Občania Slovenska už skoro dva roky prežívajú peklo. Zamestnávatelia a školy protizákonne vyžadujú informácie o testovaní a očkovaní od svojich zamestnancov. Dokonca nariaďujú povinné testovanie a očkovanie aj keď preukazovanie sa negatívnym výsledkom testu zo strany zamestnanca nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Dokedy bude trvať tento bezprávny stav?
Neexistuje zákon, ktorý by zamestnávateľa oprávňoval získavať a spracúvať údaje o očkovaní zamestnanca. Zamestnávateľ môže spracúvať iba také údaje, ktorých spracovanie mu bolo určené zákonom alebo iný právnym predpisom.
Žiadna právna norma nedáva zamestnávateľovi v štátnej správe alebo v súkromnej sfére právo zisťovať údaje zo zdravotnej dokumentácie o zdravotnom stave jednotlivých zamestnancov. Platná legislatíva taxatívne vymenúva, kto môže do zdravotnej dokumentácie nahliadnuť. Nie je zákonom dovolené rozdielne zaobchádzať so zamestnancami na základe akýchkoľvek interne stanovených kritérií, ktoré nespočívajú v povahe činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, konštatuje Národný inšpektorát práce (NIP).
Ak chce zamestnávateľ vytvoriť bezpečné podmienky na pracovisku, musí tak urobiť z hľadiska pracovného práva nediskriminačným spôsobom. Je v rozpore so zákonom nariadiť obmedzenie alebo zamedzenie vstupu do určených priestorov zamestnávateľa pre skupinu nezaočkovaných zamestnancov alebo tých, ktorí odmietajú nosiť rúško. V rámci platnej legislatívy zamestnávateľ nesmie zisťovať a spracúvať informácie o očkovaní, ani o výsledkoch testovania nakoľko tieto údaju sú súčasťou zdravotnej dokumentácie.
Ak by zamestnávateľ takto postupoval, tak diskriminuje a segreguje zamestnancov, čo znamená, že nerovnako zaobchádza so zamestnancami z dôvodu iného postavenia. To je vzhľadom na ustanovenie §13 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) neprípustné. Zároveň sa však dopúšťa trestného činu diskriminácie a segregácie, k čomu bude dochádzať pravdepodobne na školách od 2.9.2021.
Zamestnávatelia a teda i riaditelia škôl nie sú oprávnení žiadať a sankcionovať zamestnanca za nepredloženie výsledkov akéhokoľvek lekárskeho vyšetrenia. Tieto sú určené do rúk lekára a do zdravotnej dokumentácie. Zamestnávateľ je totiž iba oprávnený vyžadovať od zamestnanca dokument o posúdení jeho zdravotného stavu vo vzťahu k práci a interpretáciu jeho výsledku lekárom v zmysle zdravotne spôsobilý alebo zdravotne nespôsobilý na výkon posudzovaných pracovných činností.
Čím sa majú riadiť napríklad riaditelia škôl či zamestnávatelia? Požiadavky na vetranie v triedach základných škôl na Slovensku vyplývajú z vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia (Vyhláška č. 259/2008 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 18. júna 2008 o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.) Európska norma prEN 13779 dokonca definuje tri úrovne výkonu, IDA1, IDA2 a IDA3, založené na koncentrácii CO2 – 800, 1 000 a 1 500 ppm. Aká je kvalita vzduchu pod rúškom a respirátorom je zrejme už z hľadiska zdravého sedliackeho rozumu.
Tu treba spomenúť stanovisko NIP: „Ustanovenie § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 355/2007 Z. z.) ukladá zamestnávateľovi povinnosti vo vzťahu k posúdeniu zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vo vzťahu k zabezpečeniu opatrení na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi.
Povinnosť a zároveň aj možnosť posúdiť zdravotné riziko u zamestnanca má zamestnávateľ výslovne upravené iba vo vzťahu k expozícii faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku“. Takže vynucovanie používania rúšok či respirátorov vzhľadom na povahu práce na školách nemá oporu v zákone. Ani pre žiakov a ani pre zamestnancov škôl.
Podľa NIP: „Ochorenie COVID-19 a šírenie koronavírusu v zásade (okrem niektorých zdravotníckych povolaní) nie sú faktorom práce, ktorú zamestnanci vykonávajú a ani faktorom pracovného prostredia na pracovisku. Preto uvedeným ustanovením zákona č. 355/2007 Z. z. nie je možné odôvodniť konanie zamestnávateľa. Zároveň ani z ustanovení § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších prepisov (ďalej zákon o BOZP), ktoré popisujú všeobecné zásady prevencie, nevyplýva zamestnávateľovi možnosť aplikovať do praxe povinné testovanie na ochorenie COVID-19“.
Čiže to, čo páchali riaditelia a zamestnávatelia od začiatku korona hystérie na svojich zamestnancoch a žiakoch či študentoch, nemalo oporu v zákone. Práve naopak. Bolo to porušením zákonov SR. Orgány činné v trestnom konaní však nekonali ex offo. Položme si otázku, prečo?
NIP vo svojom stanovisku tvrdí, že „v prípade, že sú na základe posúdenia zdravotného stavu lekárom zamestnanci uznaní za spôsobilých na výkon posudzovaných pracovných činností, zamestnávateľ s nimi musí v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).“
Avšak realita na Slovensku je približne rok a pol taká, že dochádza k diskriminácii a segregácii. Dokedy to budú občania Slovenska tolerovať? To, čo musia dodržiavať riaditelia škôl sú platné zákony a technické normy o kvalite vzduchu, ako aj medzinárodné zmluvy a dohovory. To však nedodržiavajú a porušujú.
NIP sa vyjadril jasne „V prípade, že by zamestnávateľ obmedzil alebo zakázal vstup do jeho priestorov pre niektorých zamestnancov – nezaočkovaných alebo zaočkovaných zamestnancov a v jeho dôsledku by tejto skupine zamestnancov neprideľoval prácu podľa pracovných zmlúv, išlo by o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Za čas trvania takejto prekážky zamestnávať poskytne dotknutým zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerných zárobkov“.
Takže dokedy budú orgány činné v trestnom konaní (najmä prokurátori na Slovensku) a súdy ignorovať stav bezprávia? Dokedy sa bude tolerovať celé spektrum trestných činov páchaných zo strany zamestnávateľov voči zamestnancom? A najmä voči našim deťom?
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…