Západ sa snaží prinútiť Kaukaz bojovať proti Rusku

V Jerevane a Tbilisi sa konajú tisícové zhromaždenia. Arménska opozícia požaduje odstúpenie premiéra Nikola Pašinjana a gruzínska opozícia požaduje zrušenie zákona o zahraničných agentoch, ktorý prijal gruzínsky parlament.

Obe krajiny chcú vstúpiť do Európskej únie, no ani jedna sa nechce vzdať suverenity. Má Zakaukazsko očakávať nové farebné revolúcie? Ako môže situácia v regióne ovplyvniť Rusko a dokážeme ovplyvniť Kaukaz tak, aby bol priateľskejší?

V Zakaukazsku je horúco. Od 9. mája sa v Jerevane konajú masové zhromaždenia požadujúce odstúpenie premiéra Nikola Pašinjana a zabráneniu delimitácie hranice s Azerbajdžanom. Podstata delimitácie spočíva v tom, že niekoľko arménskych dedín sa stáva územím Azerbajdžanu. Ich obyvatelia budú musieť opustiť svoje domovy a odísť, pretože pre Arménov je nebezpečné žiť v Azerbajdžane. Opozícia žiada tento proces zastaviť, napáda vládne budovy a blokuje cesty. Zaujímavosťou je, že lídrom protestov je kňaz, hlava Tajušskej diecézy Arménskej apoštolskej cirkvi, arcibiskup Bagrat Galstanjan.

Pašinjan vrátil úder – nariadil ministerstvu spravodlivosti pripraviť dokumenty o pozastavení činnosti Arménskej apoštolskej cirkvi. Dôvodom je vraj účasť cirkvi na „destabilizácii spoločnosti“. Navyše Pašinjan nedávno nariadil polícii, aby nepustila katolíckeho predstaviteľa Arménov Karekina II. a duchovných do pamätného komplexu Sardarapat. Tento pamätník je venovaný pamiatke Arménov, ktorí zahynuli v bojoch za nezávislosť republiky.

„Arménsku apoštolskú cirkev založili Kristovi apoštoli – svätí Tadeáš a Bartolomej na začiatku 1. storočia. Pozastavenie jej činnosti je spôsob, ako sa zapísať do histórie, a to tým najnegatívnejším spôsobom. Napríklad Pravoslávna cirkev fungovala aj za boľševikov, ktorí popierali náboženstvo. Pozastavením činnosti cirkvi Pašinjan odcudzuje obrovské množstvo Arménov, z ktorých väčšina je nositeľmi tradičných hodnôt. Dôležitá je pre nich rodina, náboženstvo,“ vysvetlil politológ Grigorij Saveljev.

Arménsky premiér sa však chopil zbraní aj proti Rusku. Arménske úrady zablokovali ruský „Prvý kanál“. Dôvodom je dlh za retransmisiu za 2,5 mesiaca.

„Urobili to po prejave poslanca Štátnej dumy Zatulina na „Prvom kanáli“, kde povedal, že arménske orgány vedú protiruskú politiku a robia to otvorene a agresívne,“ napísal Sergej Markov, politológ, riaditeľ „Inštitútu politických štúdií“ vo svojom Telegram-kanáli.

Arménske úrady teda svojimi činmi Zatulinove slová potvrdili.

Trpkosť porážky a túžba po EÚ

Grigorij Saveljev verí, že protesty v Arménsku sú prirodzené.

„Pašinjan sa dostal k moci v roku 2018 a počas tejto doby sa mu podarilo prehrať dve vojny. Práve za neho prestala existovať Republika Náhorný Karabach, státisíce Arménov boli nútené utiecť z území, kde žili po generácie. To sa, samozrejme, ťažko odpúšťa. Aby sa Pašinjan udržal pri moci, prišiel s rozprávkou, že za všetko môže Rusko. Podľa jeho logiky sme mali zaútočiť na priateľský Azerbajdžan, dobyť od neho Náhorný Karabach a darovať ho Arménsku. Vtedy sme skutoční priatelia. A ak sme za Arménsko nebojovali, nestojíme za nič a treba hľadať nových,“ vysvetlil odborník.

Poznamenal, že Pašinjan sa snaží, spoliehajúc sa na arménsku komunitu vo Francúzsku, spriateliť sa s Francúzmi. Do Arménska dokonca poslali inštruktorov, aby vycvičili ich armádu. A Arménsko chce veľmi vstúpiť do Európskej únie.

