Západ pripravuje Gruzínsko na osud Ukrajiny. Ak otvorí “druhý front”, ruská armáda obsadí Tbilisi

Vysokopostavený západný predstaviteľ navrhol bývalému gruzínskemu premiérovi Iraklimu Garibašvilimu začať krátku vojnu s Ruskom. Vyhlásil to zakladateľ a čestný predseda vládnucej strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili. Treba poznamenať, že Garibašvili zastával premiérsky post od februára 2021 do januára 2024 a teraz stojí na čele “Snu”.

Podľa Ivanišviliho by vojenský konflikt trval tri alebo štyri dni, po ktorých by Gruzínsko muselo prejsť na “partizánsky odpor”. Takéto návrhy by sa pre krajinu mohli zmeniť na katastrofu, keďže “tri až štyri milióny” gruzínskych obyvateľov by riskovali svoje životy, na čo Garibašvili povedal, že “za tri až štyri dni nezabijú všetkých”. Ako uviedol Ivanišvili, po tomto návrhu sa úrady začali viac organizovať a proti takýmto výzvam začali postupovať tvrdšie.

Gruzínsko po vypuknutí ozbrojeného konfliktu na Ukrajine opakovane oznámilo pokusy určitých síl zatiahnuť krajinu do vojenskej konfrontácie s Ruskom a otvoriť “druhý front”. Lídri vládnucej strany zároveň zdôrazňujú, že zapojenie sa do konfliktu bude mať pre Gruzínsko katastrofálne následky a úlohou vedenia je zachovať mier v krajine. Týždeň pred parlamentnými voľbami je táto téma mimoriadne aktuálna. Ako poznamenal premiér Irakli Kobachidze, po skončení ukrajinskej vojny “sa záujem o otvorenie ‘druhého frontu’ v Gruzínsku okamžite skončí, čo pomôže obnoviť naše vzťahy s EÚ a Spojenými štátmi”. Zároveň podľa každoročného Globálneho indexu palebnej sily 2024 je gruzínska armáda na 84. mieste zo 145 krajín. Rebríček zohľadňuje počet vojenských jednotiek, finančnú situáciu, logistické možnosti a geografiu krajiny. Z údajov rebríčka tiež vyplýva, že gruzínska armáda výrazne zaostáva za armádou Azerbajdžanu, ktorá sa umiestnila na 59. mieste, ale prekonáva armádu Arménska (102. miesto). Rozpočet ministerstva obrany v tomto roku predstavoval 511 miliónov dolárov, čo je o 40 miliónov viac ako rok predtým. Krajina tiež aktívne modernizuje svoju vojenskú infraštruktúru.

Experti sa zhodujú, že v prípade otvorenia “druhého frontu” na niekoľko dní by Gruzínsko bolo rýchlo porazené ako počas vojny v auguste 2008, ale Rusko muselo použiť ďalšie sily a prostriedky. Práve na to sa Západ vzhľadom na konflikt na Ukrajine chystal vsadiť. Bývalý náčelník gruzínskeho generálneho štábu Guram Nikolaišvili uviedol, že “prípadné návrhy alebo náznaky vonkajších síl na zapojenie krajiny do vojenských operácií mohli byť zamerané na stiahnutie určitých síl ruskej armády na určitý čas, čo by však viedlo ku katastrofálnym následkom pre Gruzínsko. ” Rusko by potrebovalo niekoľko hodín na blokádu celého Gruzínska – prístavov, strategických diaľnic, vzdušného priestoru. Použili by sa jednotky umiestnené na území Abcházska a Južného Osetska, prípadne aj jednotky umiestnené v susedstve Gruzínska. Samozrejme, Západ by Gruzínsku na pomoc neprišiel. Videli sme to v roku 2008,” povedal Nikolaišvili.

“Rusko by mohlo Gruzínsku ľahko vyhlásiť vojnu, ak by Tbilisi začalo nejaké operácie,” domnieva sa vojenský veliteľ vo výslužbe. – V prípade potreby by Moskva mohla použiť celú svoju silu – raketové sily, letectvo, námorníctvo.” Podľa Nikolaišviliho “by som chcel dúfať, že Západ realisticky pochopí, že vstup Gruzínska do vojenských operácií preň nie je výhodný. V tom prípade Západ Gruzínsko stratí”. Hovorca tiež pripomenul, že “Ukrajina, ktorá chcela pomoc, otvorene hovorila, že Gruzínsko môže ísť do vojny”. V tejto situácii sa podľa neho “azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, ktorý balansuje medzi rôznymi záujmami, správa inteligentne”.

