Zahanbila škola Zuzanu Čaputovú? Právnická fakulta UK zverejnila stanovisko k § 363. Mnohých nepoteší

Zahanbila škola Zuzanu Čaputovú? Bola to totiž práve prezidentka, ktorá ešte v januári napadla určite medzi verejnosťou najznámejší paragraf Trestného zákona. Podala návrh na posúdenie súladu paragrafov 363 a 367 s ústavou. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v piatok k tomu vydala stanovisko, ktoré zverejnila ešte pred samotným konaním.

Ide o stanovisko nezvislé a odborné. A určite nepoteší všetkých. Vrátane Čaputovej. Stanovisko Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prinášame v plnom znení, bez redakčných úprav. Doplnili sme iba medzititulky. A na záver článku si pripomenieme, kto okrem prezidentky sa obrátil vo veci spochybňovanej legislatívy na Ústavný súd SR.

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave vydala stanovisko ku konaniu pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 363 až § 367 Trestného poriadku v znení neskorších právnych predpisov a noviel s Ústavou Slovenskej republiky, ktorým reaguje na podania v danej veci zaslané na Ústavný súd SR.

Škola chce eliminovať politizáciu odbornej témy

Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa pre tento krok rozhodla s úmyslom prispieť k odbornej diskusii, k eliminácii politizácie výsostne odbornej problematiky a zároveň v záujme budovania právneho štátu. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa zároveň dištancuje od akéhokoľvek politického zneužívania jej odborného stanoviska. Vo svojom stanovisku uviedla, že podľa jej názoru je uvedené ustanovenie plne v súlade s menovanými článkami Ústavy Slovenskej republiky a príslušnými článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právny poriadok vníma ako ucelený racionálny systém právnych noriem, ktoré je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 

Paragrafy 363 až 367 sledujú legitímny cieľ

Ďalej uviedla, že § 363 až § 367 Trestného poriadku je celkom zjavne možné vykladať i aplikovať ústavne konformným spôsobom. Paragrafy 363 až 367 Trestného poriadku sledujú legitímny cieľ, ktorým je požiadavka zákonnosti rozhodnutí prokurátorov a policajtov a na ňu nadväzujúca požiadavka ústavnej konformity zásahov vytváraných týmito rozhodnutiami (t. j. odstránenie nezákonnosti a najmä odstránenie z nezákonnosti vyplývajúcich zásahov do základných práv a slobôd). Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v stanovisku zdôraznila, že Slovenská republika má dostatočný systém garancií vytvárajúcich predpoklad, že nemôže dochádzať k systémovému zlyhávaniu pri aplikácii § 363 až § 367 Trestného poriadku, pričom ide o tieto záruky:

• záruky vyplývajúce zo spôsobu obsadenia funkcie/kreácie generálneho prokurátora SR,
• záruky vyplývajúce z politickej kontroly činnosti generálneho prokurátora SR,
• záruky vyplývajúce zo súdnej kontroly činnosti generálneho prokurátora SR,
• záruky vyplývajúce z práva odvolať generálneho prokurátora SR,
• záruky vyplývajúce z možnosti vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť generálneho
  prokurátora SR.

Pod stanoviskom sú podpísaní známi odborníci

Na stanovisku pracovali odborníci Právnickej fakulty UK v Bratislave, ktorí sa vo svojej vedecko-pedagogickej praxi venujú oblasti trestného práva a oblasti ústavného práva, na čele s jej dekanom doc. JUDr. Eduardom Burdom, PhD. Menovite Dr. h. c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., prof. JUDr. Tomáš Strémy, PhD., doc. JUDr. Milan Hodás, PhD., JUDr. Lukáš Turay, PhD. a JUDr. Stanislav Mihálik, PhD., ktorí sa vzhľadom na uvedenú argumentáciu domnievajú, že Ústavný súd SR by mal o návrhoch v konaní o súlade ustanovení § 363 až § 367 Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnúť tak, že im nevyhovuje.

Inšpirovala sa Čaputová iniciatívou Baránika z SaS

A teraz malý návrat do histórie. Bol štvrtok, 26, január, keď Čaputová podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. HLava štátu sa nechala v tejto súvislosti počuť, že je presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.

„Nezávislosť súdnej moci je potrebné strážiť. O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba,“ takto vysvetľovala svoj krok hlava štátu na webovej stránke prezidentského úradu.

Známy liberál je so Žilinkom dlhodobo vo vojne

Pripomíname však, že to nebola Čaputová, ktorá sa na Ústavný súd SR obrátila ako prvá. Bol to známy kritik generálneho prokurátora Maroša Žilinku, poslanec Alojz Baránik (SaS).  V návrhu, ktorý inicioval a podal ho na ÚS so 42 podpismi poslancov ešte v decembri 2021, skupina poslancov žiada pozastavenie platnosti paragrafu 363 a tiež to, aby ÚS posúdil jeho súlad s ústavou. „Generálny prokurátor ho totiž už vtedy a aj doteraz používa spôsobom, ktorý môže byť protiústavný,“ uviedol v stanovisku Baránik. 

Smer poslal prezidentke jasný odkaz

Strana Smer-SD na čele s Robetom Ficom ešte v januári po podaní prezidentky vyhlásila na jej adresu, že Čaputová sa otvorene pridala k „odhodlaniu odvolanej vlády nezákonne pozatvárať opozičných predstaviteľov, aby nezavadzali pri najbližších parlamentných a prezidentských voľbách.“

ereport.sk