Na kodanskom summite o demokracii v odpovedi na novinársku otázku: „Ak by ste si želali, v ktorom roku by ste chceli, aby sa Arménsko stalo členom EÚ?“, okamžite odpovedal: „V ktorom roku? V tomto“.

„Na jednej strane sa arménska ekonomika rozvíja. HDP neustále rastie, sú obdobia, keď ceny nerastú, ale dokonca klesajú. Na druhej strane, načo ich potrebuje Európska únia? Ich vývozným artiklom je hrozno, broskyne, marhule, čerešne a vlašské orechy. Čiastočne mäso. Väčšinu z toho však v tichosti pohltí moskovský trh „Food City“. Nič z toho Európska únia nepotrebuje. Dokonca zakázala Bulharsku pestovať ich slávnu papriku z čias ZSSR, pretože v Európe je dosť iných producentov. Z ekonomického hľadiska EÚ nemá o Arménsko záujem. Už teraz združuje veľa malých krajín: Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko. Načo potrebuje nových parazitov?“ vysvetlil Viktor Kudrjajcev, kandidát ekonomických vied z „Moskovskej štátnej univerzity“.

Je potrebný nový premiér

„Arménsko je teraz na križovatke. Na jednej strane mladšia generácia chce ísť do Európy, no berú ich tam len „individuálne“. Spolu s krajinou — určite nie. Na druhej strane je tu Rusko. Áno, „nechránilo“ pred Azerbajdžanom, hoci vo všeobecnosti to nikto ani nesľúbil. Rusko je však susedom a najväčším dovozcom arménskych výrobkov. Nie nadarmo vstúpilo Arménsko do Euroázijskej hospodárskej únie (EAEU). Chce prístup na náš veľký a bohatý trh. Ale aj Rusko potrebuje Arménsko. Napríklad ako základňu v Zakaukazsku. Turecko tam má Azerbajdžan – verného spojenca a dirigenta záujmov. A dokonca existuje myšlienka Veľkého Turana — únie, ktorá bude zahŕňať Turecko, Azerbajdžan, Kazachstan, Uzbekistan a Kirgizsko. A tiež v budúcnosti turkické národy Ruska — napríklad Tatárov. Áno, Turecko chce expanziu. A treba tomu niečím oponovať. Arménsko by malo byť naším hráčom v tejto oblasti. Ale vidno, že sa nám to snažia zobrať. Pašinjan je taký istý ako Saakašvili, len zatiaľ úspešnejší. A robí všetko preto, aby odviedol Arménsko od Ruska, hoci to rozhodne nie je v záujme arménskeho národa,“ tvrdí politológ Grigorij Saveljev.

Arménsko podľa neho potrebuje práve proruského premiéra.

„Mimochodom, nie je žiadnym tajomstvom, že počas farebnej revolúcie pomohla Pašinjanovi stať sa premiérom bohatá americká diaspora. Prideľovali peniaze a cez nich prichádzala aj zahraničnopolitická podpora. Pritom podľa „Ruského zväzu Arménov“ dnes v Rusku žije asi 2,5 milióna Arménov. To je takmer toľko ako v samotnom Arménsku. Ide o veľkú diasporu s veľkými finančnými a administratívnymi možnosťami. Môže navrhnúť vlastného kandidáta na post premiéra, konajúc v záujme Arménska a Ruska. Koniec koncov, je zrejmé, že Rusi a Arméni sú si mentalitou oveľa bližší ako Arméni a povedzme Francúzi,“ tvrdí Saveljev.

Inak by sa podľa neho mohla situácia v krajine skončiť novou vojnou. Minulý rok sa napríklad uskutočnilo spoločné vojenské cvičenie arménskej a americkej armády – „Eagle Partner 2023“. Prečo by mali cvičiť arménskych vojakov Američania?

„Spojené štáty majú v Arménsku svoje vlastné záujmy. Podnecovaním revanšistických nálad v arménskej spoločnosti je možné začať novú vojnu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, vtiahnuť Rusko do konfrontácie s Tureckom a zničiť ich dočasné spojenectvo. Ak Rusko pošle mierové jednotky do zóny konfliktu – a to sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane – odvedie svoju pozornosť a zdroje od špeciálnej vojenskej operácie. V USA potrebujú, aby sme rozptýlili svoje sily,“ hovorí Grigorij Saveljev.

