Zas tá slniečkárska “vina bieleho muža”?! Spor o Falklandské ostrovy v právnom dekolonizačnom kontexte 

Falklandské ostrovy sa nachádzajú niekoľko sto kilometrov na východ od južného pobrežia Argentíny, ktorá si robí na ne nárok a nazýva ich Malvínami, ale patria Veľkej Británii, vzdialenej približne dvanásť tisíc kilometrov.

Prví sa na nich usadili v roku 1764 Francúzi a nazvali si ich po svojom: Îles Malouines – Malvíny, keďže námorníci a rybári, ktorých sem priviezol slávny cestovateľ Louis Antoine de Bougainville pochádzali zväčša z bretonského prístavného mestečka Saint-Malo. Založili osadu Port Louis na východnom ostrove.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

O dva roky na západnom ostrove vznikla anglická osada Port Egmont, napriek tomu ostrovy zostali paradoxne oficiálne pod španielskou koloniálnou nadvládou a po rozpade ich ríše v roku 1820 prešli pod správu Argentíny, resp. jej predchodcu Spojených provincií Rio de la Plata.

V roku 1833 sa na Falklandoch vylodili britskí vojaci a odvtedy sa stali jablkom sváru medzi britským kráľovstvom a Argentínou. Argentína britské právo na Falklandy nikdy neuznala a ostrovy roku 1982 vojensky obsadila. Po krátkej vojne vypudili britské vojská Argentíncov z ostrovov, avšak Argentína sa nárokov na ne nevzdala.

Právne kľučky

Problém je však aj v tom, že Falklandy už majú, síce nepočetné (asi štyri tisíc), ale už pôvodné domorodé obyvateľstvo britského pôvodu. Argentína tak chce získať územie, kde obyvateľstvo hovorí cudzím jazykom, má inú kultúru a právo na zem, zdedenú po predkoch. Ako by pravdepodobne rozhodol tento právny spor súd?

Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) prisúdil 4.10.2024 Čagoské ostrovy dve tisíc kilometrov vzdialenému Mauríciu, pretože pred vyhlásením jeho nezávislosti v roku 1968 Británia, ako bývalá koloniálna veľmoc, tieto ostrovy od neho oddelila protiprávne.

Len idiot nemôže chápať, že tieto strategicky dôležité ostrovy o rozlohe 50 km2 s cca 1.500 pôvodnými obyvateľmi Británia administratívne spravovala z Maurícia a po vyhlásení jeho nezávislosti nebol žiaden dôvod aby mu ich ponechala ako dar na rozlúčku.

Maurícius sa týmto aktom, s ktorým Británia pod vedením premiére Starmera súhlasila, stal de jure koloniálnou mocnosťou. V Británii je z toho celoštátny škandál[1]. Takýchto nových koloniálnych mocností vzniklo po rozpade európskych koloniálnych impérií niekoľko, napr. Indonézia.

Podobne to bude aj s Falklandmi. Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) rozhodne, že právny nástupca španielskeho impéria je Argentína, preto jej Falklandy geograficky aj po právu patria, nezávisle na dvoch storočiach dejín.

Právo na suverenitu

Tých pár tisíc Britov si na nových pánov a španielčinu bude musieť zvyknúť. Lenže v takom právnom položení ako Briti na Falklandoch sú aj napr. Estónci a Lotyši, ktorých územia legálne kúpil ruský cár Peter I. od Švédov a len zhodou historických okolností majú v súčasnosti vlastné štáty. Nemajú potom Falklanďania právo mať vlastný štát, alebo patriť pod štát ktorý chcú?

Normálny britský premiér by túto otázku vyriešil veľmi rýchlo. Žiadne debaty na túto tému už viac nebudú. Ale Keir Starmer, táto imitácia britského premiéra, dostal Britániu do stavu, kedy nielenže nie je Veľká, ale nepatrí ani sama sebe. Patrí imigrantom a to najmä z ideologického dôvodu. Falklandy zrejme prejdú pod argentínsku správu a Falklanďania budú nakoniec možno radi, že nepatria pod štát, ktorý riadia ideologicky zaslepení fanatici a hlupáci.

Z hľadiska práva národov na sebaurčenie patria Falklandy jednoznačne Falklanďanom a ich materskej zemi, Británii. Z hľadiska dekolonizačného práva, patria Falklandy tomu, kto bol ideologicky definovanou obeťou ideologicky definovaného páchateľa. Tou obeťou je Argentína a páchateľom je kedysi hrdá a Veľká Británia. Samozrejme, že je to idiotské, ale takto idiotsky funguje celý „vyspelý západný multikultúrny progresívny degenerovaný liberálno-demokratický svet“.

Dekolonizačné právo vychádza z princípu prezumpcie viny bieleho muža za rasizmus, kolonializmus a otrokárstvo, v ktorom páchateľom je výlučne biely človek a obeťou sú všetci príslušníci ostatných rás, z nich exkluzívne černosi.

Vzhľadom na súčasné extrémne vypäté rasistické černošské protibelošské aktivity som bol nútený na ne reagovať ako biely príslušník bývalého internacionálneho tábora mieru a socializmu. Takže ja som rasista, lebo som biely?

Logika BLM na hlavu

Aj keď sme podporovali národno-oslobodzovacie hnutia v Afrike a Nelsona Mandelu? Tak to nie milí černosi. V Británii a na Západe si môžete nechať bozkávať nohy, tu, na Slovensku dostanete tak po papuli. Za blábolenie o rasizme, dostanete ešte prídavok a potom kufor, nádražie a Hamburg. Pretože je to pre nás ťažká urážka.

Ako došlo k tomu, že sa černoch stal zločincom rovnako ako svojho času za nacizmu Nemec? Ten príbeh nezačal samovoľne. Ideologickým pôsobením progresívnych mimovládok si černosi jednoducho osvojili v mene vznešených ideálov prakticky všetky argumenty nacistov a vznikol jav, ktorý som označil ako černošský nacizmus voči belochom. A takíto progresívni kultúrni obohacovatelia a bojovníci proti rasizmu, diskriminácii, xenofóbii atď. nemajú na Slovensku čo pohľadávať.

Černosi požadujú za obdobie, kedy boli v otroctve odškodnenie. Čiže tí, ktorí nikdy nevlastnili otrokov, súčasní bieli ľudia, majú platiť tým, ktorí nikdy neboli otrokmi za to, že ich predkovia boli otroci.

Navyše je tu aj koloniálne obdobie bez otrokárstva, pretože Európania prví na svete zrušili otroctvo, za čo by mali tiež platiť odškodné. Keby to bol exces nejakej bláznivej černošskej sekty, tak budiž. Ale černosi sa o to snažia celosvetovo, oni o tom vážne diskutujú. Toto je následok aplikácie dekolonizačného práva.

Hoci rozhodnutia Medzinárodného trestného súdu v Haagu (ICC) majú v podstate formu odporúčania, aj tak prilievajú olej do ohňa. Tak či onak, vytvárajú precedens, ktorý môžu brať niektoré krajiny veľmi vážne, spustí sa dominový efekt a konfliktom nebude konca-kraja, pretože tých obetí a páchateľov bude bezpočet. Svet je nestabilný, chaotický a zrejme by bolo najrozumnejšie Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) aj s jeho progresívnym súdnictvom zrušiť. Spory sa potom budú riešiť diplomaciou a niekedy silou, podobne ako v minulosti, bez ideologického balastu.

Pavel Fendek / skspravy.sk /