Šéf ruskej diplomacie zároveň obvinil Nemecko, Francúzsko a Poľsko zo schvaľovania „krvavého štátneho prevratu“, ku ktorému došlo podľa jeho slov „v Kyjeve vo februári 2014 pod vyslovene nacistickými a rasistickými heslami“.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu povedal, že Západ sa v premene Ukrajiny „na rusofóbnu základňu“ už dostal „do bodu, z ktorého niet návratu“. Budúcnosť ruskej zahraničnej politiky podľa jeho slov tkvie v ukončení dominancie Západu v medzinárodnom živote. Lavrov sa takto vyjadril v prejave v ruskej Štátnej dume.
Politika Západu podľa jeho slov spočíva už mnoho rokov v „obmedzovaní (vplyvu) Ruska“ vrátane rozširovania hraníc NATO a „premeny bratskej Ukrajiny na protiruskú, rusofóbnu vojenskú základňu“.
Nemecko, Francúzsko a Poľsko zároveň šéf ruskej diplomacie obvinil zo schvaľovania „krvavého štátneho prevratu“, ku ktorému došlo podľa jeho slov „v Kyjeve vo februári 2014 pod vyslovene nacistickými a rasistickými heslami“.
„V našej aktualizovanej koncepcii zahraničnej politiky budeme hovoriť o potrebe ukončiť monopol Západu na vytváranie rámca pre medzinárodný život, ktorý by sa mal odteraz určovať nie v jeho sebeckých záujmoch, ale na spravodlivom, univerzálnom základe rovnováhy záujmov, ako to vyžaduje Charta OSN, ktorá zakotvuje princíp suverénnej rovnosti všetkých štátov,“ dodal Lavrov.
Na Ukrajine zosadili vo februári 2014 proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010. Zvrhli ho prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane.
Protesty – tzv. euromajdan – vypukli po tom, ako Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu. Janukovyča po zosadení na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine.
Viac k téme na konci článku.
Západ sa pokúša využiť ukrajinský konflikt na zobrazenie Ruska ako „darebáckeho štátu“ v očiach sveta, povedal v stredu minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Zdôraznil však, že táto stratégia nebola úspešná.
„USA a ich satelitné štáty vedú všestrannú hybridnú vojnu, na ktorú sa dlho pripravovali, a používajú ukrajinských radikálnych nacionalistov ako baranidlo proti nám,“ povedal Lavrov v prejave v dolnej komore ruského parlamentu.
Ako poznamenal šéf ruskej diplomacie, Západ sa ani nesnaží skrývať cieľ tejto vojny. Podľa neho nie je cieľom poraziť Rusko na bojisku a zničiť jeho ekonomiku, ale aj obklopiť ho „sanitárnym kordónom“ a zmeniť ho na darebácky štát.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila v stredu na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu desiaty balík sankcií, ktorý Európska únia zavedie proti Rusku, aby ho potrestala za už rok trvajúcu vojnu na Ukrajine.
Desiaty balík obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur, čo má ruské hospodárstvo pripraviť o kľúčové technológie a priemyselný tovar, ktorý nemôže získať cez tretie krajiny.
„Sú to životne dôležité tovary, ako elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné autá a prúdové motory. Zameriavame sa aj na tovar pre stavebný sektor, ktorý môže využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy,“ vysvetlila.
EÚ ďalej obmedzí vývoz tovarov s dvojakým použitím a pokročilých technológií a bude monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a vrtuľníkov.
„Týmto sme zakázali všetky technologické produkty používané na bojisku. Postaráme sa o to, aby (Rusko) nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín,“ uviedla šéfka EK.
Týka sa to aj Iránskych revolučných gárd, ktoré poskytujú Rusku útočné drony Šáhid. Na sankčný zoznam pribudne zatiaľ sedem iránskych subjektov. EÚ je pripravená aj subjekty z iných krajín, ktoré poskytujú Rusku citlivé technológie.
Do tretice sa nové sankcie zamerajú na ruskú propagandistickú mašinériu, ktorá podľa Von der Leyenovej „šíri toxické lži“. Komisia navrhla uviesť na zoznam ruských propagandistov, ako aj ďalšie postavy z politiky a armády.
Rusko sa bude v rámci novej koncepcie svojej zahraničnej politiky usilovať o to, aby skončil „monopol“ Západu na medzinárodnej scéne. Uviedol ďalej vo svojom prejave šéf ruskej diplomacie.