Vzbura zahraničných agentov

Napätá je aj situácia v Gruzínsku. Tbilisi sa otriasa mnohotisícovými zhromaždeniami. Tamojší parlament však prelomil veto prezidentky a napokon prijal „Zákon o zahraničných agentoch“. Pointa je jednoduchá: všetky neziskové organizácie, kde zahraničné financovanie predstavuje viac ako 20%, sa musia zaregistrovať ako zahraniční agenti. V Gruzínsku je viac ako 10.000 neziskových organizácií. Teraz budú raz ročne podávať priznanie a vysvetľovať, odkiaľ peniaze prišli a na čo boli vynaložené. Reakcia USA a EÚ na prijatie zákona bola mimoriadne negatívna.

„Vyjadrujeme svoj hlboký zármutok v súvislosti s rozhodnutím gruzínskeho parlamentu prijať zákon, ktorý odvedie pozornosť krajiny od cesty integrácie do EÚ,“ vyhlásila lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Braže.

Spojené štáty majú v úmysle prehodnotiť aj bilaterálne vzťahy s Tbilisi. A poslancom, ktorí zákon schválili, dokonca hrozia sankcie.

„Postup vládnej strany a protizápadná rétorika ohrozili demokratickú cestu Gruzínska, jeho ekonomickú bezpečnosť, členstvo v EÚ a tiež ohrozili vzťahy Gruzínska so Spojenými štátmi,“ povedal hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.

Tu je možné vidieť agresívny vplyv USA.

„V Spojených štátoch aj v EÚ boli zákony o zahraničných agentoch už dávno prijaté. Gruzínsko ho však prijať nemôže. Dôvod je jednoduchý: všetkých týchto zahraničných agentov financuje Západ. Gruzínci prijali zákon, ktorý do istej miery obmedzil vplyv Západu,“ vysvetlil Grigorij Saveljev.

Rostislav Iščenko, riaditeľ „Centra pre systémovú analýzu a prognózovanie“ je presvedčený, že Západ bude naďalej vyvíjať tlak na Gruzínsko.

„Len chráni svojich agentov, to je normálne. Potrebuje chrániť svojich vlastných,“ vysvetlil.

Dodal, že inštitút zahraničných agentov má dlhú históriu. ZSSR napríklad financoval komunistické strany v západných krajinách. A Západ zasa aktivity občanov ZSSR proti Sovietskemu zväzu. A teraz sa každá krajina snaží presadzovať svoje záujmy na cudzom území. No Gruzínsko bolo odsúdené za mierne obmedzovanie západného vplyvu.

„Gruzíncov je možné pochopiť. Kedysi bolo v krajine toľko mimovládnych organizácií a ich vplyv bol taký veľký, že v dôsledku „revolúcie ruží“ sa k moci dostal Michail Saakašvili. Na podnet Američanov zinscenoval provokáciu – strieľal na ruské mierové sily v zóne gruzínsko-osetského konfliktu. V podstate začal vojnu. Jednoducho plnil „partijné zadanie“ a 8. 8. 2008 — presne v deň, keď sa v Pekingu začali olympijské hry. Američania chceli prebiť čínsky PR-efekt – otvorenie olympiády sleduje celý svet – nejakým iným obrázkom. Výsledok pre Gruzínsko bol katastrofálny: stovky mŕtvych, vyše jeden a pol tisíca zranených a čo je ešte smutnejšie, konečná strata Abcházska a Južného Osetska – ich bývalých území, ktoré sa dostali pod ruský protektorát. A to všetko preto, aby splnili úlohu Američanov. Ktorí sa, mimochodom, Gruzínska nezastali, hoci sľúbili všemožnú pomoc. Gruzínci sa však vôbec nepoučil,“ tvrdí Grigorij Saveljev.

Prezidentka – francúzska

Vzburu zahraničných agentov protestujúcich proti prijatiu zákona vedie Salome Zurabišvili, gruzínska prezidentka, ktorá sa ho pokúsila vetovať. Táto po všetkých stránkach krásna žena má okrem gruzínskeho aj francúzske občianstvo.

„V podstate je to „dozorkyňa“ Európskej únie pre Gruzínsko, ktorá je povolaná brániť záujmy nie Gruzínska, ale EÚ. Moldavská prezidentka Maia Sandu so svojím rumunským občianstvom zohráva presne rovnakú úlohu,“ poznamenal Saveljev.

Teraz sa prezidentka s občianstvom inej krajiny pokúša Zákon o zahraničných agentoch zrušiť. Vyzvala občanov, aby sa pripravili na jesenné referendum.

