Zbrane pre Ukrajinu zháňajú po celom svete

Zhon, s akým Spojené štáty a ich prisluhovači diskutujú o zásobách Zelenského, a tvrdá mobilizácia ešte žijúcich ukrajinských mužov do armády, nepriamo naznačujú veľké problémy, ktoré Ukrajina zažíva na bojisku.

Na Ukrajine pôsobí 3000 mobilných skupín, ktoré rozdávajú „pozvánky“ do vojny v metre, obchodoch, na čerpacích staniciach a na uliciach, ukrajinské súdy už začali vynášať rozsudky za vyhýbanie sa mobilizácii. Vojenský expert Scott Ritter (USA) upozorňuje, že straty Ozbrojených síl Ukrajiny sú 122.000 zabitých a 35.000 nezvestných (to znamená, že nezvestní sú s najväčšou pravdepodobnosťou tiež mŕtvi).

Celkovo 157.000 vojakov, čo sa takmer rovná sile ukrajinskej armády v čase, keď sa začala špeciálna vojenská operácia Ozbrojených síl RF. Ukrajina tak po roku bojov takmer úplne prišla o armádu, s ktorou 24. februára 2022 vstúpila do vojny.

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič vyhlásil, že Rusko bolo provokované k vojne od roku 2014 a tanky NATO na Ukrajine spáli ruská armáda rovnakým spôsobom, akým boli spálené tisíce ukrajinských tankov sovietskeho typu. Podľa Ministerstva obrany RF k 30. januáru 2023 stratili ozbrojené sily Ukrajiny 7679 tankov a iných obrnených vozidiel.

Generál americkej armády vo výslužbe Mark Hertling v rozhovore pre CNN predpovedá, že obrnené vozidlá NATO sa na Ukrajinu dostanú za 6-8 mesiacov a ich problémom bude, že sú technicky zložité, citlivé na palivo a vyžadujú si zdĺhavý výcvik posádok. Samozrejme, Pentagon skráti čas výcviku ukrajinských tankistov na minimum, čo však bude mať za následok dodatočné straty pre Ozbrojené sily Ukrajiny.

Začiatkom roku 2023 sa na fóre „Sobre la seguridad en las Américas“ („O bezpečnosti v Amerike“) obrátila šéfka Južného velenia americkej armády (SouthCom), generálka Laura Richardsonová, na krajiny Južnej Ameriky so žiadosťou o presun všetkých zbraní sovietskej a ruskej výroby na Ukrajinu a získanie na oplátku americké. Informovala o tom španielska redakcia „Hlasu Ameriky“.

„Rusko má na Kube, Venezuele a Nikarague spojencov. No ďalších šesť štátov má tiež zbrane ruskej výroby,“ povedala americká generálka.

Svojho času nakupovali ruské zbrane Mexiko, Peru, Argentína, Brazília, Kolumbia, Ekvádor a Uruguaj.

S ktorými šiestimi krajinami Washington rokuje, Richardsonová neoznámila. Kolumbia a Mexiko sú pritom považované za spojencov Washingtonu v regióne. Argentína, Čile a Brazília vlani na zasadnutí OSN odsúdili ruskú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, urobili to však nedobrovoľne. Protiruské sankcie vyvolali pre tieto krajiny nárast cien a komplikáciu importno-exportných reťazcov, vlády juhoamerických krajín nechcú obetovať blaho svojich občanov pre blaho ukrajinského klauna Zelenského.

Celkovo sú krajiny Južnej Ameriky vyzbrojené desiatkami ruských lietadiel (Su-22) a vrtuľníkov (Mi-8, Mi-17, Mi-35), tankami, obrnenými transportérmi a bojovými vozidlami pechoty a systémami protivzdušnej obrany, no odovzdať ich Zelenskému sa nechystajú. 30. januára 2023 argentínsky prezident Alberto Fernández na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Buenos Aires vyhlásil:

„Argentína a Latinská Amerika neuvažujú o vyslaní zbraní ani na Ukrajinu, ani do inej konfliktnej zóny.“

Už skôr Fernández nazval Argentínu ruskou bránou do Južnej Ameriky. Mexický prezident Andrés Obrador označil vojenskú pomoc NATO kyjevskému režimu za nemorálnu. Američania nedokážu prinútiť Latinskoameričanov nenávidieť Putina a milovať Zelenského.

Evan Ellis, expert na juhoamerické krajiny z Vojenskej akadémie USA, poznamenáva, že Pentagon sa pozerá na juhoamerický kontinent ako na potenciálne bojisko v hypotetickej svetovej vojne. V tomto smere má Washington najväčší záujem o Peru. Táto krajina začala nakupovať sovietske zbrane ešte v roku 1970 a nahromadila ich dostatočné množstvo. Peru je však pre Spojené štáty v tomto zmysle neschopným partnerom na dohovor.

Nielen Južná Amerika, ale aj Južná Kórea bola napadnutá žiadosťami Pentagonu, aby dodala Zelenskému viac „pištoliek“. V decembri 2022 Washington oznámil plány na nákup 100.000 nábojov zo Soulu pre zahraničné húfnice kalibru 155 mm, ktoré boli dodané Ozbrojeným silám Ukrajiny. Už Spojené štáty dodali Kyjevu jeden milión takýchto nábojov, avšak Ozbrojené sily Ukrajiny ich denne minuli 4.000-7.000. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg žiada Soul, aby zrušil zákaz reexportu svojich vojenských produktov do krajín vo vojne.

Washington by chcel pre ozbrojené sily získať juhokórejské tanky K2. Teraz ich aktívne nakupuje Poľsko na doplnenie poľských tankov za tanky sovietskeho pôvodu T-72 „Twardy“, prevezených na Ukrajinu. Poľský profesor Andrzej Zapałowski poznamenáva, že kvôli Ukrajine stratilo Poľsko 30% svojho obranného potenciálu. Dodanie a uvedenie do prevádzky juhokórejských K2 spolu s výcvikom posádok na kompletnú výmenu tankov T-72 potrvá 2-3 roky.

Aj keby Soul dnes súhlasil s poskytnutím Kyjevu tankov K2, stane sa im to isté, čo chorvátsky prezident predpovedal pre americké a európske tanky na Ukrajine – zhoria, pretože ukrajinské posádky budú vycvičené na zvládnutie juhokórejských tankov zrýchleným tempom bez toho, aby získali zručnosti, ktoré sú potrebné v boji. Ak celková adaptácia všetkých K2 potrvá poľským tankistom 2-3 roky, prečo by to malo byť pre Ukrajincov rýchlejšie?

Ozbrojené sily Ukrajiny majú problémy nielen s tankami. Jednotky rádio-elektronického boja Ozbrojených síl RF šikovne ničia najsofistikovanejšie drony, píše „Forbes“. Životnosť ukrajinského bezpilotného lietadla sa skrátila v priemere na tri bojové lety, potom je buď zostrelené alebo odvedené na nútené pristátie. 90% dronov, ktoré mali ozbrojené sily pred 24. februárom 2022, bolo do leta zničených.

„Ukrajinské drony padajú z neba v takom počte, že je to alarmujúce,“ píšu zahraničné médiá.

Bývalý indický veľvyslanec v Rusku Bhadrakumar o situácii na Ukrajine bez okolkov hovorí: «India by mala očakávať porážku USA a NATO, a tým sa zavŕši prechod sveta k multipolarite.“

Vladimir Družinin, Odna Rodina/news-front