Zákaz hotovosti: Belgicko zaväzuje všetky obchody akceptovať karty

V Belgicku vstúpil do platnosti zákon, ktorý ukladá každému obchodu povinnosť prijímať platby kartou. Platba len v hotovosti už nie je možná. Zodpovední tvrdia, že v strednodobom horizonte sa plánuje bezhotovostný zákaz. Kritici sa obávajú možného pokusu o vytvorenie profilov spotreby a pohybu. Je to zrejme aj ďalší krok k celoplošnému zavedeniu digitálneho eura – a teda úplnej kontroly nad občanmi

Korona ako odrazový mostík pre digitalizovaný svet: Sotva v inej oblasti to bolo na začiatku „pandémie“ také zrejmé ako pri hotovosti.

V strachu z údajného „vražedného vírusu“ oznámili ľuďom, že bankovky sú kontaminované. V niektorých prípadoch obchody nariadili svojim zákazníkom platiť kartou v predstihu.

Suma splatná bez zadania kódu do automatu sa v Rakúsku dokonca zdvojnásobila na 50 eur, aby sa nedotýkali špendlíkovej klávesnice. Varovania sa ukázali ako nepravdivé, ale v mnohých krajinách je v súčasnosti odklon od hotovosti už regulérny.

Belgické obchody musia ponúkať hotovostné alternatívy

V skutočnosti väčšina Belgičanov zastáva názor, že hotovosť je kráľom. Tri štvrtiny z nich zákaz hotovosti striktne odmietajú. Vláda však neustúpila. Vraj aby sa predišlo podvodom, musí teraz každý obchod na rohu a predajňa čipov poskytovať alternatívu bezhotovostnej platby.

Najmä v hlavnom meste Brusel je množstvo obchodov, ktoré akceptujú len platby kartou. Ďalší návrh zákona, ktorý tiež chce zaviesť povinnosť prijímať hotovosť, je však pozastavený – pravdepodobne preto, že je tento pojem taký nepopulárny.

Oficiálny argument hovorí, že boj proti podvodom a praniu špinavých peňazí je vždy to isté. Týmto spôsobom už napríklad Taliansko obmedzilo hornú hranicu hotovostných platieb na 1 000 eur. Pred pár rokmi sa v Grécku hovorilo dokonca o hranici 70 eur – v časoch prudko stúpajúcej inflácie by však pokračovanie v takýchto plánoch nemalo zmysel. Oficiálne nikto nechce zákaz hotovosti – ale v skutočnosti to môže byť plán.

Ide o psychologický trik, ktorý jeden odborník na komunikáciu, Dr. Braun, vysvetlil v rozhovore pre AUF1: „Scenár, ktorý chcem zaviesť neskôr, prinesiem, ale zatiaľ sa od neho stále dištancujem.“

Do myšlienkového a pocitového sveta ľudí tak vstupuje koncept, ktorý už nie je neznámym územím, pokiaľ ide o ich realizáciu. Napríklad, ak si ľudia práve teraz nemajú predstaviť ružového slona kráčajúceho po zelenej púšti, presne to by si predstavovali.

Ubezpečenia, že zákaz hotovosti sa neplánuje, sú pravdepodobne prípadom „predurčenia“, argumentoval Braun.

Systém sociálneho kreditu prostredníctvom digitálneho účtu centrálnej banky

Podobne je to aj s digitálnym eurom, ktoré presadzuje Európska centrálna banka (ECB). Jej šéfka Christine Lagardeová je zároveň členkou predstavenstva Svetového ekonomického fóra (WEF).

Na jej májovom summite boli veľkou témou plánované digitálne peniaze centrálnej banky. Mantra je vždy rovnaká: digitálne euro má iba dopĺňať hotovosť. Ale príklad Švédska stačí na to, aby sme pochopili, že zákaz by sa dal využiť aj na zvýšenie povedomia zákazníkov. Hotovosť je v severskej krajine vzácna a na budúci rok bude úplne zrušená.

Ak by sa takéto plány realizovali, ľudia by boli zrazu úplne pod kontrolou mocných záujmov. Bez digitálneho peňažného účtu by sa mohlo stať nemožné kúpiť si aj obyčajný bochník chleba. Je dosť možné, že hrozba zákazu účtu by mohla byť použitá ako cielený prostriedok proti politickým disidentom.

Do úvahy prichádza aj kombinácia so systémom sociálnych kreditov s odmenou za „dobré správanie“ a trestom za tvrdohlavosť. A to by ani zďaleka nebol jediný kontrolný mechanizmus, ktorý elity ponúkajú.

Systém sociálnych kreditov v Európe ako pilotný projekt v Bologni, Bavorsku a Viedni na jeseň

Aj štátny rozhlas už spomenul, že ochrancovia dát upozorňujú na možnosť, že sa takto dajú vytvárať profily pohybu a spotreby. Už počas prvého blokovania vlády používali tento nástroj prostredníctvom mobilných operátorov, aby pochopili, či občania dodržiavajú totalitné nariadenia Corona diktatúry.

V hyperprepojenom inteligentnom meste, ktoré vládcovia uprednostňujú, však ovládanie poddaných môže nadobudnúť oveľa desivejšie črty.

Napríklad bývalý dánsky minister životného prostredia sníval o živote, v ktorom by človek nemal žiadne auto, žiadny dom, žiadne spotrebiče a žiadne oblečenie. Svet, v ktorom „nemôžete nikam ísť bez toho, aby ste boli zaregistrovaní“.

A prednáška fínskeho aktivistu sa dostala do „Charty inteligentných miest“ nemeckého ministerstva životného prostredia v roku 2017. Hovoril o budúcnosti, kde by údaje mohli „doplniť alebo nahradiť peniaze ako menu“. V konečnej fáze by zmizli aj slobodné voľby, pretože „údaje o správaní môžu nahradiť demokraciu ako systém sociálnej spätnej väzby“.

Andrei Fesyun

Pôvodným zdrojom tohto článku je Free West Media Zdroj: globalresearch