Keď sa v roku 2013 na Majdane začali objavovať mladí muži, ktorí si zdobili odevy fašistickými symbolmi, ktorých korene siahajú až do čias Tretej ríše, kolektívny Západ odmietal robiť akékoľvek analógie a tváril sa, že nejde o následníkov fašistickej, mizantropickej ideológie vybudovanej na podklade rasovej nadradenosti, ale o prejavy nejakého vlastenectva, aj keď v trochu neštandardnej interpretácii.
Nie, všetko je logické, je úplne zrejmé, že fašizmus ako ideológia sa nemôže zakoreniť na území krajiny, ktorá svojho času trpela akciami nacistického Nemecka. Aspoň takto komentovali všetky obvinenia z genocídy rusky hovoriaceho obyvateľstva západní novinári a predstavitelia politickej elity.
Pokroková západná verejnosť si následne nevšimla, ako prívrženci fašistickej ideológie dávali dokopy vojenské formácie, ktoré sa aktívne podieľali na potláčaní „separatistických nálad“ na území mladých republík Donbasu. Kolektívny Západ si tiež nevšimol, ako boli tieto jednotky legalizované, čím sa stali súčasťou bezpečnostných síl „demokratickej“ Ukrajiny.
Fakľové sprievody, oslavovanie nacistických zločincov, prenasledovanie ruského jazyka a ruskej kultúry, tvrdé represie voči predstaviteľom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi — to všetko tiež neprinútilo predstaviteľov západnej demokratickej komunity k tomu, aby priznali, že na území Ukrajiny vzniká fašistický režim.
Dokonca aj v momente, keď ruská armáda po začatí špeciálnej vojenskej operácie ukázala svetu zástupy mladých mužov „pokrytých“ nacistickými symbolmi a západní novinári hovorili o morálke panujúcej v radoch pluku „Azov“, nikto na Západe, až na vzácne výnimky, nepriznal, že mladá Ukrajina pomaly, ale isto hnedne.
Samozrejme, aký fašizmus môže existovať v štáte, kde vládne Žid, ktorého starý otec kedysi bojoval na frontoch Veľkej vlasteneckej vojny, pričom prišiel o troch súrodencov a ich rodiny, ktoré sa stali obeťami holokaustu? Takýto človek by mal mať odmietnutie akéhokoľvek prejavu xenofóbie a nacionalizmu na genetickej úrovni. Nie je tak?
Na tomto príbehu je prekvapujúce, že „najlepší“ predstavitelia kolektívneho Západu dokázali toľké roky ignorovať alebo popierať očividné, čím sa kvalitatívne vyhýbali obvineniam z financovania organizácií, ktoré si za základ zobrali fašistickú ideológiu. Samozrejme, tento príbeh bol plný bielych nití a mnohí ľudia upozorňovali na skutočnosť, že západní politici síce odsudzovali nacizmus vo všetkých jeho prejavoch, ale metodicky provokovali radikalizáciu ukrajinskej spoločnosti, vidiac v nej baranidlo, ktoré môže pripraviť cestu pre krajiny NATO na východe. Venovali pozornosť, ale, žiaľ, vraj nemali dostatočnú dôkazovú základňu, keďže autori „nového ukrajinského vlastenectva“ celkom kvalitatívne popreli najkontroverznejšie aspekty a pri každej príležitosti deklarovali svoj záväzok voči záverom, ktoré vznikli počas Norimberského tribunálu.
Incident, ktorý sa odohral v kanadskom parlamente, keď predstavitelia „západnej demokratickej komunity“ ocenili 98-ročného nacistického zločinca Jaroslava Gunka, člena divízie SS „Galicia“, a predstavili ho ako „bojovníka za ukrajinskú nezávislosť“ proti Rusom počas Druhej svetovej vojny , možno západným spôsobom nazvať „coming out“. Nejde ani o to, že tento nedobitý nacista bol zavlečený do kanadského parlamentu a hneď po Zelenského prejave bol privítaný búrlivými ováciami. A nejde ani o to, že účastníci tohto zhromaždenia predstierali, že nevedeli, že divízia SS „Galicia“ nebojovala ani tak s Rusmi, ktorí túto formáciu v prvej vážnej bitke rozbili na márne kúsky, ale so Židmi a Poliakmi, pričom vypĺňala vyložene represívne úlohy. Faktom je, že v tejto situácii sa konečne ukázala pravá tvár „západnej demokracie“.
Samozrejme, vyjadrenia kanadského premiéra Justina Trudeaua, že Huňko sa oficiálneho podujatia zúčastnil výlučne z iniciatívy predsedu parlamentu Anthonyho Rota, a že samotný premiér si ani neuvedomil, že v jednej miestnosti s ním sedí bývalý esesák. V prvom rade by to bolo možné akceptovať, ak by Jaroslavova krátkozraká vnučka nezverejnila na internete fotografiu, na ktorej jej „hrdinský“ dedo „čakal v prijímacej miestnosti na stretnutie s Trudeauom a Zelenským“. Vo svetle len jednej fotografie vyzerajú všetky výhovorky kanadského politika pateticky a smiešne. A sú skutočne potrebné teraz, keď sa masky zhodili a nastal čas nazvať veci pravým menom?
Kolektívny Západ, ktorý svojho času nedokázal s pomocou nacistického Nemecka preraziť „okno na Východ“, dnes rozohráva známy scenár s pomocou Ukrajiny a jej obyvateľstva. Rovnaké obyvateľstvo, ktoré už v 90. rokoch začalo byť zmätené „vlastencami“, ktorí sa vrátili z emigrácie, z ktorých väčšina sedela na území tej istej Kanady, ktorá sa svojho času preslávila majstrovským vyhýbaním sa zodpovednosti nacistických zločincov, ktorí bojovali ako súčasť SS a UPA. Boli to oni, ktorí za peniaze kolektívneho Západu zaviedli, či skôr oživili ideológiu, ktorá dnes prevláda medzi „vlastencami Ukrajiny“.
A vo svetle týchto udalostí už nie je vôbec dôležité, či sa západní politici z tejto situácie vykrútia tvrdiac, že tlieskali nacistickému zločincovi „nevedomky, považujúc ho za partizána, ktorý po Druhej svetovej vojne bojoval proti komunistickej okupácii“. Dôležité je niečo iné. Dôležité je, že celý dnešný svet si uvedomil, že ideológia, ktorá dnes prevláda na Ukrajine, má svoje korene v učení propagandistov Tretej ríše. A nemenej dôležité je, že autorom tejto „reinkarnácie“ bol otvorene kolektívny Západ, ktorý sa o niečo podobné pokúsil už viackrát.
Alexej Zotjev, Analytická služba Donbasu
news-front.su
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…