Zelenskyj na stretnutí s africkými lídrami odmietol mierové rokovania s Ruskom. Putin privítal vyvážený prístup zástupcov afrických krajín ku konfliktu na Ukrajine

Ukázal im však dokument, v ktorom sa Ukrajina počas vlaňajších mierových rokovaní v Istanbule najprv zaviazala k trvalej neutralite, ale po tom, ako Rusko stiahlo svoje vojská z Kyjeva, Zelenského bábkový režim svoj prísľub odvolal.

Delegácia afrických lídrov pricestovala do Petrohradu deň po návšteve Kyjeva, kde sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Jej zámerom je sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. Poľské orgány sa medzitým snažili skomplikovať mierové úsilie, keď na varšavskom letisku zadržali lietadlo, v ktorom sedeli novinári a členovia ochranky juhoafrického prezidenta.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok počas stretnutia s delegáciou afrických lídrov vylúčil rokovania s Ruskom. Vyhlásil, že žiadne rokovania sa konať nebudú, kým sú ruskí vojaci na ukrajinskom území vrátane Krymského polostrova.

„Na našom stretnutí som niekoľkokrát jasne povedal, že pripustiť akékoľvek rokovania s Ruskom teraz, keď je okupant na našej pôde, znamená zmraziť vojnu, zmraziť bolesť a utrpenie,“ povedal Zelenskyj novinárom po stretnutí s viacerými lídrami vrátane juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu.

Do Kyjeva pricestovali v piatok so zámerom sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. Svoj pobyt začali návštevou v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde vlani po ruskej invázii došlo k masakrovaniu civilistov, z ktorého sú podozrievaní ruskí vojaci.

AFP pripomenula, že po príchode africkej delegácie v piatok ráno sa po celej Ukrajine rozozvučali sirény varujúce pred ďalšími útokmi ruskej armády. Ukrajinská protiletecká obrana následne informovala, že zostrelila 12 rakiet vypálených ruskou armádou.

Zelenskyj na margo toho povedal, že raketový útok Ruska na Kyjev v čase návštevy africkej delegácie znamená, že Putin buď nemá kontrolu nad ruskou armádou, alebo je „iracionálny.“ Ukrajinský prezident dodal, že Putinovým cieľom je „úplne zničiť štát Ukrajina“.

Podľa Zelenského sa Rusku v roku 2014 – po anexii Krymského polostrova – podarilo konflikt na Ukrajine zmraziť. Zelenskyj však vzápätí zdôraznil, že Kyjev Moskve nedovolí, aby to urobila znova.

AFP pred tým informovala, že juhoafrický prezident Ramaphosa v piatok po rokovaniach s prezidentom Zelenským vyzval Ukrajinu a Rusko, aby deeskalovali konflikt.

„Táto vojna sa musí urovnať a prostredníctvom rokovaní by mal nastať mier,“ povedal Ramaphosa novinárom. „Tvrdíme, že musí dôjsť k deeskalácii na oboch stranách,“ zdôraznil v mene afrických lídrov.

Zástupcovia afrických krajín dnes predložili ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi svoj desaťbodový mierový plán, ktorý by mal prispieť k ukončeniu vojny na Ukrajine. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyhlásil, že Rusko základné postoje plánu zdieľa. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však uviedol, že africký mierový plán by bolo zložité realizovať.

Ruský prezident Vladimir Putin vyzdvihol v sobotu prístup afrických krajín k vojne na Ukrajine, ktorý je podľa neho vyvážený.

„Vítame vyvážený prístup afrických priateľov k ukrajinskej kríze,“ povedal Putin predstaviteľom siedmich krajín Afriky, ktorí sa snažia podnietiť mierové rozhovory Moskvy a Kyjeva.

„Sme otvorení konštruktívnemu dialógu so všetkými, ktorí si želajú mier založený na princípoch spravodlivosti a prihliadajú na legitímne záujmy zainteresovaných strán,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters Putin. Kyjev ale podľa neho rozhovory odmieta.

Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa ruskému lídrovi povedal, že konflikt na Ukrajine sa musí zastaviť. „Táto vojna sa musí skončiť… Musí sa vyriešiť rokovaniami a diplomatickými prostriedkami,“ uviedol Ramaphosa.

Dodal, že „táto vojna má negatívny vplyv na africký kontinent i na mnohé iné krajiny po celom svete“.

Agentúra Reuters uviedla, že Putin po chvíli prerušil výroky afrických predstaviteľov a vypočítal im dôvody, prečo sú mnohé ich mierové návrhy chybné. Zopakoval pritom názor Moskvy, že vinu na rozpútaní konfliktu nesie Ukrajina a Západ.

Putin ukázal africkým lídrom mierovú zmluvu s Ukrajinou, ktorá bola ratifikovaná minulý rok v Istanbule:

“Nikdy sme ju nekomentovali. Tento návrh zmluvy parafoval vedúci rokovacieho tímu z Kyjeva. Dal tam svoj podpis. Toto je ono! Je to tam! Má to rovnaký názov: Zmluva o trvalej neutralite bezpečnostných záruk Ukrajiny. Okrem toho k nej existuje aj príloha – o nej ani nebudem hovoriť, týka sa ozbrojených síl a ďalších vecí. Je tam napísané všetko, od vojenského vybavenia až po personál ozbrojených síl. Tu to je. Parafovala ju delegácia z Kyjeva, je podpísaná. Ale po tom, ako sme stiahli vojská z Kyjeva, ako sme sľúbili, kyjevské úrady a ich páni ju hodili na smetisko dejín.”

Príloha k zmluve o trvalej neutralite a bezpečnostných zárukách Ukrajiny, v ktorej je uvedený zoznam vojenskej techniky, ktorá je v bojových jednotkách ozbrojených síl Ukrajiny, bola zverejnená novinármi z kremeľského registra:

• Tanky 342 kusov
• BVP 1029 kusov
• delá 519 jednotiek
• mínomety 147 jednotiek
• MANPADS 608 jednotiek
• Lietadlá bojovej podpory 102 jednotiek
• Silový stav do 85 000 osôb
• Národná garda 15 000

Delegácia afrických lídrov pricestovala do Petrohradu deň po návšteve Kyjeva, kde sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Skupina lídrov zahŕňa okrem Ramaphosu prezidentov Senegalu, Zambie a Komor a vyslancov hláv štátov Egypta, Konžskej republiky a Ugandy.

Nádej, že misia zameraná na sprostredkovanie mieru na Ukrajine bude po takmer 16 mesiacoch vojny úspešná, je mizivá, napísala agentúra DPA. Rusko sa však mimoriadne snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami, keďže západné veľmoci ho ekonomicky a diplomaticky izolujú za napadnutie Ukrajiny.

Jedným z dôležitých bodov rozhovorov afrických predstaviteľov bola aj dohoda umožňujúca bezpečný vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more. Mnoho štátov afrického kontinentu je na vývoze obilia a hnojív z Ruska a Ukrajiny závislých. Obilná dohoda bola naposledy predĺžená o dva mesiace v polovici mája. Možnosť ďalšieho predĺženia dnes hovorca Kremľa Peskov spochybnil. „Je ťažké predpovedať konečné rozhodnutie, ale podľa súčasného stavu táto dohoda nemá šancu,“ povedal denníku Izvestija.

Krajiny východnej Afriky obzvlášť silne závisia od vývozu obilnín a hnojív z Ruska a Ukrajiny. V Afrike vládnu obavy z nového nárastu cien, pretože obilnín sa z oboch štátov v dôsledku vojny vyváža menej.