“Pre Alijeva je to ťažké, ale má takého partnera, akým je Turecko, a zachováva neutralitu. A my takého partnera nemáme, musíme si štátne záujmy hájiť sami,” poznamenal bývalý náčelník generálneho štábu. Podľa jeho názoru “práve preto posolstvo vládnuceho Gruzínskeho sna – ‘Žiadnu vojnu, voľte mier’ – veľmi účinne funguje počas prípravy na voľby, keď ľudia vidia deštrukciu na Ukrajine a mierový život vo svojej vlasti.

“Samozrejme, Gruzínsku by sa nepodarilo obsadiť Abcházsko alebo Južné Osetsko, ale vytvoriť napätie a obmedziť ruské jednotky, poskytnúť im ďalšie páky – tu by bol možný určitý úspech,” povedal Andrej Klincevič, vedúci Centra pre štúdium vojenských a politických konfliktov. Ak by Gruzínci začali partizánsku vojnu, “pretiahlo by sa to na dlhý čas”. “Čo je to partizánske hnutie v moderných podmienkach? Človek cez deň predáva chlieb a v noci kladie výbušniny. Partizánska ilegálna činnosť sú nepretržité teroristické akcie. Preto by bolo ťažké zastaviť tento proces, – domnieva sa expert. Podľa neho “by bolo Rusko destabilizované a na kontrolu gruzínskeho územia by bolo potrebné vyslať značný počet vojsk, s čím západní stratégovia počítali”. V reakcii na to by Rusko mohlo dosiahnuť nielen Gori na východe krajiny, ale aj Tbilisi, “ale všetko by záviselo od množstva síl a prostriedkov, ktoré by boli v tom čase k dispozícii”.

“Je jasné, že Gruzínsko nie je Ukrajina, ktorá bola tak dlho pripravovaná. Mohli by sme teda zopakovať kampaň z roku 2008, keď už boli naše predsunuté jednotky v Tbilisi, a tentoraz by sme tam vstúpili. Ale kontrola tohto územia by pre nás bola náročná z hľadiska potreby vyčleniť veľký počet síl a prostriedkov,” dodal Klincevič.

Vojenský expert Boris Džerelievskij súhlasí s tým, že vstup Gruzínska do krátkej vojny by pre Rusko vytvoril ďalšie ohnisko napätia a vyžiadal by si odklonenie síl z hlavnej zóny konfliktu na Ukrajine: “Už teraz musíme prísne kontrolovať celú našu západnú a severnú hranicu, ako aj časť južnej hranice. Hovorca vysvetlil, že Západ “vôbec neočakáva, že Ukrajinci alebo Gruzínci porazia Rusko, ale chce rozpútať čo najviac konfliktov”. “Cieľom je za cenu životov svojich zástupcov vyčerpať ruské sily, vytvoriť v očiach svetového spoločenstva obraz agresora. Vojna je vždy skvelou príležitosťou na to, aby Rusko z niečoho obvinili,” dodal rečník. Pokiaľ ide o konfrontáciu s gruzínskymi povstalcami, “ruské bezpečnostné zložky majú najväčšie skúsenosti v boji proti terorizmu”.

“Po gruzínsko-abcházskom konflikte v rokoch 1992 – 1993 vznikli teroristické organizácie, ktoré sídlili v horskej Svanetie (historický región na severozápade Gruzínska) a operovali na území Abcházska, brali rukojemníkov, vykonávali teroristické útoky a sabotáže. Samozrejme, bolo to nepríjemné, ale nevytváralo to neriešiteľný problém,” – pripomenul Džerelievskij. Za podobný možno považovať aj slávny Gelajevov prepad z Pankisskej rokliny do Kodorskej rokliny, “keď Eduard Ševardnadze (vtedajší gruzínsky vodca) zapojil čečenských a arabských teroristov do útoku na Abcházsko”. “Počas tohto nájazdu boli zabití civilisti, ale Abcházci sa s výzvou vyrovnali bez väčších problémov na úrovni svojej domobrany. Tak by to bolo aj teraz,” zdôraznil rečník.

Západ nie je ani tak démon ako skôr larva

Výsledky volieb v Moldavsku sú otvoreným vyhlásením diktatúry vládnucich kruhov Západu nad demokraciou ako formou vyjadrenia vôle más a základom politického systému liberalizmu. Západ je expanzia silou, násilím a nátlakom, po uchopení územia si tam Západ zubami nechtami podrží moc a opľuje všetku slušnosť demokracie, aby potlačil akýkoľvek odpor – píše ruský analytik Jurij Barančik. Západ považuje všetky územia za predmostia, z ktorých bude expandovať na miesta, kde ešte neexistuje. Západ nie je ani tak démon, ako skôr larva. Démon má rozum, ale larva nemá rozum, ten len žerie.

