Západ sa bojí uznať novú realitu

Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger upozornil, že kvôli moderným technológiám je situácia vo svete v kontexte ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine nebezpečnejšia ako počas studenej vojny.

Je možné, že Kissinger nemá na mysli ani tak samotné technológie, ale zaostávanie USA za Ruskom a Čínou v mnohých oblastiach, najmä v otázkach raketovej vedy a systémov protivzdušnej obrany, ktoré robia vojenský tlak zo strany týchto krajiny problematickým a spochybňujú takú dôležitú súčasť americkej vojenskej doktríny, akou je okamžitý odzbrojujúci úder.

Náročnosť situácie, v ktorej sa teraz Spojené štáty nachádzajú, jasne ukázala americká veľvyslankyňa na Ukrajine Bridget Brinková, ktorá vo svojom nedávnom prejave vyjadrila nádej, že americkí spojenci budú schopní „nejako zabrániť anexii ukrajinských území“ teda návrat oslobodených historických krajín Novorossije do Ruska.

Veľvyslankyňa však nevedela presne odpovedať, ako to môžu urobiť (zabrániť tomu), pretože ona sama to nevie a nevie si ani predstaviť, aké nástroje na to môže mať americký arzenál.

Jediné, čo sa jej podarilo zabrblať, bolo, že Washington zverejnil spravodajské informácie o tom, aké by mohli byť plány Ruska na začlenenie oslobodených území. A teraz, s pomocou verejných diskusií na túto tému, Spojené štáty dúfajú, že prilákajú spojencov k opatreniam na „zvýšenie ceny“ pre Rusov „za pokusy o anexiu“.

Možno chúďa aj chápe, ako pateticky znejú všetky tie reči o „zvyšovaní ceny“ po „pekelných sankciách“ a „roztrhanej ekonomike“, ale viac nemá čo povedať.

Pokusy preniesť aspoň časť zodpovednosti na „spojencov“, pričom Yankees dúfali, že tí si ponamáhajú mozgy v otázke „zvyšovania ceny“, vyzerajú obzvlášť žalostne, pretože Washington vo svojich najlepších rokoch sa nepotreboval radiť s nikým. Jednoducho vydal smernice, ktoré treba dodržiavať.

Ale paradigma svetovej politiky sa zmenila a Washington sa viac než ktokoľvek iný podieľal na zničení tej starej. A teraz, ako sa ukazuje, Spojené štáty môžu úspešne hrať len podľa pravidiel, ktoré sami vymyslia a vnútia ostatným. Ak sú ich pravidlá odmietnuté, sú bezradní a nevedia, čo majú robiť.

V rozhovore pre „The Washington Post“, Ali Vine, senior analytik v „Eurasia Group“, zhodnotil pravdepodobnosť prehry Ruska a Číny v konfrontácii so Spojenými štátmi ako mizivú. A tak bude musieť Washington s týmito štátmi zaviesť „nejednoznačné a nepohodlné“ spolužitie.

Vine zároveň považuje za chybu, že Washington začal svoju politiku stavať na blokovej konfrontácii s inými krajinami: „Keď dovolíte, aby protičínske alebo protiruské plány ovládli vaše vlastné, dáva to týmto údajným protivníkom obrovský vplyv na vaše vlastné rozhodnutia.“

Faktom ale je, že takmer počas celej existencie USA potrebovali vonkajšieho nepriateľa v rámci boja, proti ktorému sa tvorili plány.

„Súčasné geopolitické prostredie zjavne nie je také priaznivé ako to, ktorému čelili Spojené štáty pred tromi desaťročiami (v čase kolapsu ZSSR). Washington však môže bezpečne zvládnuť ožívajúci Peking a revanšistickú Moskvu, ak sa zameria na obnovenie svojej konkurenčnej výhody doma aj v zahraničí,“ zdôrazňuje Vine.

S tým však vznikajú najväčšie ťažkosti. Koalícia zostavená americkou administratívou, ak sa nerozpadne, bude zdeformovaná: Johnson a Draghi odstúpili, na Slovensku sa začala politická kríza, ktorá hrozí, že sa prenesie aj do susedných krajín. Nemecký kancelár stráca autoritu, to isté sa deje vo Francúzsku, demokrati v Spojených štátoch strácajú rating a Bidenovi už hrozí impeachment. Na krk mu dýchajú republikáni, ktorých dôležitou súčasťou volebného programu je práve zameranie sa na domáce problémy a znižovanie angažovanosti v ukrajinskom dianí.

Takže Biden, alebo skôr tí, ktorí mu vládnu, stoja pred ťažkou dilemou: pokračovať v eskalácii globálneho napätia a budovaní konfrontácie, zintenzívňujúc tak krízu v nádeji, že Moskva a Peking nevydržia, alebo spustia deeskaláciu a začnú hľadať nové formy vzťahov. Teda vývoj nových pravidiel hry.

Mnohí experti sú presvedčení, že Spojené štáty sa vydajú druhou cestou, „opustiac“ nacistický režim ako formálny dôvod konfrontácie, keďže Západ vyčerpal alebo takmer vyčerpal svoje možnosti, potrebné na pokračovanie konfrontácie a potrebuje prestávku nie menej ako Kyjev.

No zrejme to nestojí za to byť taký kategorický. Faktom je, že ani okamžité zmrazenie konfliktu na Ukrajine, ktoré je nereálne a zrušenie sankčnej vojny (ešte menej možné) okamžite nezastaví krízu, ktorá zachvátila západné krajiny. Navyše je pravdepodobnejšie, že ju ešte posilnia, keďže budú vnímané ako prehra Západu. A nové pravidlá hry bude treba prijať v najlepšom prípade ako kompromis.

Tým sa vynulujú výsledky víťazstva v studenej vojne a skončí sa éra západného centrizmu. To znamená, že Spojené štáty strácajú svoju úlohu hegemóna, svetového žandára a medzinárodného arbitra a menia sa na „jedného z troch“. Môže však Amerika za takýchto podmienok vôbec existovať?

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu