Zatuchnutý studený vietor nenávisti a minulosti veje zo slovenského parlamentu. Je symptomatické, že budovu Najvyššieho súdu SR, na fasáde ktorej je reliéf „Vôľa ľudu“ od sochára Alexandra Trizuljaka, vysťahovali a možno ju zbúrajú

Dnes bez vôle ľudu vyrieknu svoj ortieľ nad Slovenskom poslanci, ktorí si vojnové tam-tamy a službu cudzej mocnosti nenapísali do svojich volebných programov, čím uviedli svojich voličov do omylu a takýmto spôsobom nadobudnutú moc zneužívajú proti vlastným občanom odobratím ich neodňateľných ústavných práv

„Nič nie je nečestnejšie, ako viesť vojnu s tým, s kým si doteraz žil v priateľstve“ Marcus Tullius Cicero. Slovenský národ je historicky, kultúrne a mentálne tak spojený s ruským, že v týchto časoch, kedy si vláda osobuje moc a robí veci, na ktoré od svojho ľudu nedostala mandát, je iba otázkou času, kedy bude dnešný výsledok zvrátený. Rusko totiž nie je nepriateľ, toho hľadajte v sebe, páni poslanci, keď poskytujete „zo spoločnej kasy“ jednostranné výhody veľmoci na úkor vlastného ľudu, ktorému siahate už aj na najzákladnejšie existenčné potreby, pričom Vy si z ich práce, driny a odriekania naberáte plným priehrštím. Rozdávate z toho, k čomu ste ničím neprispeli, čo pre vás v skromných podmienkach vybudovali predošlé generácie a vy ste si uzurpovali právo stať sa konečnými užívateľmi nimi vytvorených hodnôt.

Strašíte vojnou, ktorej sa boja už aj naše deti, pričom Európa ide iným smerom. V tejto súvislosti sú symbolické slová talianskeho premiéra Maria Draghiho, ktorý zdôraznil, že rozhodujúce krajiny Taliansko, Francúzsko a Nemecko naďalej dávajú hospodárske záujmy a diplomatické vzťahy s Ruskom na prvé miesto, a to najmä v čase, keď Únia zažíva veľkú energetickú krízu, pričom zdôraznil pozíciu Francúzska a Nemecka, ktoré sú súčasťou „normandského kvarteta“ a ich úlohou je monitorovanie a dodržiavanie minských dohôd.

Je treba v prvom rade pracovať na zosúladení Kyjeva a Moskvy s minskými dohodami, to je prioritou medzinárodnej politiky, nie vyvolávanie hystérie vojny. Samotný ukrajinský prezident Zelenskyj upokojuje situáciu – sám najlepšie vie, že Rusko Ukrajinu nenapadne. Je si vedomý aj toho, že veľká časť jeho podpory vo voľbách bola v južných častiach Ukrajiny medzi rusky hovoriacimi voličmi, ktorí mu dali hlas, pretože diskusie a rozhovory vedie v ruskom jazyku, ruský jazyk ovláda lepšie ako ukrajinský a očakávalo sa od neho zjednotenie polarizovanej spoločnosti a rovnocenné zaobchádzanie všetkých občanov Ukrajiny bez diskriminácie.

Zo 73 % hlasov získaných v prezidentských voľbách súčasné prieskumy odhadujú index dôvery voči jeho osobe na 15 – 20 %, čo spochybňuje jeho opätovné zvolenie v roku 2024.

Vy, poslanci malého európskeho štátu chcete svojvoľne odobrať právo Ruska na svoju bezpečnosť, pričom ste to práve vy, ktorí by ste mali mať v malíčku Deklaráciu z Astany, ktorá bola prijatá na samite OBSE dňa 2. decembra 2010 a v ktorej je výslovne uvedené: „Bezpečnosť každého zúčastneného štátu je neoddeliteľne spojená s bezpečnosťou ostatných štátov. Každý zúčastnený štát má rovnaké právo na bezpečnosť. Každý zúčastnený štát rešpektuje práva všetkých ostatných štátov v uvedených oblastiach. Štáty nebudú posilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných štátov“.

Na samite v Astane sa stretli hlavy štátov a predsedovia vlád a ďalší vysokopostavení predstavitelia z 56 účastníckych štátov v OBSE a jej 12 partnerov pre spoluprácu, ako aj zástupcovia iných medzinárodných a regionálnych organizácií.

Šiesty samit hláv štátov alebo predsedov vlád OBSE sa konal v dňoch 18. a 19. novembra 1993 v Istanbule, ktorý zdôraznil zásady, vyjadrené v Charte bezpečnosti OBSE takto:

1. Každý účastnícky štát má rovnocenné právo na bezpečnosť,

2. V rámci OBSE žiadny štát, skupina štátov alebo organizácia nemôže mať žiadnu výnimočnú zodpovednosť za udržanie mieru a stability v regióne OBSE, ani nemôže považovať akúkoľvek časť územia OBSE za sféru svojho vplyvu,

3. Každá krajina má právo na bezpečnosť a nezasahovanie do vnútorných záležitostí.

S poukazom na uvedené bilaterálna vojenská zmluva medzi vládami SR a USA je mimo rámca obidvoch samitov s tým, že jej jednostrannú výhodnosť budeme platiť my – občania z našich daní. A to priamo aj tá „najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva našich seniorov“, ako ich formálne nazývate a ktorej životné podmienky ste zoškrtali na boj o každodenné prežitie na hranici biedy a hmotnej núdze.