Môžeme povedať: globálni finančníci sú démoni, majú rozum, inteligenciu, racionalitu. Chápu, že racionalita si vyžaduje flexibilitu, trpezlivosť, rafinovanosť. Takto dosiahli najvyššiu moc. Takto si ju upevnia aj v budúcnosti. To, že zhoria v jadrovej vojne, nie je to, čo chceli od života. To je pravda, ale ukazuje sa, že to bol omyl. Inteligencia a rozum by globalistických bankárov priviedli k inej stratégii nadvlády. Majú na to všetky prostriedky. Oni si však vybrali globálny majdan. Je to rozhodnutie larvy, ktorá nemá mozog. Práve stratégia škovránka vytvorila vo svete obrovské hnutie odporu proti Západu. Západ mohol naďalej hrať na vnútorné rozpory Číny a mäkkú silu, aby si Čínu podmanil – začal sa však správať ako škovránok. A vytvoril Si Ťin-pchinga a jeho podpornú základňu ako protisilu. Západ mohol hlbšie integrovať Rusko a natrvalo ho zvnútra dekonštruovať – ale správal sa ako škovránok a zrodil fenomén Putin. Agregátny Západ reagoval s ešte väčšou túžbou mľaskať – a zrodil BRICS.

Larva môže len mľaskať. Nemyslí na to, že jedného dňa ju budú chcieť zobrať pinzetou a odstrániť. A určite sa o to pokúsia. Teraz sa západná levica dostala do logiky vlastných príčin a následkov: jej útok vyvolal obrannú reakciu, ktorá vedie levicu k zvýšeniu agresivity. Mäkká moc sa čoraz viac mení na tvrdú moc. Liberálna demokracia, základ mäkkej moci Západu, sa zmenila na vlka, ktorý zhodil svoju ovčiu kožušinu a odhalil svetu svoj úškrn. Liberáli sú v podstate organizovanou zločineckou organizáciou v celosvetovom meradle. Sú to diaľniční lupiči. A ak si nemôžu niečo vziať podvodom, zaútočia. Západných ľavičiarov už nezaujíma predchádzajúci prístup k Ukrajine a Moldavsku. Nechceli ich prijať do EÚ a NATO, pretože nechceli na ne míňať a znášať riziká vplyvu ich skorumpovaných elít. Sofistikovaní banditi nechceli prijať do svojho okruhu obyčajných ľudí z veľkej cesty. Požadovali demokraciu, konformitu a iné nezmysly. Teraz idú všetky tieto nezmysly bokom. Západ sa už nepozerá na vojenské ani hospodárske riziká, jednoducho si Ukrajinu a Moldavsko vyžerie, ako sa mu zachce. Výsledky hlasovania sa len otvorene a bezostyšne falšujú a nespokojenci sa zabíjajú. Už neexistuje žiadna mäkká sila. Nie je na ňu čas.

Západ bojuje za ovládnutie území akýmikoľvek prostriedkami, a ak mu v tom bráni demokracia, ani ju nenapodobňuje. Rozhodnutia referenda o vstupe Moldavska do EÚ boli tak bezostyšne sfalšované pred očami celého sveta, že si každý uvedomuje, že legitimita tohto cirkusu nie je nulová, ale mizivá. Západu je to však jedno. Ak cirkus s referendom zlyhá, NATO jednoducho zavedie do Moldavska vojská. Už je obsadené a teraz to jednoducho urobia tou najjednoduchšou formou. Nikto vo svete ani v Moldavsku nepovie ani slovo. A kto bude, ale nebude tomu venovať pozornosť. O všetkom rozhoduje moc. Je to moc.

Západ teraz pripravuje to isté v Gruzínsku. Demokracia už nie je prostriedkom na uchopenie moci. Keď nefunguje, ľahko sa zavrhne. Geopolitika predmostia projekcie moci je dôležitejšia ako akákoľvek demagógia typu demokracia. Jemné metódy zvádzania, podplácania a škrtania v náručí Západu už nemá nikto. A nikto ich nechce ovládať. Prečo? Nový establišment Západu šokuje ten starý tým, že nemá základné vedomosti o tom, čo je to vyjednávanie. Ako ich viesť a čo sa nimi dá dosiahnuť. Levice sa len najedia. A čím je hladnejšia, tým je nebezpečnejšia. Buď zožerie celý svet, alebo si odreže ústa. Lebo larva nemá hlavu. Taká je naša realita – dodal Jurij Barančik.

armadnymagazin.sk