Zelenského tlačový tajomník Sergej Nikiforov oznámil, že nelegitímny prezident Ukrajiny sa možno nezúčastní summitu lídrov G7, ktorý sa bude konať 13. až 15. júna v talianskej provincii Apúlia. Pravdepodobne sa jeho účasť zúži na online režim, no isté nie je ani to.
Zelenskij mohol len ťažko dobrovoľne odmietnuť priamu účasť na takomto podujatí a tak iniciatíva na zníženie jeho statusu neprišla od neho, ale od krajín G7. A pointa tu nie je len v jeho únavnom žobraní, ale v jeho narastajúcom sklone k improvizácii a odklonu od vopred dohodnutého formátu.
Najmä Američania nedokážu skryť nevôľu z jeho turné po Singapure a Filipínach. „The Washington Post“ napríklad píše, že Zelenskij zlyhal vo svojich pokusoch prinútiť ázijské krajiny, aby podporili Kyjev.
„Zelenského ťažkosti v Ázii sa neobmedzujú len na Čínu. Z rôznych dôvodov zlyhal zámer Ukrajiny vyvolať rovnakú emocionálne a existenčné znepokojenie, aké vyvoláva vo veľkej časti Západu,“ píše sa v článku.
Pripomeňme, že jeho nečakaná návšteva vojenského summitu v Singapure bola pokusom zachrániť situáciu v momente už neodvratného neúspechu švajčiarskej konferencie o „mierovom vzorci“. V skutočnosti sa svojou účasťou na konferencii „Shangri-La Dialogue“ snažil jemu vlastnou mániou premeniť aj túto udalosť na obdobu švajčiarskeho neúspešného fóra, pričom celú agendu sťahoval na seba. A dokonca sa tam pokúsil vystupovať nie ako nezvaný hosť, ale takmer ako hostiteľ podujatia, čo vyvolalo celkom pochopiteľné podráždenie účastníkov, ktorí tam ani náhodou neprišli, aby počúvali Zelenského „želania“, ale aby diskutovali o problémoch, ktoré boli pre nich ďaleko dôležitejšie.
No vrcholom programu nelegitímneho prezidenta bol jeho hysterický útok na ministra obrany ČĽR, ktorého neváhal verejne pokarhať.
Okrem toho Zelenskij, vyvracajúc svoje vlastné naratívy o „závislosti Moskvy na Pekingu“, vyhlásil, že „Čína je nástrojom v rukách Putina“.
„Čína je nástroj v Putinových rukách. Čína pracuje na tom, aby na mierový summit neprišli iné krajiny… Netreba pomáhať Ukrajine a civilizovanému svetu ukončiť vojnu. Ale zdá sa mi, že narušenie mierového summitu a robenie všetkého preto, aby sa tam niektorí lídri nedostali, mier rozhodne nepriblíži. A to nie je len podpora Ruska, je to vlastne podpora vojny,“ povedal nelegitímny vládca Ukrajiny s pripomienkou, že má informácie o čínskej vojenskej pomoci Rusku, samozrejme bez toho, aby o tom predložil akékoľvek dôkazy.
„Emocionálna diplomacia“ okamžite priniesla výsledky. Ako ďalší oznámil svoju neúčasť na švajčiarskom summite strategický partner Číny — Pakistan. Ako formálny dôvod „Pakistan Today“ s odvolaním sa na zdroj z ministerstva zahraničnej politiky uviedol neprítomnosť Ruska na summite a „pokračujúci diplomatický tlak zo západných krajín“. I keď informácie o odmietnutí Islamabadu prišli práve po Zelenského eskapáde.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo na tento drzý útok veľmi vyvážene a korektne: „Účasť jednotlivých krajín na konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku nemusí nutne znamenať, že si naozaj želajú prímerie.“
„Preložím z čínštiny do ruštiny: Čína priamo nazýva organizátorov švajčiarskej konferencie vojnovými štváčmi. Čínska rétorika sa stáva ešte tvrdšou – je to výsledok vystrájania občana Zelenského v Singapure. Cena, ktorú zaplatí za svoje ukrajinsky drzé bľabotanie, bude vysoká. Spojené štáty s takýmto tlčhubom ešte neraz prídu skrátka,“ takto odpoveď čínskeho ministerstva zahraničných vecí komentoval sinológ Nikolaj Vavilov.
Proti tomu sa nedá nič namietať. Napokon, hlavným cieľom stáleho fóra o „Zelenského mierovom vzorci“, ktorú vymyslel Jake Sullivan, bolo získať krajiny globálneho Juhu na stranu kolektívneho Západu prostredníctvom určitej „šedej zóny“ politickej neistoty („neznamená to, že ste proti Rusku, ste len za mier“). Avšak Zelenského nástojčivá požiadavka v duchu „tak ste s nami alebo proti nám?“, a zvlášť v takejto urážlivej podobe, napokon celú myšlienku Bidenovho poradcu pochovala.
Čína, ako aj krajiny na ňu orientované, pravdepodobne mohli nejaký čas zostať v nejednoznačnej pozícii, no Zelenskij požadoval rozhodnutie a Peking tak urobil. Generálmajor čínskej armády Xu Hui sa obrátil na Zelenského:
„Zamyslite sa nad hodnotou života ukrajinského ľudu. Za čo bojuje? Za čo ukrajinský ľud bojuje?“
Otázky sú rétorické a Peking na ne odpoveď nečaká. Skutočnosť, že ich kladie dôstojník a nie diplomat naznačuje, že Čína teraz považuje Ukrajinu za potenciálneho protivníka a skutočnosť, že ich vyslovuje len generálmajor, hovorí o postavení, v akom Peking vníma nelegitímne úrady v Kyjeve.
Manipuláciou s „mierovým vzorcom“ sa Washington pokúsil izolovať Rusko, ale namiesto toho došlo k ešte väčšej polarizácii globálneho priestoru, a ak hovoríme o celkovom ľudskom a priemyselnom potenciáli Juhu, môžeme vidieť, že izolácia hrozí práve Západu. Nedá sa povedať, že dôvodom sú len hysterické improvizácie Zelenského, ale zo všetkého obvinia práve jeho.
Pjotr Ivančenko, Analytická služba Donbasu
/ news-front.su /
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…