoch, aj v otázkach očkovania, teda aj v prípade očkovania voči chrípkovým (respiračným) ochoreniam, vrátane koronavírov a dnes modernej podoby covid-19, nikto nevie zabezpečiť, že očkovanie nebude mať pre jednotlivé osoby nežiadúce účinky, alebo že naisto zaberie tak, ako by mnohí očakávali. A tiež nie sú známe štúdie o tom, ako očkovanie zasahuje do prirodzenej odolnosti (prirodzenej imunity). Napríklad nie je známe, že by  tí, ktorí boli v minulosti očkovaní proti chrípkam, boli imúnnejší voči covidu 19, zverejnené údaje svedčia skôr o opaku.  Môže to byť podobné, ako keď sa niekto pri zvýšení svojej obranyschopnosti spoľahne na slzotvorný sprej, ale pri následných útokoch z inej strany, alebo v nečakanej dobe má na rozdiel od prírodného cvičenca, ktorý sa spolieha len na prirodzenú obranyschopnosť , výraznú nevýhodu.

Ak by sme sa teda snažili o porozumenie oboch strán – očkovaných i neočkovaných, zistili by sme, že na oboch stranách sú ľudia , ktorí majú prehnané predstavy o bezpečnosti svojho postupu. V zásade však je zjavne menej neočkovaných, ktorí by odsudzovali očkovaných, kým očkovaní častejšie odsudzujú neočkovaných. To sa dá vysvetliť teóriami o účinnosti očkovania na kolektívnu imunitu  v prípade dosiahnutie určitého percenta zaočkovanosti. Pričom názory o potrebných percentách v lekárskom svete sú rôzne.

Na oboch stranách sa dnes možno preceňuje vplyv a úloha konšpirácií. Kým u neočkovaných sa naozaj nájdu aj jedinci so skutočne uchvacujúcimi názormi na niektoré spoločenské deje, ktoré nemusia mať so skutočnosťou veľkú príbuznosť, tak aj vo svete očkovacích ideológov sa často vplyv fantastických teórii u tých, ktorí sa nemienia očkovať, výrazne preceňuje. Povinné očkovanie odmieta mnoho ľudí triezveho náhľadu. Sú medzi nimi aj vedci. Človek napríklad pozná aj lekára, ktorý, keby prituhlo a šliapli mu na krk (ako sa stalo, keď nedal zaočkovať svoje deti vo veku, keď to bolo povinné, dnes tu už v tak rannom veku povinné nie je). Dnes už ale ráta s tým, že ak príde o prácu, presťahuje sa na svoj hektár a bude sa živiť alternatívnym a prírodným liečiteľstvom. Zrušil si účet na sociálnej sieti z dôvodu fanatických útokov oboch strán a ustúpil do úzadia v snahe nejaký čas ešte pomáhať v zdravotníctve.

V otázke obhajovania oboch strán je dobré vyhnúť sa podvodným správam a chybnej argumentácii a to na oboch stranách. Pripomeňme, že jednou z logických chýb je argumentácia bludným kruhom. Ten vlastne vylučuje vedomé hodnotenie a je bežný pre sprisahanecké tvrdenia.  A na druhej strane – logickou chybou je i argumentácia  autoritou. Aj človek s autoritou a vysokým odborným vzdelaním sa v užitej oblasti môže mýliť a naopak – aj človek s prirodzeným úsudkom bez vzdelania v danom odbore môže dobre odhadnúť za daných okolností, ktoré netreba za každú cenu zovšeobecňovať, vhodné riešenie. Stačí sa pozrieť na už spomenuté obdobie vedou postihnutých „tetracyklínových detí“ , keď mnohí úplne verili lekárskym autoritám a štátom nastoleným zdravotníckym postupom. Niektoré sa ukázali ako správne, a niektoré prešli takým vývojom, že z dnešného hľadiska boli celkom chybné. Aj vtedy niektorí liečili svoje deti bylinkami, preberaním stravy a inými prírodnými prostriedkami, ale keď lekár predpísal tetracyklínový sirupček, ľudia tomu dôverovali. Keď vtedy niekto šíril konšpiračnú teóriu, že antibiotiká sa vyrábajú z plesní zoškrabaných z kostí mŕtvol (čo síce bol prvotný spôsob ich výroby ale určite to nebol spôsob súčasný), bolo by to síce šírením konšpiračnej teórie, ale to neznamená, že by odmietnutie tetracyklínového sirupu pre deti nebolo správne a že všetci, čo nebrali pri chrípke antibiotiká, boli antiantibiotikermi alebo konšpirátormi. V prípade poškodených detí by to správne bolo. Ako sa neskôr vravelo – kto to mohol vedieť?