„Naša aktualizovaná koncepcia zahraničnej politiky už bude hovoriť o nutnosti ukončiť monopol Západu na utváranie rámca medzinárodného života,“ povedal Lavrov.
„USA a ich spojenci sú posadnutí manickou túžbou oživiť neokoloniálny, unipolárny svetový poriadok,“ zopakoval Lavrov skoršie tvrdenie ruských predstaviteľov o tom, že Západ potláča suverenitu Ruska a bráni vzniku nových svetových centier vo svete.
Opäť zmienil aj porušenie údajných záväzkov západných krajín, že sa Severoatlantická aliancia nebude rozširovať smerom na východ.
Lavrov v tejto súvisloti povedal, že snahy Západu o izoláciu Ruska zlyhali, pretože Moskva naďalej rozvíja vzťahy s partnermi v iných oblastiach sveta. Dodal, že štáty, ktoré odmietli podporiť „bezprecedentné“ sankcie, tvoria väčšinu svetovej populácie.
Krajiny Ázie a Tichomoria, Blízkeho východu, Afriky a Južnej Ameriky „nechcú žiť v súlade so západocentrickým poriadkom“, uviedol ruský minister. „Takže dáva dokonalý zmysel, prečo sa tri štvrtiny krajín sveta nepripojili k protiruským sankciám a majú svoj vlastný názor na situáciu na Ukrajine.“
Čína a India patria medzi hlavné ekonomiky, ktoré odmietli uvaliť obmedzenia na Moskvu. Denis Alipov, ruský veľvyslanec v Naí Dillí, v utorok povedal, že sankcie „mali opačný účinok“ a uľahčili obchod a užšiu spoluprácu medzi Ruskom a Indiou.
Peking medzitým obvinil USA, že podnecujú ukrajinský konflikt a snažia sa vyzbrojiť svetovú ekonomiku vo svoj vlastný prospech.
Celý prejav Sergeja Lavrova (v ruskom jazyku):
Rusko pred takmer rokom začalo inváziu na Ukrajinu, ktorá rozpútala najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Moskva vojnu na Ukrajine nazýva špeciálnou operáciou, ktorej cieľom je podľa nej demilitarizácia a „denacifikácia“ susednej krajiny a zaistenie bezpečnosti Ruska pred údajnou rozpínavosťou NATO. Kyjev podal v reakcii na ruskú inváziu prihlášku do NATO aj Európskej únie.
Francúzsky platený televízny Canal+ premietol vo februári 2016 dokumentárny film Masky revolúcie režiséra Paula Moreira. Renomovaný investigatívny novinár v takmer hodinovej produkcii zoznamuje divákov s udalosťami na kyjevskom Majdane vo februári 2014 a krviprelievaním v Odese v máji v tom istom roku.
Vo filme dostali priestor nielen tí, čo riadili revolúciu, súčasné politické vedenie, ale aj tí, čo stáli so zbraňami v rukách v prvých radoch oranžovej revolúcie – nacionalisti z Pravého sektora a práporu Azov.
„Ukrajinskú revolúciu som sledoval ako všetci na televíznej obrazovke. V bielych i čiernych farbách. A tak som sa rozhodol cestovať na Ukrajinu, aby som prišiel na koreň veci v súvislosti s krvavým kúpeľom v Odese. V Európe sa o nej vôbec nehovorilo. Nik o nej nič nevedel vrátane mňa. Keď som tam pricestoval, bol som zhrozený – zavraždili 45 ľudí v strede Európy a nik o tom nevedel,“ vysvetľuje Moreira jeden z dôvodov nakrútenia svedectva, ktoré je pre Kyjev nepríjemným javom v európskom éteri.
Politická strana Smer-SSD zorganizovala 17. novembra 2024 slávnostný snem pri príležitosti 25. výročia svojho vzniku.…
Americký prezident Joe Biden po prvýkrát povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi…
Odchádzajúci americký prezident Joe Biden po prvýkrát povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými…
Dvaja americkí predstavitelia a zdroj oboznámený s rozhodnutím v nedeľu oznámili významný obrat v politike…
"Pred 35 rokmi si ľudia vybojovali zmenu." Píše na sociálnej sieti europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová. Tá zmena…
Nedávno uplynulo už 45 rokov od založenia Slovanského múzea A.S.Puškina na Slovensku. Informuje web veľvyslanectva…