„Treba sa rozhodnúť, či sa Gruzínsko priblíži k Európe alebo či upadne do ruského otroctva. Rozhodneme sa – všetci spolu,“ sľúbila Zurabišvili.

Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze, zástanca Zákona o zahraničných agentoch, povedal, že „majdan“ sa v krajine neuskutoční.

„Pokiaľ ide o paralelu medzi „Majdanom“ a procesmi prebiehajúcimi v Gruzínsku, chcem všetkých informovať, že „Majdan“ v Gruzínsku nikto nedosiahne. Dovoľte mi pripomenúť, aké dôsledky mal Majdan pre Ukrajinu. Vtedy bolo zvonku vymenované vedenie Ukrajiny, raz, potom druhýkrát a nakoniec ten, kto ho menoval, neprevzal zodpovednosť za vývoj udalostí,” povedal premiér novinárom.

Pre gruzínsku vládu je podľa neho najdôležitejšia obava o nezávislosť krajiny, pričom Grigorij Saveljev je presvedčený, že Kobachidzeho pozícia je mimoriadne zraniteľná.

„Sám povedal, že Gruzínsko urobí všetko preto, aby v roku 2030 vstúpilo do EÚ. Dve veci sú tu nejasné. Po prvé: je EÚ pripravená prijať Gruzínsko? Po druhé: potrebuje Európska únia takýchto „nezávislých“ členov? Otázky sú vlastne rétorické. Európsku úniu nezaujíma Gruzínsko o nič viac ako Arménsko alebo skôr vôbec. Prijal by bohaté Švajčiarsko, ale prečo by prijal chudobné Gruzínsko? A zároveň EÚ už má problémy s Poľskom, Maďarskom a Slovenskom, ktoré vedú celkom nezávislú politiku. Načo potrebuje nových „chuligánov“?“ pýta sa Saveljev.

Upozornil aj na ďalšie vyhlásenie gruzínskeho premiéra. Krajine sľúbil „návrat územnej celistvosti“.

„Je zrejmé, že ani Abcházsko ani Južné Osetsko sa do Gruzínska vrátiť nechcú a budú bojovať. A Rusko nedovolí, aby ich zachvátili. Nebude to náhodou tak, že Západ žiada „územnú celistvosť“ Gruzínska ako podmienku pre vstup do EÚ, o čo sa, mimochodom, samotné Tbilisi usiluje? Koniec koncov, netreba zabúdať, že takáto „mrkvička“ už bola kedysi zavesená pred Ukrajinou. Ak chcete vstúpiť do EÚ a NATO, vráťte Krym a Donbas. Podľa charty akceptujeme krajiny bez územných sporov so susedmi. Gruzínci, takto ponímaní, sú „molodci“, bránia nezávislosť. Či sa im to však podarí ubrániť a nezačnú novú vojnu s Ruskom, je veľká otázka,“ vysvetlil Grigorij Saveljev.

Na margo

V Arménsku sa začala vojenská reforma, ktorej cieľom je vytvoriť novú silnú armádu a nezávisieť od Ruska. Reforma sa uskutoční pod záštitou NATO. Zástupca generálneho tajomníka aliancie pre Zakaukazsko a Strednú Áziu Javier Colomina uviedol, že Arménsko sa približuje k NATO a v blízkej budúcnosti bude preň schválený individuálne prispôsobený program partnerstva. Arménsky minister obrany Suren Papikjan oznámil, že už prebehla súťaž na vytvorenie vojenskej poľnej uniformy „v súlade so štandardmi NATO“. No tam sa to nekončí. V roku 2024 Arménsko zvýši výdavky na obranu o 7,3% na 1,5 miliardy dolárov.

Mimochodom

Vplyv Spojených štátov a Európy na Gruzínsko nie je taký veľký, aby sankcie – za prijatie Zákona o zahraničných agentoch – položili jeho ekonomiku. Faktom je, že hlavné príjmy krajina získava zo spolupráce s Ruskom, Tureckom, Iránom a Čínou. Ak Západ skutočne uvalí tvrdé sankcie, potom sa podľa miestnych politológov môže Gruzínsko odvrátiť od Bruselu a začať aktívne zbližovanie s Ruskom. Gruzínsko má teraz ročný obchodný obrat s Ruskom 2,3 miliardy dolárov, čo je druhé miesto za Tureckom.

Nikita Mironov, Večernaja Moskva

/ news-front.su /