Pri posudzovaní správania sa ľudí vo vzťahu k očkovaniu by sme si mali uvedomiť, že každý robí to, čo považuje pre seba za najlepšie. Očkovaní veria tomu, že očkovanie je pre nich lepšie a bezpečnejšie a neočkovaní veria tomu, že pre nich je lepšie neočkovanie. Aj imunita získaná očkovaním, ale aj prirodzená imunita (ktorá je a môže sa rôznymi prírodnými spôsobmi posilňovať), oba spôsoby, oba javy sú v lekárskej vede známe pojmy. A ak to teda sú uznané pojmy, keďže to skutočne sú dva rôzne spôsoby odolnosti (imunity), je pochopiteľné, že oba spôsoby majú svojich „vyznávačov“. Keďže ide o otázky prinajmenšom zdravia, niekedy aj života a asi aj odolnosti budúcich pokolení, môžeme predpokladať, že veľká väčšina občanov sa k tomu stavia  zodpovedne  – na oboch stranách – a je naozaj len málo tých, ktorí by tomuto rozhodovaniu neprikladali nijaký význam.

Pri posudzovaní tak citlivej otázky môžeme síce narábať s odbornosťou, ale  treba si pritom uvedomiť prinajmenšom tri veci:

1. Že argumentovanie vedeckou autoritou je považované za chybu v logickej argumentácii.
2. Že otázka je plne politizovaná a lekári z obavy pred útokmi a tlakmi zhora bežne svoje názory už nevyjadrujú
3. Že zdravotná odolnosť v prípade odrazenia víru i v prípade vysporiadania sa s nemocou je hlboko duševnou záležitosťou. Že duševno v otázkach zdravia hrá nemalú úlohu, potvrdia lekári z rôznych odborov. A teda – tak, ako si vo voľbách už nevolíme na základe rozhodnutí štátnych polititológov, tak, ako pri plodení detí nerozhoduje o našej polohe sexuológ, pri voľbe svojho vyznania nečakáme na doporučenie religionistu alebo teológa, tak aj v prípade rozhodnutia o imunite – či očkovacia látka, alebo prírodná odolnosť rôznych druhov – nemôžeme očakávať, že všetci sa zariadia podľa doporučenia štátneho imunológa.

Pisateľa oslovilo mnoho ľudí z okruhu pôvodného – prírodného duchovna, aby sa k tomu vyjadril. A môže sa vyjadriť k tomu len tak, ako sa môže. S plným vedomím: 

Kto  má presvedčenie, že mu môže viac pomôcť očkovacia látka, nech si vyberie takú, ktorú po prieskume považuje za bezpečnejšiu. Ak chce mať potomstvo, nech si vyberie takú, u ktorej je presvedčený, že v zmysle dedičnej prirodzenosti neovplyvní ďalšie potomstvá. A nech je tento výber vedomý a slobodný.

Kto má presvedčenie, že je preň najlepšia prírodná odolnosť (prirodzená imunita), nech ju posilňuje a rozvíja s plným vedomím. Nech sa spája s prírodou, posilňuje sa prírodnými živlami a ďalšími silami, ktorými je presiaknutá, vrátane duchovných, ak tak cíti, a nech si vyberá podľa svojich možností zdravšiu stravu a životosprávu. A nech je tento výber vedomý a slobodný.

A k tomu dodajme, že posilňovanie prírodnej odolnosti  je dobré aj pre tých, ktorí využívajú rôzne lekárske postupy v rôznych oblastiach zdravovedy.

S úctou a porozumením

Žiarislav

ziarislav.sk