Páni poslanci, poznáte výšku dôchodkov v ostatných štátoch EÚ? Tu sú:  Rakúsko 1.032,97 Eur,  Nemecko 801,25 Eur, Švajčiarsko 1.395,91 Eur, Dánsko 1.418,24 Eur, Nórsko 1.767,22 Eur. Luxembursko, kde starší ľudia dostávajú mimoriadne sumy, sa priemerný dôchodok pohybuje okolo 3.015,16 Eur.

Priemerný starobný dôchodok k 31.decembru na Slovensku predstavoval 498,50 Eur, invalidný 293,06 Eur, vdovský 282,76 Eur, sirotský na dieťa 148,92 Eur. Plat poslanca, na ktorý spolu s ostatnými občanmi prispievajú aj dôchodcovia, je zhruba 5.000.- Eur. Avšak pre Vás poslancov sú dôchodky našich „seniorov“ hýrením, tak im treba ubrať. S príslušnou iniciatívou sa blysla jedna z najkrajších tvárí parlamentu poslankyňa Mgr. Anna Andrejuvová z OĽANO, ktorá prišla z hnutia NOVA, KÚ-ZMENA ZDOLA spolu s Gáborom Grendelom a Danielom Lipšicom.

V rokoch 2012-2020 pôsobila ako asistentka poslanca NR SR Daniela Lipšica, neskôr u Igora Matoviča. Podľa vlastných slov sa chce venovať otázkam bezpečnosti, spravodlivosti, slobode a právu narodiť sa a dožiť d ô s t o j n ú  s t a r o b u. Podľa jej slov by sa mali zákony prijímať tak, aby 30 rokov po revolúcii neboli na žiadnych štátnych funkciách bývalí komunisti a členovia ŠTB. Pri tomto vyhlásení si určite aspoň tajne poplakal aj nejaký ten súčasný minister, ale vždy je možné udeliť výnimky, všakže ? A tak uzrel svetlo sveta zákon č. 283/2021 Z. z. z 23.júna 2021 o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľov komunistického režimu a niekdajších bezpečnostných zložiek odobratím, resp. znížením ich dôchodkov, a to vrátane vdovských a vdoveckých.

Zákon bol bezodkladne podpísaný prezidentkou aj napriek tomu, že trpí vadou retroaktivity a je vyjadrením nedovolenej kolektívnej viny tých, ktorí si počas svojho pracovného života do svojho sociálneho systému pravidelne prispievali. V prípade Slovenskej republiky tento zákon  postihuje občanov štátu, v ktorom dôchodcovia poberajú najnižšie dôchodky, ktoré sú voči ostatným v EÚ vysoko podpriemerné a ospravedlňovať ich odobratie „verejným záujmom“ je v porovnaní s 5 000 platmi poslancov prejavom hyenizmu, nájdite odvahu si to aspoň na pár mesiacov vyskúšať.
Nuž ale z našetreného odobratím „nezaslúžených benefitov“ našich dôchodcov môže vláda platiť za nájom letísk a ostatné „zaslúžené benefity“ američanom. K „legitímnemu cieľu“, vládnej koalície je však potrebné uviesť, že legislatívne premietnutie akéhokoľvek cieľa do právnej úpravy musí byť zákonné, primerané a nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách.

Toto vám však nestačilo. Novela Trestného zákona má na základe ďalšej „iniciatívy“ riešiť aj trestné činy počas komunizmu, ktoré by už „nemuseli spadať do kategórie premlčaných“, čo sa rozšíri aj na pracovníkov pohraničnej stráže z obdobia komunistického režimu. Návrh prišiel z klubu OĽANO a klubu SaS od Jána Benčíka, upresnila poslankyňa.

Presnú štatistiku, koľkí občania Slovenskej republiky z bývalého režimu sa dožili „liberálnej vlády“ do roku 2022, zatiaľ nemajú, ale tu ide iba o malú technickú drobnosť. Keďže je všeobecne zaužívané udeľovanie vyznamenaní a ocenení už zosnulým osobám a posmrtne môžu byť udelené napr. aj akademické tituly, u nás by mohli byť po zrušení inštitútu premlčania a zrušení zákazu retroaktivity posmrtne vydávané trestné rozsudky post mortem. Tým, ktorí dožívajú svoje životy v domovoch sociálnych služieb z dôvodu ich sociálnej odkázanosti, by sa tieto rozsudky doručovali priamo tam. Je však isté, že keby si tieto svoje „postuláty“ uviedla súčasná ústavná väčšina do svojich volebných programov, neprekročil by ani jeden z nich bránu parlamentu, nežili by zo svojich poslaneckých platov, ale z vlastnej práce a starobných dôchodkov v takej výške, aké nadelili dôchodcom na dožitie ich „dôstojnej staroby“.

Svoju zvrátenosť zo svojho piedestálu moci však nie sú schopní vnímať, rovnako ako nepostrehli to, že Slovenská republika má najviac exekvovaných dôchodcov na svete, čo je pre štát tragický a smutný primát.

Občania nemôžu rezignovať a dať sa umlčať tvárou v tvár takejto intelektuálnej a morálnej katastrofe, ktorá sa vplýžila do parlamentu. Je to ako „v zámku a v podzámčí“ – na hradnom vŕšku roh hojnosti, pod hradom bieda a médiá tomu tlieskajú.

Slováci by nemali dovoliť, aby sa stali obeťami známej techniky prevarenej žaby: Ak ponoríte žabu do vriacej vody, okamžite vyskočí, ale ak ju ponoríte do studenej vody a postupne privediete vodu do varu, žaba znecitlivie a nakoniec zomrie bez toho, aby si to uvedomila. Takže pozor, nenechať sa uspať.

„Barbari, ktorí teraz uvažujú o vojne, sú ochotní umŕtviť budúcnosť ľudstva, pretože to nie je ich budúcnosť“ – Iľja Grigorievič Erenburg.

Eva Zámocká

HS