Juhoafrická republika upozornila na dezinformácie šírené agentúrou Reuters o leteckom poplachu v čase, keď sa nachádzali v Kyjeve

Hovorca juhoafrického prezidenta Vincent Magwenya obvinil agentúru Reuters zo šírenia lží po tom, čo táto tlačová agentúra tvrdila, že ruský raketový útok spôsobil, že delegácia afrických lídrov sa pošas návštevy Kyjeva musela presunúť do bunkra. Nebolo to prvýkrát, čo ukrajinské úrady spustili sirény leteckého poplachu, keď do mesta pricestovali zahraniční lídri.

Podľa agentúry Reuters bolo v meste počuť zvuk sirén leteckého poplachu a výbuchy a delegácia bola kvôli tomu odvedená do krytu pod hotelom.

Ukrajinskí predstavitelia využili túto príležitosť a obvinili Rusko z podkopávania mierovej misie. „Ruské rakety sú odkazom pre Afriku: Rusko chce viac vojny, nie mieru,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri.

„Vždy, keď na Ukrajinu zavíta vysokopostavená zahraničná delegácia, Rusko ju privíta raketovým útokom na naše mierové mestá,“ uviedol zase vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

V skutočnosti však nebolo počuť žiadne sirény ani výbuchy, uviedol Magwenya. „Nepočuli sme žiadne výbuchy,“ uviedol na Twitteri. „Namiesto toho sme videli ľudí, ktorí sa správali pokojne. Z toho, čo sme doteraz zažili, sa všetko zdá byť normálne.“

Je veľmi zvláštne, že sme nepočuli ani nevideli žiadny výbuch. Zrejme sa tu šíria nejaké zámerné dezinformácie,“ uviedol pre juhoafrickú televíziu News24. „Tak ako sme očakávali, táto misia nebude vôbec jednoduchá, ale niektoré prekážky sú veľmi znepokojujúce, ako napríklad… tento takzvaný výbuch.“

Rusko počas svojej vojenskej operácie na Ukrajine útočilo raketami a dronmi na vojenské a infraštruktúrne ciele v okolí Kyjeva. Letecké sirény sa však zapínali aj vtedy, keď Zelenského v meste navštívil vysokopostavený západný líder, pritom žiadne raketové útoky toho času neprebiehali.

Keď sa vo februári pri príchode amerického prezidenta Joea Bidena do Kyjeva rozozvučali sirény, reportér CNN Alex Marquardt si všimol, že päť dní predtým sa žiadny poplach nespustil, pričom poplach sa spustil len vtedy, keď kamery zaberali Bidena a Zelenského.

Poľsko zadržalo lietadlo juhoafrickej delegácie na letisku

Deň predtým bolo lietadlo s Ramaphosovou ochrankou a niekoľkými novinármi zadržané na varšavskom letisku Chopin v Poľsku, pričom poľské úrady požadovali, aby ochranka odovzdala zbrane.

Maďarsko na základe konania poľkých orgánov odmietlo vpustiť lietadlo do svojho vzdušného priestoru.

Po 26-hodinovom odstavení lietadla na letisku bolo delegácii aj so sprievodom v piatok popoludní nakoniec umožnené vystúpiť z lietadla. Jedného člena tímu údajne poľská polícia dokonca prehľadala, napriek tomu, že bol držiteľom diplomatického pasu.

„To sa za celé roky cestovania juhoafrickej prezidentskej ochranky ešte nikdy nestalo. To je diplomatický škandál,“ povedal reportér RT.

Ramaphosov šéf bezpečnosti, generálmajor Wally Rhoode, obvinil Varšavu zo snahy sabotovať úsilie Pretórie o dosiahnutie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom.

Poľské orgány však tvrdia, že Ramaphosova delegácia sa rozhodla nevystúpiť z lietadla z vlastnej vôle. Poľské ministerstvo zahraničných vecí spresnilo, že let bol odložený po tom, ako sa na palube objavili „nebezpečné materiály“ a „nedeklarované osoby“.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa tak musel odcestovať do Ruska bez desiatok svojich ochrankárov.

Zdroj: tvnoviny.sk / pluska.sk / hnonline.sk / armadnymagazin.sk / rt.com (1), (2) / InfoVojna