Ženu-matku neurčuje ideológia, ani sociálny konštrukt. Je nenahraditeľná

Deň matiek sa oslavuje druhú májovú nedeľu vo svete už 110 rokov, u nás po roku 1989, keďže počas bývalého režimu sa preferoval Medzinárodný deň žien (MDŽ).

Je čas uctiť si matky, staré mamy a prababičky za ich prínos pre rodinu a spoločnosť. Rodinným celostným doplnkom ku Dňu matiek je Deň otcov, oslavujúci prínos otca k zakladaniu rodiny.

Na druhú májovú nedeľu sviatok matiek vyhlásil americký prezident Woodrow Wilson. I preto sa v mnohých krajinách sveta oslavuje tento deň práve v druhú májovú nedeľu.

Sú však aj štáty s inými dátumami na tento sviatok. Mnohé arabské krajiny ako Egypt, Irak, Saudská Arábia a ďalšie oslavujú Deň matiek 21. marca (jarná rovnodennosť). Niektoré krajiny ako Spojené kráľovstvo a Írsko a iné oslavujú tento deň štvrtú nedeľu počas pôstu a nazývajú ho nedeľou materstva. Mnoho krajín východnej a južnej Eurázie vrátane Ruska oslavuje Deň matiek spolu s Medzinárodným dňom žien 8. marca.

Nedeľa 12. mája je dňom číslo 133 v kalendárnom roku 2024.

Kritický stav spoločnosti: Antropologická dezorientácia

Ani pri tomto sviatku, oslavujúcom materstvo a výchovnú rolu ženy-matky, nemožno neobísť ideologický trend relativizovania základnej bunky spoločnosti – rodiny ako muža a ženy a tiež ich vzájomne odlišných, aj keď spolupracujúcich rolí a vývojových vzorov pre potomstvo.

Faktom je, že rola ženy-matky je v tradičnej konzervatívnej a civilizovanej spoločnosti nenahraditeľná a nespochybniteľná.

Toto vývojové civilizačné status quo však systematicky narúša a mení gender ideológia, podľa ktorej aj muž môže byť nielen „matkou“, ale dokonca aj „ženou“ – ak sa tak cíti, hoci s biologickou vrodenou predispozíciou je tento ideologický konštrukt a subjektívny pocit nekompatibilný.

Žena-matka, otec-muž a rodina sú na opačnom názorovom brehu, v cirkvi, dôležité a nemenné hodnoty, stavy a vývojové vzory.

„Muža a ženu ich stvoril“. Pod týmto titulom vydala pred piatimi rokmi Kongregácia pre katolícku výchovu metodický dokument (2019) o správnom postoji rodičov, vychovávateľov a učiteľov voči ideológii gender, s podtitulom „Pre cestu dialógu o otázke genderu vo výchove“.

„V tomto kontexte sa výchovná misia nachádza pred výzvou, ktorá «sa vynára z rozličných foriem istej ideológie, všeobecne nazývanej gender, ktorá „neguje rozdielnosť a prirodzenú reciprocitu muža a ženy.“

Podľa kritického názoru cirkvi gender ideológia

projektuje spoločnosť bez pohlavných rozdielov a vyprázdňuje antropologický základ rodiny. Táto ideológia zavádza výchovné projekty a legislatívne smernice, ktoré podporujú osobnú identitu a citovú intimitu radikálne odčlenenú od biologickej diverzity medzi mužom a ženou. Ľudská identita je ponechaná na individualistickú voľbu, ktorú sa môže časom aj meniť

Pápež František: Posynod. apošt. exhortácia Amoris laetitia, 19. mar. 2016, č. 56)“.

„Stále viac sa rozširuje vedomie, že sa nachádzame zoči-voči opravdivej výchovnej kríze, osobitne čo sa týka tém citového života a sexuality. V mnohých prípadoch sa zostavujú a predkladajú výchovné procesy, ktoré «šíria koncepcie osoby a života tváriace sa ako neutrálne, ktoré však odrážajú takú antropológiu, ktorá sa protiví viere a správnemu rozumu» (Benedikt XVI., Príhovor členom diplomatického zboru pri Svätej stolici, 10. jan. 2011).

Antropologická dezorientácia, ktorá široko charakterizuje kultúrnu klímu našich čias istotne prispela k narušeniu štruktúry rodiny prostredníctvom tendencie zotierania rozdielov medzi mužom a ženou, považovaných jednoducho za výsledky kultúrno-historického podmieňovania.“

Čo hovorí dokument „Muža a ženu ich stvoril“ o ideológii gender

Priblížme si aj niektoré ďalšie dôležité pasáže tohto dokumentu, predstaveného verejnosti začiatkom júna 2019 kardinálom Giuseppem Versaldim, prefektom Kongregácie pre katolícku výchovu a sekretárom kongregácie Mons. Angelom Vincenzom Zanim. Text v rozsahu 30 strán pozostáva z 57 bodov a člení sa do troch častí: 1. Počúvať, 2. Argumentovať, 3. Navrhnúť. (Celý dokument v angličtine).

V úvode dokumentu čítame: „Stále viac sa rozširuje vedomie, že sa nachádzame zoči-voči opravdivej výchovnej kríze, osobitne čo sa týka tém citového života a sexuality. V mnohých prípadoch sa zostavujú a predkladajú výchovné procesy, ktoré «šíria koncepcie osoby a života tváriace sa ako neutrálne, ktoré však odrážajú takú antropológiu, ktorá sa protiví viere a správnemu rozumu» (Benedikt XVI., Príhovor členom diplomatického zboru pri Svätej stolici, 10. jan. 2011).

„V rodine konfrontácia s matkou a s otcom pomáha dieťaťu pri vytváraní si vlastnej pohlavnej identity resp. rozdielnosti. Psychoanalytické teórie ukazujú tripolárnu hodnotu vzťahu rodičia-dieťa, nástojac na tom, že pohlavná identita sa naplno dostáva na povrch len v súčinnej konfrontácii pohlavnej diferenciácie.“ (č. 27)

Napokon dokument Kongregácie pre katolícku výchovu poukazuje na aspekty ideológie gender vo veci plodenia nového života:

„Fyziologická komplementárnosť, založená na pohlavnej rozdielnosti, zaisťuje nevyhnutné podmienky pre prokreáciu (plodenie nového života).

Na druhej strane, využitie reprodukčných technológií síce umožňuje splodenie jednému z partnerov rovnakopohlavného páru cez „oplodnenie in vitro“ (umelé oplodnenie) a cez „surogátne materstvo“ (prenájom maternice), ale používanie technológií nie je ekvivalentné s prirodzeným počatím, pretože zahŕňa manipuláciu s ľudskými embryami, trieštenie rodičovstva, účelové využívanie a/alebo komercializáciu ľudského tela, a tiež znižovanie dieťaťa na predmet vedeckej technológie, “ (č. 28) hovorí citovaný dokument, z ktorého cítiť aj dôslednú obranu unikátneho biologického, spoločenského aj kultúrno-civilizačného postavenia ženy-matky.

skspravy.sk